Význam slova "mer" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

merač -a m. živ. kto meria, vymeriava: m. pôdy zememerač;

merač -a mn. -e m. neživ. merací prístroj: m. teploty

merací príd. určený na meranie: m. prístroj, m-ia technika

meračka -y -čiek ž.;

meračský príd.;

meračstvo -a s. činnosť merača;

meradlo -a -diel s.

1. tech. pomôcka al. prístroj na meranie, mierka: kontrolné m., posuvné m.

2. prostriedok na hodnotenie, miera; kritérium: prísne m. kritiky;
m. výkonnosti

3. publ. rozsah, rozmery;
obyč. v spoj. vo svetovom, v širokom, spoločenskom ap. m-e v rámci ..., z hľadiska ...

merať -ia -ajú nedok.

1. zisťovať mieru, rozmer: m. rýchlosť, čas, m. si teplotu, m. sa v páse;
m. výšku metrom

2. vymeriavať, rozmeriavať: m. látku;
m. víno čapovať

3. v spoj. m. cestu, izbu, ulicu ísť, chodiť: neťaží sa mu m. cestu až do Bratislavy

4. mať rozmer(y): trať m-ia 2 km

5. expr. (kriticky) obzerať, premeriavať: m. všetkých (prísnym) zrakom, pohľadom;
m-jú sa očami

6. hodnotiť, oceňovať: m. výsledky práce, m. všetko peniazmi

7. porovnávať: nemôžem sa s vami m.

● m. každému rovnako, inou mierou byť spravodlivý, byť nespravodlivý;
m. si svoje sily pretekať sa;
expr. m. od buka do buka nepresne;
dva razy m-aj, raz strihaj buď opatrný

meravieť -ie -ejú nedok. stávať sa meravým, tŕpnuť, tuhnúť: telo mu m-ie, m. strachom;
m. od zimy krehnúť

meravo prísl.: m. hľadieť, sedieť;
m. myslieť;

meravosť -i ž.

meravý príd.

1. kt. sa nehýbe, nehybný, stŕpnutý, stuhnutý: m-á tvár, m. od strachu, m. ako maska;
m. krok nepružný

2. (duševne) jednostranný, nepružný; svedčiaci o tom: m-é názory;
m. postoj;

mercedes -u m. auto zn. Mercedes

mercedeska -y -siek ž. hovor. auto zn. Mercedes

merica -e -ríc ž.

1. stará dutá miera (61 l); nádoba, košík s takýmto obsahom

2. stará plošná miera (0,1918 ha)

● expr. mať hlavu ani m-u plnú starostí;

merička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1: m. ovsa

2. expr. k 2

meridián -a/-u m. odb. poludník

meridzať -ia -ajú nedok. (o rožnom statku) prežúvať

merinda -y ž. zastaráv. zásoba jedla na cestu

merítko, správ.

1. mierka

2. meradlo

3. miera

meritórne prísl.: m. rozhodnúť o niečom;

meritórnosť -i ž.

meritórny príd. kniž. týkajúci sa podstaty veci, zásadný, vecný: m-a odpoveď;

merkovať nedok. hovor. dávať pozor: m. (na) deti

// merkovať si pamätať si: všetko si m-l

merný príd.

1. týkajúci sa merania, merací: m-é prístroje

2. odb. špecifický (význ. 2): m. odpor, m-é teplo;
m-á spotreba paliva kt. určuje množstvo spotrebovaného paliva

meruôsmy čísl. rad. arch.: m. rok štyridsiaty ôsmy (1848)

címer -u/-a L -i mn. -y m. rodový znak, erb: zemiansky, šľachtický c.

prímer -u m. kniž. prirovnanie

výmer -u m. vymeranie (význ. 2); doklad o tom: v. trestu, povinností;
dostať, predložiť v.

zámer -u m. uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo, úmysel, plán, cieľ: umelecký, politický z., z. autora, uskutočniť nejaký z.

□ mať z.