Význam slova "lav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

láva -y láv ž. žeravá tekutá magma vyvrhovaná pri sopečnej činnosti: stuhnutá l.;

ľavačka -y -čiek ž. publ. ľavá ruka al. noha, op. pravačka

ľaváčka -y -čok ž.

ľavák -a mn. -ci m. kto uprednostňuje ľavú ruku al. nohu, op. pravák;

lavica -e -víc ž.

1. dlhšie obdĺžnikové sedadlo: drevená, kamenná l.;
rohová l.;
školská l.;
sedieť v prvej l-i;
šport. trestná l. pre trestaných hráčov (v hokeji)

2. úzky mostík cez potok ap., lávka

3. čo tvarom pripomína lavicu: geol. dolomitová l.;
ban. časť ložiska deleného na vrstvy;
tel. švédska l. druh telocvičného náradia

● drať, šúchať školské l-e byť žiakom;
vyjsť, vyrásť zo školských l-íc dospieť;
sedieť na l-i obžalovaných byť súdený;

ľavica -e -víc ž.

1. ľavá ruka, op. pravica: chytiť niečo do ľ-e

2. ľavá strana, op. pravica: sedieť po ľ-i, na ľ-i niekoho

3. ľavé krídlo v spektre polit. strán a v parlamente, op. pravica: ľ. utrpela porážku

● nevie ľ., čo robí pravica chýba vzájomná informovanosť;

ľavičiar -a m. stúpenec polit. al. kult. ľavice, op. pravičiar;

ľavičiarka -y -rok ž.;

ľavičiarsky príd. i prísl.: ľ-a skupina;

ľavičiarstvo -a s. radikalizmus v politike al. kultúre; odchyľovanie sa od línie strany smerom doľava

lavička -y -čiek ž. zdrob.

● previesť niekoho cez l-u oklamať, prekabátiť

ľavicovo prísl.: ľ. orientovaný

lavicový príd.: l-é operadlo;
geol. l. vápenec;

ľavicový príd. k 3: ľ. smer, časopis;

lavína -y -vín ž. rýchly zosuv hmôt po príkrom svahu: snehová, skalná l.;
padanie l-ín;

● valiť sa, šíriť sa ap. ako l. prudko, rýchle;

lavínovito, lavínovite prísl.: l. sa šíriť

lavínovitý príd. podobný lavíne; prudko, rýchle narastajúci: l-é útoky súpera;
l-é pribúdanie niečoho;

lavínový príd.: l. svah, l-é nebezpečenstvo

lavírovať nedok.

1. hovor. obratne sa pohybovať medzi predmetmi, kľučkovať: čašník l-je medzi stolmi;

2. mal. rozmývať obrysové línie: kresba l-ná tušom

lávka -y -vok ž. nízky drevený mostík cez potok, jarok ap., lavička

ľavoboček -čka mn. -ovia m. nemanželské dieťa v šľachtických al. panovníckych rodinách

lavór -a L -e mn. -y m. misovitá nádoba na umývanie: plechový l.;

lavórovica -e ž. hovor. po domácky vyrobený destilát

lávový príd.: l-é polia

ľavý príd.

1. nachádzajúci sa na tej strane, kde má človek srdce, op. pravý: ľ. bok, ľ-á strana, ruka, noha;
ľ. breh Váhu;
ľ-á (- pravá)! povel na zjednotenie kroku;
šport. ľ-é krídlo

2. radikálne orientovaný (v politike, kultúre); politicky orientovaný na strany socialistického a komunistického typu, op. pravý: ľ-é krídlo politickej strany

● robiť, odbaviť niečo ľ-ou rukou a) nedbanlivo, povrchne b) hravo, bez námahy;
mať obidve ruky ľ-é byť nešikovný;
byť na niečo ľ. byť nešikovný;
vstať (z postele) ľ-ou nohou mať od rána zlú náladu

kašlavý, kašľavý príd. podobný kašľu: k. zvuk;

sálavý príd. vyžarujúci teplo: s-é lúče;
fyz. s-é teplo;
tech. s-é kúrenie;

šušlavý príd. kt. šušle (význ. 1); svedčiaci o šušlaní: š. starec;
š-á reč;

túlavý príd. túlajúci sa, potulný; tulácky: t-á mačka;
t. spôsob života;