Význam slova "lín" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

linajka -y -jok ž. rovná, obyč. vodorovná čiara, linka (význ. 1): kresliť l-y, l-y v písanke;

linajkovaný príd. na ktorom sú linajky: l. zošit

linajkovať nedok. linkovať: l-je si hárok papiera

linajkový príd.: l. zošit

lineár -a L -i mn. -e m. zastaráv. pravítko: celuloidový l.;

lineárne prísl.;

lineárnosť -i ž.

lineárny príd.

1. majúci vlastnosti priamky: l. rez;
l-e zjednodušenie;
l. postup priamočiary, nediferencujúci

2. nasledujúci za sebou v rade: l-e triedenie;
mat. l-a závislosť veličín;
l-a rovnica prvého st.;
lingv. l-a postupnosť slov vo vete

3. majúci 1 rozmer: l. útvar, l-e ornamenty;

lineárový príd.

linecký príd.: kuch. l-é cesto druh cesta na krehké koláče

lingvista -u m. jazykovedec;

lingvistický príd.: l-é teórie;

lingvisticky prísl.

lingvistika -y ž. jazykoveda;

lingvistka -y -tiek ž.;

línia -ie ž.

1. čiara (i myslená): rovná l.;
demarkačná l.

2. obrys, kontúra: l. tela, módna l. šiat;
hovor.: štíhla l. štíhlosť;
dbať na l-iu na štíhlosť

3. časť frontu: frontová, obranná l.;
bojovať v prvej l-ii i pren. na najťažšom mieste

4. rodová vetva, pokolenie: priama, genetická l.

5. celkový ráz, smer, zameranie: politická l.;
dejová l. (románu);

líniový príd.

linka -y -niek ž.

1. čiara, obyč. vodorovná, linajka: l-y v zošite;
očné l-y, pren. i kozmet. prípravky na ich nakreslenie

2. spoj: letecká, autobusová, telefónna l.;
telef. priama l.;
hovor. mať niekoho na l-e telefonovať s ním;
l. dôvery telef. psych. poradňa pre verejnosť;
→ horúca l.

3. nadväzujúca zostava (výr.) zariadení ap.: umývacia, automatická l., kuchynská l.

linkovať nedok. kresliť rovné čiary, linajkovať: l. zošit

linoleový príd.

linoleum -ea D a L -eu s. pružná hladká dlážková krytina;

linorez, linoleorez -u m. výtvar. graf. technika vyrezávania obrazu do linolea; odtlačok tohto obrazu

linoryt, linoleoryt -u m. výtvar. graf. technika rytia obrazu do linolea; odtlačok tohto obrazu

linotyp -u m. polygr. sádzací stroj odlievajúci celý riadok

lúpežnícky príd. i prísl.;

lúpežníctvo -a s.

lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;

lúpežný príd.: l-á vražda;
l-á výprava;

n. l. skr. nášho letopočtu; po Kristu

žlčník -a m. orgán niekt. stavovcov podobný vaku, v kt. sa zhromažďuje žlč: operácia ž-a, byť chorý na ž.;

žlčníkový príd.: ž. záchvat;
ž-á diéta pri chorobách žlčníka