Význam slova "le" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lebediť si nedok. subšt. hovieť si, voľkať si: l. si v posteli

lebeň, lebeňa -e ž. hovor. expr. lebka;

lebka -y -biek ž. časť kostry tvoriaca základ hlavy stavovcov: ľudská, psia l.;
umrlčia l.;

lebkový, lebečný príd.: l-á dutina, kosť

lebo

I. spoj.

1. podraď. uvádza príčinnú vetu, pretože: prestaň, l. sa nahnevám;
zdráha sa preto, l. nemá čas

2. priraď. uvádza vysvetlenie;
pri zdôraznení l. veď: podobá sa nám, l. (veď) je z našej rodiny

II. čast. nadväzuje na kontext al. situáciu a uvádza vetu s význ. dodatku, vysvetlenia, veď, totiž: uspokojilo ich mlčanie – l. aj mlčaním možno potešiť

lecitín -u m. tukovitá látka viažuca fosfor v bunkách organizmov;

lecitínový príd.

lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;

lečový príd.: l-á vôňa

leda, expr. ledaže

I. spoj. priraď. má odporovací význ. spojený s obmedzením, iba: nedávali im nič, l. vodu

II. čast. vyj. obmedzenie najmä pri kvantitatívnych údajoch, iba, hádam: do doliny l. na chvíľu zasvietilo slnko;
chceš niečo? – nuž l. to, aby si súhlasil

ledabolo prísl. nedbanlivo, nedbajsky, povrchne: l. pohodené veci, urobiť niečo, odpovedať (iba tak) l.

ledač -e ž. hromad. pejor. háveď, zberba

ledačina -y -čín ž. expr. ledačo: kúpiť l-u, hádať sa pre l-y;
l. akási! nadávka

ledačo -čoho zám. neurč.

1. má význ. náhodnej rozličnosti, všeličo: l. tam chýba

2. expr. má platnosť podst. m. stred. rodu s význ. bezcenná vec al. nesúci človek, ledačina: za také l. škoda peňazí;
hotové l., nevie nič urobiť

ledva, expr. ledvaže

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú, sotva, len čo: l. začalo svitať, odišiel

2. príslov. miery: hral ticho, l. sa dotýkal strún

II. čast. vyj. krajný st. (situácie), sotva, tak-tak, len-len: l. sme to zdvihli

léga -y lég ž. ozdoba v podobe pruhu al. záhybu na okraji al. na ploche oblečenia

legalizácia -ie ž. legalizovanie: l. jestvujúceho stavu;

legalizačný príd.: l. protokol

legalizovať nedok. i dok.

1. (dodatočne) uvádzať, uviesť do zákonného stavu: l. pobyt v cudzine (u)robiť legálnym

2. úradne overovať, overiť správnosť, pravosť: l. listinu, odpis, podpis

legálne prísl.;

legálnosť -i ž.

legálny príd. zákonný (význ. 3), op. ilegálny: l-a vláda, l. postup, dedič;
získať niečo l-ym spôsobom;

legát -a m. cirk. vyslanec, splnomocnenec: pápežský l.;

legato [-á-] prísl. (tal.) hud. plynule, viazane

legátsky príd.;

legátstvo -a s. hodnosť, úrad legáta

legenda -y -giend ž.

1. vymyslené rozprávanie o hist. al. inak známej osobnosti, lokalite, udalosti: osoba, skala opradená l-mi;
kolujú o ňom l-y

2. lit. epický útvar rozprávajúci o živote svätých: l. o sv. Svoradovi

3. vysvetľujúci text (k obrázkom, schémam ap.)

legendárne prísl.;

legendárnosť -i ž.

legendárny príd. majúci ráz legendy; opradený legendami, povestný, slávny: l. príbeh;
l. hrdina, l. let na Mesiac;

légia -ie ž.

1. v starovekom Ríme voj. teleso: rímske l-ie;

2. dobrovoľnícky voj. zbor: česko-slovenské l-ie v 1. svet. vojne;
cudzinecká l.

3. čestná l. vys. vyznamenanie v niekt. krajinách

legínsy -gíns ž. i m. pomn. úzke priliehavé elastické nohavice podobné gamašiam: dievča v lesklých l-ach

legionár -a m.

1. vojak slúžiaci v légii; príslušník česko-slovenských légií v 1. svet. vojne

2. šport. slang. hráč pôsobiaci dočasne v cudzine: mužstvo posilnili l-i z USA;

legionársky príd.: l-e vojsko, vyznamenanie

legislatíva -y ž. tvorba, vydávanie práv. predpisov;

legislatívec -vca m. odborník pracujúci v legislatíve;

legislatívkyňa -e -kyň ž.;

legislatívny príd.: l-a činnosť

legitimácia -ie ž. doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo, oprávnenie na isté úkony ap., preukaz: občianska, pracovná l.;

legitimačný príd.

legitimita -y ž. zákonnosť

legitímne prísl.: l. podnikať;

legitímnosť -i ž.

legitímny príd. zákonný, právoplatný, oprávnený: l. postup, obchod;

legitimovať nedok. i dok. zisťovať, zistiť totožnosť al. oprávnenosť na niečo podľa legitimácie, dokladu: l. cestujúcich, chodcov, vodičov

// legitimovať sa preukazovať, preukázať osobnú totožnosť al. oprávnenosť na niečo: l. sa občianskym preukazom

legitka -y -tiek ž. subšt. legitimácia

legovať nedok. i dok. tech. prid(áv)ať do zákl. kovu prímesi na zlepšenie vlastností: l. meď, l-ná oceľ

lehátko, správ. ležadlo

lehota -y -hôt ž. určený čas, termín: mesačná dodacia l., výpovedná, čakacia l., l. sa skončila, vypršala;
záručná l. (tovaru)

leja -e ž. expr. lejak, lejavica

lejak -a m. prudký hustý dážď, lejavica: jarný, tropický l.;
spustil sa l.;

lejakový príd.

lejár -a m. pracovník v lejárstve;

lejárka -y -rok ž.;

lejársky príd.: l-a forma

lejárstvo -a s. odbor výr. zaoberajúci sa liatím kovov;

lejavica -e -víc ž. expr. lejak

lekár -a m. kto je odb. pripravený a oprávnený liečiť ľudí: obvodný, závodný l.;
detský l.;
ísť po l-a, chodiť k l-ovi

● kde nechodí slnko, tam chodí l.;
čas je najlepší l.;

lekáreň -rne ž. zdrav. inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie liečiv a liekov;

lekárenský príd.

● vážiť niečo (ako) na l-ých → vážkach

lekárka -y -rok ž.;

lekárnička² -y -čiek ž.;

lekárnička¹ -y -čiek ž. príručný súbor zákl. bežných liekov; schránka na ne: domáca l., l. do auta

lekárnický príd.: l. laborant

● vážiť niečo (ako) na l-ých → vážkach;

lekárnictvo -a s.

1. povolanie lekárnika

2. farmácia

lekárnik -a mn. -ci m. kvalifikovaný odborník na prípravu a výdaj liekov; majiteľ lekárne;

lekársky príd. i prísl.: l-e ošetrenie, l-a prehliadka, pomoc;
l. vyšetriť;

lekárstvo -a s.

1. povolanie lekára

2. medicína; jej odbory: zubné l.;
súdne l.

3. liečiteľstvo: ľudové, staroveké l.

lekcia -ie ž.

1. úloha, cvičenie: prebrať prvú l-iu angličtiny

2. učebná hodina; prednáška al. jej časť: prvé l-ie jednoročného kurzu;
neprísť na l-iu

● dostať (tvrdú) l-iu byť poučený, pokarhaný;
d(áv)ať niekomu l-iu (zo slušnosti ap.) rázne poučiť, poúčať niekoho

lekcionár -a L -i mn. -e m. liturg. kniha s bibl. textami: nedeľný l.

lekno -a -kien s. vodná rastlina s plávajúcimi listami a s veľkým bielym al. žltým kvetom, bot. Nymphaea;

leknový príd.: l. list

lektor -a m.

1. kto vedie praktické cvičenia, obyč. na vys. škole: l. ruštiny, angličtiny

2. odb. posudzovateľ diel (vo vydavateľstve, v divadle ap.)

3. stály prednášateľ;

lektorát -u m.

1. lektorská inštitúcia na vys. školách: l. poľštiny

2. lektorstvo

lektorka -y -riek ž.;

lektorovať nedok. i dok. byť lektorom, vykon(áv)ať lektorskú prácu: l. rukopis, učebnice

lektorský príd.: l-é cvičenie;
l. posudok;
l-é pôsobenie (v zahraničí);

lektorstvo -a s. povolanie, činnosť lektora, lektorát

lektúra -y -túr ž. kniž. čítanie; materiál na čítanie: odborná l.

lekvár -u L -i mn. -e m. varením konzervovaná ovocná masa, obyč. s cukrom: slivkový l., variť l., chlieb s l-om;

lekvárnik, lekvárovník -a m. lekvárový koláč

lekvárový príd.: l-é buchty

lelčí príd.: l-ie mláďa

lelek -lka mn. N a A -y m. nočný vták podobný lastovičke, zool. Caprimulgus;

lem -u m. obruba: l. šiat;

lemeš -a m. rezná časť pluhu: oceľový l.

lemovací príd. slúžiaci na lemovanie: l. stroj

lemovať nedok. obrubovať: cestu l-je plot, vlasy l-jú tvár;
vypracúvať, dávať lem: l. golier čipkou

lemovka -y -viek ž. materiál na lemovanie

lemový príd.

len

I. čast.

1. uvádza a) a zdôrazňuje výzvu (v spoj. s rozk.), želanie: l. sa nedaj! l. aby nepršalo! l. pozrite naňho! b) a spochybňuje výpoveď: l. či príde, povie otec

2. nadväzuje na situáciu a pripája aktuálny výraz: vezmime si l. palivo napríklad palivo;
uvážme l., koľko ich odišlo;
bola napätá, l. ujsť

3. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu al. vete: si ty l. hrdina! keď sa vrátila, l. ju tak striaslo od zimy;
l. čo zbytočne zdržiava

4. expr. i len a len zdôrazňuje platnosť výrazu poukázaním na jeho výlučnosť, obmedzením jeho platnosti, iba, jedine: s tebou sú l. starosti;
je l. kosť a koža

5. v postavení za zám.: kto l., čo l., aký l., kde l., kedy l. ap. a) zdôrazňuje ho: povedz čo l. slovko;
kde l. vzal toľko odvahy b) dodáva mu význ. neurčitosti: príď, kedy l. chceš hocikedy

6. vo väzbe nemať l. dodáva vete kladný význ.: nemá l. dve pracovité ruky má len

7. len-len (že) v spoj. a) so záporným slovesom vyj., že dej takmer nastal, už-už, skoro: l. že nezomrel b) s kladným slovesom vyj., že dej sa uskutočnil s prekážkami, horko-ťažko: v tme ho l. rozoznal

● expr. že l. no veľmi (dobre);
expr. no l. no výraz upozornenia, varovania;
l. tak (mne nič, tebe nič) a) bezdôvodne b) nenazdajky;
l. tak (naľahko) bez teplého oblečenia;
(povedať niečo) l. tak nezáväzne;
to nie je l. tak netreba to zľahčovať;
l. čo je pravda naozaj;
čo l. to! to nič nie je (výraz zľahčovania)

II. spoj.

A. priraď. i lenže vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, iba(že): mal všetko, l. zdravie mu chýbalo;
dobrý človek, l. slabý;
chcel pomôcť, l. nevedel ako

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) l. (čo) – už s význ. predčasnosti, iba (čo) – už: l. (čo) svitlo, už bol na nohách b) l. čo;
l. keď (už) s význ. súčasnosti al. tesnej následnosti, iba keď (už), až keď: vrátil sa domov, l. keď sa (už) zmrklo c) l. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, iba keď: pokojne ide, l. keď ho dakto osloví

2. l. ak (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, iba ak (by): odísť nemôžeš, l. ak by si dostal dovolenie;
dnes sa to nedá, l. ak by bola príležitosť zajtra

3. príslov. miery s význ. účinku: plesol bičom, l. sa tak ozývalo

lengať sa nedok. expr. pohybovať sa zboka nabok al. zhora nadol, kolísať sa, hompáľať sa: lampa sa l-á

leninizmus -mu m. marxizmus rozvinutý V. I. Leninom

leniť sa -í nedok. neos.: l-í sa mu (vstať) nechce sa mu, ťaží sa mu

● komu sa nel-í, tomu sa zelení usilovnosť prináša prospech

lenivec -vca m. lenivý človek, leňoch, daromník

lenivieť -ie nedok. stávať sa lenivým: žiak začína l.

lenivo prísl.: l. kráčať;

lenivosť -i ž.: duševná, telesná l., l. v učení

lenivý príd.

1. majúci nechuť k práci, nerád pracujúci, darobný, záhaľčivý: l. človek, kôň;
žiak l. do učenia, je l. myslieť;
lenivec l. nadávka

2. pomalý, pozvoľný: l. krok, l. tok rieky

● expr. l. ako pes, ako voš veľmi;

lénny príd.: l-a držba, l-e právo

léno -a lén s. za feud. majetok, výsady dané do užívania: dedičné l.;

leňoch -a m.

1. mn. -si lenivý človek, tvor, lenivec, darebák: je to l., nechce sa mu robiť

2. mn. N a A -y juhoamer. cicavec s pomalými pohybmi žijúci na stromoch, zool. Bradypus;

leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie

leňošský príd. k l;

leňošstvo -a s.

leopard -a mn. N a A -y m. cudzokrajná škvrnitá mačkovitá šelma, zool. Felis pardus;

leopardí príd.: l-ia kožušina

lep -u m. prostriedok na lepenie, lepidlo: prírodný, syntetický, obuvnícky l., natrieť, zlepiť l-om;
chytať vtáky na l.

● → sadnúť niekomu na l.

lepenka -y -niek ž. hrubší zlisovaný tvrdý papier: papierová l.;
asfaltová, izolačná l.;

lepenkový príd.: l-á škatuľa, krytina

lepený príd. vyrobený lepením: l-é lyže;
l-á väzba (kníh) bez šitia

lepiaci príd. určený na lepenie: l-a páska;
knihársky l. stroj

lepič -a m. kto pracuje pri lepení: l. dielcov, obalov, l. plagátov;

lepička -y -čiek ž.

lepidlo -a -diel s. prostriedok na lepenie, lep: prírodné, syntetické l.;
l. na sklo, natrieť l-om;
sekundové l. okamžite schnúce;

lepidlový príd.

lepiť nedok.

1. spájať, pripevňovať lepom al. inou lepkavou hmotou, zliepať; naliepať, priliepať: l. rozbitú vázu, l. obálku;
vtáky si l-ia hniezdo;
l. plagáty na stenu

2. expr. neobratne, s námahou robiť niečo, zliepať: l. správu, verše

// lepiť sa

1. prichytávať sa ako lep; byť lepkavý: cesto sa l-í (na ruky), mokrá košeľa sa l-í na telo, prsty sa mu l-ia;

2. expr. neodbytne, dotieravo sa domáhať pozornosti, vešať sa na niekoho: dieťa sa l-í na matku

● oči sa mu l-ia je ospanlivý;
l. sa niekomu na päty a) vytrvalo sa zdržiavať v niečej blízkosti b) nadbiehať, vnucovať sa mu;
→ smola sa mu l-í na päty;
všetko sa mu l-í na prsty kradne

lepkavo prísl.;

lepkavosť -i ž.: pocit l-i

lepkavý príd. kt. sa pri dotyku lepí, lipkavý: l-é listy;
mať l-é prsty i fraz. kradnúť;