Význam slova "mec" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

meč -a m. sečná i bodná zbraň s rovnou a obojstranne ostrou čepeľou: (vy)tasiť m., vytiahnuť z pošvy m.;
ostrý ako m.;

● kniž. → Damoklov m. (mu visí nad hlavou);
vymrieť po m-i muž. potomkami;
bibl. kto m-om bojuje, m-om zahynie;

mečať -í -ia nedok. (obyč. o koze a ovci) vydávať zvuk mé, mékať, mekotať, bľačať;

mečbal, pôv. pís. match ball -u m. (angl.) šport. rozhodujúce podanie v tenise a vo volejbale

mecén -a m. kniž. mecenáš;

mecenáš -a m. podporovateľ, priaznivec (umenia, vedy ap.): bohatý m., mať m-a;

mecenáška -y -šok ž.;

mecenášsky príd. i prísl.;

mecenášstvo -a s. podporovanie umenia al. vedy

mecénka -y -nok ž.

mech -a m.

1. vrece: plný m. zemiakov

2. obyč. mn. mechanizmus na vháňanie vzduchu do ohňa al. do píšťal hud. nástrojov: kováčske m-y

● expr.: fučať ako m. hlasno dýchať;
(nie je) m-om udretý (nie je) sprostý;

mechanička -y -čiek ž.

mechanickosť -i ž.

mechanický príd.

1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku: m-á energia;
m-é podráždenie

2. vykonávaný mechanizmom al. založený na mechanizme; strojový: m-é obrábanie;
m-á hračka

3. neuvedomený, zmechanizovaný, automatický: m. pohyb;

mechanicky prísl.;

mechanik -a mn. -ci m. odborník na opravu, obsluhu ap. strojov, prístrojov al. súčiastok: jemný m. kto sa zaoberá jemnou mechanikou;

mechanika -y ž.

1. odbor fyziky skúmajúci zákony pohybu a rovnováhy telies v priestore a čase: klasická, kvantová m.

2. mechanizmus: m. hodín

3. jemná, presná m. výr. presných fyz. prístrojov;

mechanizácia -ie ž. mechanizovanie ručnej práce: m. poľnohospodárstva;

mechanizačný príd.: m-é prostriedky

mechanizátor -a m. kto sa stará o poľnohosp. mechanizmy: strediskový m.;

mechanizátorský príd.

mechanizmus -mu m.

1. sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou: prevodový m., m. hodín;
m. svalov

2. obyč. mn. mechanizmy stroje: stavebné, postrekové m-y, m-y z technických služieb

3. sústava ustálených úkonov, zmechanizovaný postup: m. reči, remeselný m.

4. kniž. publ. súhrn postupov, zákonov, kt. pomáhajú úspešnému chodu niečoho: trhový m.;
ústavné m-y

mechanizovať nedok. i dok.

1. nahrádzať, nahradiť ručnú prácu strojovou; zavádzať, zaviesť do výr. stroje: m-ná vŕtačka;
m. výrobu

2. (u)robiť mechanickým (význ. 3), automatizovať: m. prácu, pohyby

mechriť sa nedok. expr. hniezdiť sa, mrviť sa: m. sa na stoličke

mechúr -a m.

1. blanovitý vak s rozlič. funkciami v tele organizmov: močový, žlčový m.

2. vysušené vrecko z tohto orgánu: m. na tabak

● expr. nadutý ako m. a) pyšný b) nahnevaný;
tisnúť m. do vody zbytočne niečo robiť;

mechúrik -a m. zdrob.

mechúrový príd.;

mečík -a m.

1. zdrob. malý meč

2. vlhkomilná rastlina s dlhými úzkymi listami, bot. Gladiolus

3. tech. druh pilníka

mečový príd.;

rámec -mca m. kniž.

1. vymedzený okruh, rozsah (činnosti, pôsobnosti, záujmov ap.): r. výroby;
dejový r. (románu)

2. forma (význ. 3), ráz, charakter: stretnutie malo slávnostný r.;