Význam slova "lã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

líškať sa -a nedok. usilovať sa získať si niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi náklonnosti, zaliečať sa, lichotiť: l. sa žene, nadriadenému, l. sa ako mačka

líškavec -vca m. expr. líškavý človek, lichotník

líškavo prísl.;

líškavosť -i ž.

líškavý príd. kt. sa líška, zaliečavý, lichotivý; svedčiaci o tom: l. človek;
l-é slová;

líštička -y -čiek ž. zdrob.

lístie -ia s. hromad. rastlinné listy: lipové, suché, vädnúce l.

lístkový príd.: l. systém regulujúci distribúciu;
l. katalóg;
l-é zlato;
kuch. l-é cesto oddeľujúce sa vo vrstvách;

lístoček -čka m. zdrob. expr.

lístok -tka m.

1. zdrob. k 1, 2: okvetný l.;
l. s odkazom;
jedálny l. zoznam jedál;
korešpondenčný l.

2. druh preukazu, doklad: l. do divadla;
cestovný l., stravný l.;
hlasovací l. pri voľbách

3. niečo tenké ako list, plátok: l. zlata

● bez → vetra sa ani l. (na strome) nepohne;

lízadlo -a -diel s. miesto na lízanie soli (pre zvieratá): soľné l.

lízanka -y -niek ž. cukrík na drievku

lízať -že -žu -uc -uci nedok.

1. prechádzať jazykom po niečom, oblizovať: pes l-e pánovi ruku;
l. si rany (o zvieratách) i fraz. zotavovať sa z trápenia, porážky ap.;

2. jazykom z niečoho uberať, zlizovať, oblizovať: l. zmrzlinu, soľ

● expr.: l. päty niekomu podlizovať sa;
(holú) → labu l.;
l. med, smotanu užívať to najlepšie z niečoho;
cez → sklo med l.;

lízatko, správ. lízanka

lízing, pôv. pís. leasing -u m. ekon. zmluvný prenájom zariadení, realít a iných aktív na istý čas za poplatok (s neskorším odpredajom): vziať si auto na l.;

lízingový príd.: l-á spoločnosť

lôchať, lúchať -a nedok. trocha hrub. hltavo piť: l. vodu

lokál¹ -u L -i mn. -y m. zábavný podnik: nočný, tanečný l.;

lokál² -u L -i mn. -y m. gram. 6. pád (v skloňovaní);

lóža -e ž.

1. oddelená časť na obvode hľadiska s niekoľkými sedadlami: divadelné l-e;
l. prezidenta republiky (v Slovenskom národnom divadle)

2. organizačná jednotka slobodomurárov;

lôžko -a -žok s.

1. miesto upravené na ležanie, spanie; posteľ: nemocničné l., poľné l.;
svadobné, smrteľné l.

2. odb. časť, v kt. je niečo uložené al. z kt. niečo vyrastá: anat. zubné l.;
bot. kvetné l.;

lôžkodeň -dňa L -dni mn. -dni -dní m. admin. fin. náklady na deň pobytu v nemocnici, rekreačnom zariadení ap. viazané na jedno lôžko

lôžkovina -y -vín ž. posteľovina

lôžkový príd.: l. vozeň spací;
l-é oddelenie (nemocnice)

lóžový príd.: l-é sedadlá

lúč -a m. fyz. dráha, po kt. postupuje energia vlnenia (zo zdroja); prúd takého vlnenia: svetelný, tepelný, laserový l.;
slnečné l-e, ultrafialové, röntgenové l-e, gama l-e, l-e gama;

lúčavka -y ž. chem.: l. kráľovská zmes kyselín, kt. rozpúšťa ušľachtilé kovy

lúčik -a m. zdrob.

lúčina -y -čin ž. lúka, lúčka, obyč. horská: zelené l-y;

lúčinka -y -niek ž. zdrob.

lúčiť sa -i nedok. (s pozdravom) sa rozchádzať s niekým, opúšťať niekoho, niečo, odoberať sa: l. sa s priateľmi, s mladosťou;
l. sa bozkom;
ťažké l-enie

● l. sa so svetom, so životom chystať sa zomrieť

lúčka -y -čok ž. zdrob.

lúčnatý príd. bohatý na lúky: l. kraj

lúčnica -e -nic obyč. mn. ž. ľud. pieseň spievaná pôv. pri hrabaní sena

lúčničiar -a m. člen umel. súboru Lúčnica;

lúčničiarka -y -rok ž.;

lúčničiarsky príd.

lúčny príd.: l-e hospodárstvo;
l. koník;

lúčovito, lúčovite prísl.: l. sa rozbiehať

lúčovitý príd. rozvetvujúci sa ako lúče, pripomínajúci lúče: l-é vrásky;

lúčový príd.;

lúhovať nedok. spracúvať lúhom; máčať v nejakom roztoku: l. kože

lúhovitosť -i ž.

lúhovitý príd. majúci vlastnosti lúhu: l-á chuť, pôda;

lúhový príd.

lúka -y lúk ž. väčšia prírodná plocha zarastená trávou: horská, zelená l., kosiť l-y;
cvičná l. určená na cvičenie

● (začať) na zelenej l-e začať z ničoho, začať úplne od začiatku;

lúkarský príd.

lúkarstvo -a s. poľnohosp. lúčne hospodárstvo;

lúmen -u m. fyz. hlav. jednotka svetelného toku v sústave SI, zn. lm;

lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;

lúpačkový príd.: l-á radlica

lúpaný príd. zbavený vrchnej vrstvy, kôry, obalu ap.: l. hrach

lúpareň -rne ž. dielňa, závod na úpravu lúpaním: l. strukovín, ryže, dreva

lúpať² -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene

lúpať¹ -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach

2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu

// lúpať sa

1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e

2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e

lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;

lúpežiť nedok. dopúšťať sa lúpeže, zbíjať

lúpežne prísl.

lúpežnícky príd. i prísl.;

lúpežníctvo -a s.

lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;

lúpežný príd.: l-á vražda;
l-á výprava;

lúpiť -i nedok. okrádať s použitím násilia; páchať lúpež, zbíjať: bandy l-li na cestách

lúskať -a nedok.

1. tlakom vylupovať plod, obyč. z tvrdého obalu: l. orechy, jadierka

2. vydávať pukavý, praskavý zvuk (prstami): l. prstami;

opak. lúštievať -a

lúštiť -i -šť/-i! nedok.

1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu

2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku;

lúštiteľ -a mn. -ia m. kto niečo lúšti: l. krížoviek;

lúštiteľka -y -liek ž.;

lúštiteľský príd.

lyceálny, lýcejný príd.

lýceum -ea D a L -eu s. typ stred. školy;

lýra -y lýr ž. starý strunový hud. nástroj: hrať na l-e;
Bratislavská l. skladateľská súťaž populárnej piesne

lýtko -a -tok s. zadná svalnatá časť nohy pod kolenom: hrubé l-a;

lýtkový príd.: l-é svalstvo

lžidemokracia -ie ž. publ. pejor. falošná, iba formálna demokracia

lžimorálka -y ž. pejor. nepravá, predstieraná morálka

lživo prísl.

lživý príd. kniž. klamný, nepravý, nepravdivý: l-é slová, l-á propaganda;

manuál -u L -i mn. -y m. ručná klávesnica organa

materiál -u L -i mn. -y m.

1. látka al. súhrn jednoduchých výrobkov, z kt. sa niečo vyrába: stavebný m.;
šaty z dobrého m-u;
šetrenie m-om

2. veci, údaje, poznatky ap. ako prostriedok na poznanie al. uskutočnenie niečoho: písomný, notový, archívny, osobný m., m. na školenie;
zbierať výskumný m.;

memoriál -u L -i mn. -y m. šport. preteky na počesť význ. športovcov a telovýchovných pracovníkov

minerál -u L -i mn. -y m. nerast;

misál -a L -i mn. -y m. cirk. kat. liturg. omšová kniha

mistrál -u L -i mn. -y m. búrlivý a studený vietor v juž. Francúzsku

monočlánok -nku m. samostatný elektr. článok na priame použitie

motýlí príd.: m-ie krídla;

muzikál -u L -i mn. -y m. hud. žáner s hovoreným slovom, spevom a tancom;

n. l. skr. nášho letopočtu; po Kristu

naschvál prísl. náročky, úmyselne, schválne: urobil to n.

● ako n. (začalo pršať ap.) na zlosť

neutrál -a m. živ. neutrálny, nestranný človek: politika n-ov;

neutrál -u m. neživ. hovor. pokojová poloha rýchlostnej páky (motor. vozidla)

normál -u m. normálna miera, zvyčajný stav, bežná úroveň: presahovať n., teplota nad n-om;

nedok. odkašlávať, odkašlávať si, odkašliavať, odkašliavať si -a

opál -u L -i mn. -y m. minerál v čistom stave bezfarebný, s prímesami žiariaci rozlič. farbami a použ. ako polodrahokam;

originál -u L -i mn. -y m.

1. pôv. podoba umel. diela, pôvodina: o. obrazu, op. kópia;
o. sochy;
čítať básne v o-i, prekladať z o-u

2. pôv. znenie nejakého textu, spisu, prvopis: o. rodného listu, odpis podľa o-u

pálčivo prísl.: rana p. bolí;

pálčivosť -i ž.

pálčivý príd.

1. páliaci, horúci: p-é slnko

2. (o bolesti) prenikavý, silný

3. naliehavý: p. problém;

pasionál -a/-u L -i mn. -y m. cirk. zbierka životopisov svätcov, najmä mučeníkov: čítať z p-a

paškál -u m. cirk. veľká veľkonočná kostolná sviečka

● expr. vziať niekoho na p. prísne ho vypočúvať al. karhať

paušál -u m. pevne určená úhrnná suma platieb, poplatkov: cestovný p., mať p. na plyn

pedál -a L -i mn. -e m. nožná kľuka al. páka: plynový p. (auta), krútiť p-mi bicykla, p-e klavíra;

personál -u L -i m. súhrn zamestnancov, zamestnanci: nemocničný, hotelový, technický p.

piedestál -u L -i mn. -y m. podstavec sochy (obyč. vysoký);

pinčlík -a mn. N a A -y, hovor. pinč² -a mn. N a A -e m. plemeno menších psov

plurál -u L -i mn. -y m. gram. množné číslo;

pokál -a L -i mn. -y m. kniž. veľký umelecky vyzdobený pohár

pokašlávať -a, pokašliavať -a nedok. chvíľami kašlať: p. od prechladnutia

poloprofesionál -a m. čiastočný profesionál;

portál -u L -i mn. -y m. architektonicky upravený vchod (do budovy): renesančný p., p. chrámu;

postgraduál -u L -i m. hovor. postgraduálne vzdelávanie: robiť p.

potenciál -u L -i mn. -y m.

1. súhrn možností, schopností zaručujúcich istý výkon, kapacita: výrobný, hospodársky, vojenský p. krajiny;
intelektuálny p.

2. fyz. energetický stav v danom bode silového poľa; práca potrebná na prenesenie jednotky hmoty al. elektr. náboja;

predošlý príd. predchádzajúci, minulý: p. deň, p-á jar, p-é storočie, p-á generácia, p-é číslo časopisu

principál -a m. hist. predstavený inštitúcie, úradu ap.

profesionál -a m. kto (ako odborník) robí niečo z povolania, op. amatér: futbaloví p-i;

protipól -u m. opačný pól, antipól;

radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)

randál -u L -i mn. -y m. subšt. hrmot, hurhaj, lomoz, krik

□ robiť r.

reál -u L -i mn. -y m.

1. film. pôv. interiér nestavaný v ateliéri

2. telev. skutočné prostredie, skutočnosť; dianie v tomto prostredí

recitál -u L -i mn. -y m. koncert 1 sólistu