Význam slova "len len" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bršlen -a/-u m. ker s drobnými červenými plodmi, bot. Euonymus

člen -a mn. -ovia m. živ. príslušník istej organizácie, spolku, spoločenstva: č. družstva, rodiny;
č. politickej strany, č. výboru, č. opery SND;

člen -a mn. -y m. neživ.

1. článok (význ. 1): č. radu, spájací č.;
lingv. vetný č. najmenšia jednotka gram. stavby vety: hlavný, závislý č., holý, rozvitý č.

2. lingv. (v niekt. jazykoch) osobitný slovný druh na vyjadrenie určitosti al. neurčitosti podst. mena

len

I. čast.

1. uvádza a) a zdôrazňuje výzvu (v spoj. s rozk.), želanie: l. sa nedaj! l. aby nepršalo! l. pozrite naňho! b) a spochybňuje výpoveď: l. či príde, povie otec

2. nadväzuje na situáciu a pripája aktuálny výraz: vezmime si l. palivo napríklad palivo;
uvážme l., koľko ich odišlo;
bola napätá, l. ujsť

3. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu al. vete: si ty l. hrdina! keď sa vrátila, l. ju tak striaslo od zimy;
l. čo zbytočne zdržiava

4. expr. i len a len zdôrazňuje platnosť výrazu poukázaním na jeho výlučnosť, obmedzením jeho platnosti, iba, jedine: s tebou sú l. starosti;
je l. kosť a koža

5. v postavení za zám.: kto l., čo l., aký l., kde l., kedy l. ap. a) zdôrazňuje ho: povedz čo l. slovko;
kde l. vzal toľko odvahy b) dodáva mu význ. neurčitosti: príď, kedy l. chceš hocikedy

6. vo väzbe nemať l. dodáva vete kladný význ.: nemá l. dve pracovité ruky má len

7. len-len (že) v spoj. a) so záporným slovesom vyj., že dej takmer nastal, už-už, skoro: l. že nezomrel b) s kladným slovesom vyj., že dej sa uskutočnil s prekážkami, horko-ťažko: v tme ho l. rozoznal

● expr. že l. no veľmi (dobre);
expr. no l. no výraz upozornenia, varovania;
l. tak (mne nič, tebe nič) a) bezdôvodne b) nenazdajky;
l. tak (naľahko) bez teplého oblečenia;
(povedať niečo) l. tak nezáväzne;
to nie je l. tak netreba to zľahčovať;
l. čo je pravda naozaj;
čo l. to! to nič nie je (výraz zľahčovania)

II. spoj.

A. priraď. i lenže vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že): mal všetko, l. zdravie mu chýbalo;
dobrý človek, l. slabý;
chcel pomôcť, l. nevedel ako

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) l. (čo) – už s význ. predčasnosti, iba (čo) – už: l. (čo) svitlo, už bol na nohách b) l. čo;
l. keď (už) s význ. súčasnosti al. tesnej následnosti, iba keď (už), až keď: vrátil sa domov, l. keď sa (už) zmrklo c) l. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, iba keď: pokojne ide, l. keď ho dakto osloví

2. l. ak (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, iba ak (by): odísť nemôžeš, l. ak by si dostal dovolenie;
dnes sa to nedá, l. ak by bola príležitosť zajtra

3. príslov. miery s význ. účinku: plesol bičom, l. sa tak ozývalo

napálený príd. expr. nahnevaný, nazlostený, najedovaný: n. človek, výzor;

nečlen -a mn. -ovia m. kto nie je členom nejakej organizácie: účasť členov i n-ov

nepálený príd. kt. neprešiel pálením: n-é tehly

pálené s. hovor. pálenka

pálený príd. vyhotovený pálením: p-á tehla, p-é vápno

petržlen -u m. zelenina pestovaná pre vňať a koreň, bot. Petroselinum

● žart. → predávať p.;

pochválen skrátený tvar trpného príč. hovor. pochválený (v neoficiálnej podobe kat. pozdravu Pochválený buď Ježiš Kristus!)

pomýlený príd.

1. popletený, zmätený: p. človek, p-á hlava

2. mylný, chybný, nesprávny: p. náhľad, p. krok;

rozčúlený príd. uvedený do rozčúlenia, rozrušený, vzrušený, nahnevaný; svedčiaci o tom: r-í rodičia;
r. hlas;

ustálený príd. kt. sa ustálil, stály: u-é pomery, zvyky, u. stav;
lingv. u-é (slovné) spojenie;
u. termín zaužívaný, vžitý;