Význam slova "leg" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

léga -y lég ž. ozdoba v podobe pruhu al. záhybu na okraji al. na ploche oblečenia

legalizácia -ie ž. legalizovanie: l. jestvujúceho stavu;

legalizačný príd.: l. protokol

legalizovať nedok. i dok.

1. (dodatočne) uvádzať, uviesť do zákonného stavu: l. pobyt v cudzine (u)robiť legálnym

2. úradne overovať, overiť správnosť, pravosť: l. listinu, odpis, podpis

legálne prísl.;

legálnosť -i ž.

legálny príd. zákonný (význ. 3), op. ilegálny: l-a vláda, l. postup, dedič;
získať niečo l-ym spôsobom;

legát -a m. cirk. vyslanec, splnomocnenec: pápežský l.;

legato [-á-] prísl. (tal.) hud. plynule, viazane

legátsky príd.;

legátstvo -a s. hodnosť, úrad legáta

legenda -y -giend ž.

1. vymyslené rozprávanie o hist. al. inak známej osobnosti, lokalite, udalosti: osoba, skala opradená l-mi;
kolujú o ňom l-y

2. lit. epický útvar rozprávajúci o živote svätých: l. o sv. Svoradovi

3. vysvetľujúci text (k obrázkom, schémam ap.)

legendárne prísl.;

legendárnosť -i ž.

legendárny príd. majúci ráz legendy; opradený legendami, povestný, slávny: l. príbeh;
l. hrdina, l. let na Mesiac;

légia -ie ž.

1. v starovekom Ríme voj. teleso: rímske l-ie;

2. dobrovoľnícky voj. zbor: česko-slovenské l-ie v 1. svet. vojne;
cudzinecká l.

3. čestná l. vys. vyznamenanie v niekt. krajinách

legínsy -gíns ž. i m. pomn. úzke priliehavé elastické nohavice podobné gamašiam: dievča v lesklých l-ach

legionár -a m.

1. vojak slúžiaci v légii; príslušník česko-slovenských légií v 1. svet. vojne

2. šport. slang. hráč pôsobiaci dočasne v cudzine: mužstvo posilnili l-i z USA;

legionársky príd.: l-e vojsko, vyznamenanie

legislatíva -y ž. tvorba, vydávanie práv. predpisov;

legislatívec -vca m. odborník pracujúci v legislatíve;

legislatívkyňa -e -kyň ž.;

legislatívny príd.: l-a činnosť

legitimácia -ie ž. doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo, oprávnenie na isté úkony ap., preukaz: občianska, pracovná l.;

legitimačný príd.

legitimita -y ž. zákonnosť

legitímne prísl.: l. podnikať;

legitímnosť -i ž.

legitímny príd. zákonný, právoplatný, oprávnený: l. postup, obchod;

legitimovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť totožnosť al. oprávnenosť na niečo podľa legitimácie, dokladu: l. cestujúcich, chodcov, vodičov

// legitimovať sa preukazovať, preukázať osobnú totožnosť al. oprávnenosť na niečo: l. sa občianskym preukazom

legitka -y -tiek ž. subšt. legitimácia

legovať nedok. i dok. tech. prid(áv)ať do zákl. kovu prímesi na zlepšenie vlastností: l. meď, l-ná oceľ