Význam slova "magnet" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

magnet -u m. teleso majúce vlastnosť priťahovať niekt. kovy: prirodzený, umelý m.;
pôsobiť ako m. mocne priťahovať;

magneťák -a m. subšt. magnetofón

magnetickosť -i ž.

magnetický príd.: m-é pole priestor, v kt. pôsobia účinky magnetu al. elektr. prúdu;
m. pól miesto, v kt. sa sústreďuje sila magnetu;
m. spánok hypnotický;

magneticky prísl.;

magnetit -u m. min. magnetovec;

magnetitový príd.

magnetizácia -ie ž. fyz. magnetizovanie: m. vody;

magnetizačný príd.: m. prúd

magnetizmus -mu m. fyz. schopnosť niekt. látok (najmä kovových) priťahovať iné látky: m. železa, zemský m.;
m. ľudského tela;

magnetizovať nedok. robiť magnetickým: m. železo, oceľ

// magnetizovať sa stávať sa magnetickým

magnetka -y -tiek ž. fyz. podlhovastý, okolo osi otáčavý magnet použ. v kompasoch a buzolách, magnetická ihla, strelka

magnetofón -u m. elektrotech. prístroj na záznam zvuku na pás a na jeho reprodukciu: kazetový m.;

magnetofónový príd.: m. pás, m-á kazeta

magnetón -u m. fyz. jednotka magnetizmu

magnetoskop -u m. odb. videorekordér

magnetoterapia -ie ž. lek. liečenie magnetizmom

magnetovec -vca m. min. ruda s najvyšším obsahom železa, magnetit

magnetovo, magneticky prísl.

magnetový, magnetický príd.;