Význam slova "maté" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

matečný, správ. materský

matematička -y -čiek ž.;

matematický príd.: m. výpočet, m-á olympiáda, m-á logika;

matematicky prísl.

matematik -a mn. -ci m. odborník v matematike;

matematika -y ž. veda o priestorových a kvantitatívnych vzťahoch reálneho sveta; príslušný vyučovací predmet: vyššia, aplikovaná, množinová m., prepadnúť z m-y;

matematikár -a m. hovor. učiteľ al. študent matematiky;

matematikárka -y -rok ž.

matéria -ie ž.

1. hmota (význ. 1)

2. hmotná podstata, materiál, látka: prírodná, surová m.;
jazyková m.

materiál -u L -i mn. -y m.

1. látka al. súhrn jednoduchých výrobkov, z kt. sa niečo vyrába: stavebný m.;
šaty z dobrého m-u;
šetrenie m-om

2. veci, údaje, poznatky ap. ako prostriedok na poznanie al. uskutočnenie niečoho: písomný, notový, archívny, osobný m., m. na školenie;
zbierať výskumný m.;

materialista -u m.

1. stúpenec materializmu, op. idealista

2. obyč. pejor. kto uprednostňuje hmotné záujmy, hmotár, prospechár, op. idealista;

materialistický príd.: m. svetonázor;
m. prístup;

materialisticky prísl.

materialistka -y -tiek ž.;

materializácia -ie ž. kniž. zhmotňovanie: m. ideí;

materializačný príd.

materializmus -mu m.

1. filoz. smer vykladajúci svet na zákl. materiálneho princípu, op. idealizmus: vulgárny, mechanický m. filoz. smery; → dialektický m.

2. obyč. pejor. uprednostňovanie hmotného záujmu a prospechu;

materiálne [-n-] s. filoz. súhrn hmotných, telesných javov v protiklade k ideálnym, op. ideálne

materiálne prísl.: m. zabezpečiť;

materiálno-technický príd. týkajúci sa materiálu (význ. 1) a techniky: m-é zásobovanie

materiálnoprávny príd. práv. týkajúci sa hmotného práva

materiálnosť -i ž.

materiálny príd. týkajúci sa hmoty, hmotnej stránky vecí al. javu, hmotný, op. duchovný: m-e prostriedky, podmienky, zdroje, m-a základňa;
m-e potreby, op. duchovné;

materiálovo prísl.

materiálový príd.: m-é straty, náklady;
m-á štúdia;

materinčina, materčina -y ž. materinská reč, materinský jazyk

materinskosť -i ž.

materinský príd.

1. pochádzajúci od matky, súvisiaci s matkou; materský: m. cit, m-é srdce, m-á láska;
m-é znamienko materské;
m-á reč, m. jazyk naučená (-ý) od rodičov, mater(in)čina

2. pripomínajúci matku, starostlivý: m-á opatera, starostlivosť

● prijímať niečo s m-ým mliekom odmalička;

materinsky prísl.;

maternica -e -níc ž. časť ústrojenstva žien a samíc vyšších živočíchov, kde sa vyvíja plod;

maternicový príd.

materný príd.: m-é konope majúce samičie kvety, op. poskonné konope

materskosť -i ž.;

materský

I. príd.

1. pochádzajúci od matky, súvisiaci s materstvom; materinský: m-é mlieko;
m-á povinnosť;
m-é znamienko od narodenia i pren. dedičný znak;
m-é šaty, m-á dovolenka;
m-á škola inštitúcia na výchovu detí v predškolskom veku

2. zried. pripomínajúci matku, materinský: m-á nežnosť

3. kt. je niečomu základom, východiskom; pôvodný: m. závod, klub;
m-á lietadlová loď;
biol. m-á bunka;
geol. m-á hornina;
včel. m. úľ;

matersky prísl.;

materstvo -a s.

1. stav, postavenie matky

2. obdobie pred pôrodom a po ňom: dávky v m-e

II. materská ž. hovor. materská dovolenka: ísť na m-ú

mätež -e ž. kniž. zmätok, chaos: m. jazykov;

mätežný príd.

mat -u m. porážka súpera v šachu zajatím kráľa

□ dať m. i fraz. zvíťaziť nad niekým;
dostať m. i fraz. prehrať s niekým;

mať¹, mater, hovor. mati -tere D a L -teri mn. -tere -í -iam -iach -ami ž.

1. matka, rodička: láskavá, starostlivá m.;
stará m. vo vzťahu k vnúčaťu;
krstná m. zástupkyňa dieťaťa pri krste;
byť na m., po m-eri podobať sa matke;

2. zvieracia matka: vtačia m.

● expr. otcu-materi naozaj;
→ nemému (dieťaťu) ani vlastná m. nerozumie;
expr. zbiť niekoho, že ho ani vlastná m. nespozná veľmi;
hrub. v zahrešeniach: strela, hrom mu do m-e! čertovu m.! do psej m-e so všetkým

mať² má majú nedok. používa sa

I. v plnom lexikálnom význ.

1. byť vlastníkom, vlastniť: m. dom;
kto má, dá

2. vlastniť s istým cieľom (na istý čas): m. v zásobe, m. na predaj;
m. zbierku na potešenie, m. cukrík pre dieťa

3. držať, prechovávať; nosiť: m. knihu v ruke, m. dieťa na kolenách, m. retiazku na krku

4. vlastniť (po úsilí získať niečo, zmocniť sa niekoho), dosiahnuť: už má dva tituly;
po týždni ho majú chytia ho

5. byť v príbuzenskom pomere: m. sestru, rodičov;
m. dve deti splodiť, porodiť

6. byť v spoloč., priateľskom, úr. ap. styku s niekým: m. známych, m. pytača, m. upratovačku;
hovor. čo spolu majú? nechcem s ním nič m.

7. pravidelne dostávať, prijímať: m. dôchodok, prémie;
m. obedy v internáte

8. obsahovať (ako príslušenstvo, súčasť ap.) byt má tri izby, šaty majú vrecká

9. pokladať, považovať: m. pracovníka za schopného;
má to za vybavené

10. nabádať, viesť: mali nás k tomu, aby sme boli slušní

11. v spoj. so vzťaž. výrazom a inf. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: (ne)má koho poslať, nemá kde ísť, m. čo jesť

● m. niečo proti niekomu namietať;
m. niečo s niekým stýkať sa (intímne);
m. s niekým, s niečím do činenia, do roboty prichádzať do styku;
m. niečo z niekoho ťažiť, získavať;
expr. ani ma nemá odmietnutie;
má, čo chcel čo si zaslúži

II. vo funkcii modálneho slovesa

1. (s inf.) vyj. a) nevyhnutnosť, potrebnosť, povinnosť: m. sa veľa učiť, zajtra sa má ísť domov b) možnosť konať dej: čo má robiť? ako to mám vedieť? c) blízkosť, pravdepodobnosť uskutočnenia: má prísť o chvíľu, má to byť hotové d) podmienenosť: máš prísť neskoro, radšej nechoď e) cudziu mienku: to má byť nový vedúci vraj je

2. v spoj. s opyt. zám. a inf. má intenzitný význam nevyhnutnosti: má čo robiť, aby to stihol;
má sa čo oháňať

III. hovor. vo funkcii limitného slovesa (s inf.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja (kt. sa nerealizuje): malo ho roztrhnúť, zadusiť;
narieka, ako keby mal umrieť

IV. vo funkcii existenciálneho slovesa a) (s príslov. určením al. predmetovým doplnkom) vyj. výskyt niekoho, niečoho na nejakom mieste al. jestvovanie istého postavenia, stavu, vlastnosti osoby al. veci vo vzťahu k podmetu: obed máš v kuchyni;
kde máš pero? m. úsmev na tvári;
m. (zo) syna športovca;
majetok má po otcovi, talent má po matke;
líca má biele b) (v spoj. s vetnými prísl., s podst. m. v A a s čísl.) vyj. rozlič. stavy, časové, číselné ap. údaje z hľadiska zainteresovanej osoby: dnes máme teplo;
teraz máme jún;
máme presne osem hodín;
mlieko, maslo, chlieb – to máme päťdesiat korún

● čo zasa má? čo chce? máš ešte niečo? chceš ešte niečo? to máš jedno na tom nezáleží;
máš to u mňa a) som ti dlžníkom b) pomstím sa ti

V. ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A) al. iným slovným druhom; takto vyj. a) vlastnosť osoby al. veci: m. odvahu byť odvážny, m. pružnosť byť pružný b) postavenie, funkciu (v zamestnaní ap.): m. funkciu (poslanca), m. výhodu, m. právo c) vymedzenie obsahu (jednotiek miery): minúta má 60 sekúnd d) rozlič. stavy, teles. al. duš. pocity: m. horúčku, m. (vyše) tridsať (rokov);
m. radosť tešiť sa, m. strach báť sa;
(ne)m. rád niekoho, m. chuť do niečoho;
m. plán, v pláne niečo plánovať e) rozlič. stavy osôb vo vzťahu k iným osobám: m. lásku, úctu k niekomu, m. autoritu u žiakov, m. pomoc niekoho f) účasť na nejakej činnosti, akcii, v spoloč. živote ap.: m. prednášku prednášať al. počúvať prednášku;
m. dozor, m. podiel, účasť na niečom;
m. svadbu, promóciu, pohreb;
(ne)m. čas, m. po sezóne;
m. naponáhlo ponáhľať sa

VI. ako spona v spoj. s trpným príčastím, vyj. stav ako výsledok skončeného deja: m. upratané, m. sľúbenú odmenu, m. vypité;

matúra -y -túr ž. maturita: zložiť m-u i pren. obstáť v niečom