Význam slova "lapa" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lapač -a m. živ. kto niekoho al. niečo lapá (pri hre ap.);

lapač -a mn. -e m. neživ. zariadenie na zachytávanie niečoho: l. pary, iskier, kalu;
l. prachu i pren. (napr. záclony)

lapací príd. slúžiaci na lapanie: l-ie zariadenie (na chytanie zveri ap.)

lapačka -y -čiek ž.

1. lapanie, chytanie; poľovačka: l. vlkov, l. utečencov

2. chytačka (význ. 2): deti sa hrajú na l-u

3. hovor. rukavica brankára (pri hokeji)

lapaj -a m.

1. expr. samopašný, nezbedný al. huncútsky (mladý) človek, huncút, figliar, šibal, loptoš

2. trocha pejor. naničhodný, nezodpovedný (mladý) človek, loptoš, galgan, naničhodník: l. lapajský nadávka;
z dobrého chlapca sa stal l.;

lapajisko -a s. i m. zvel.

lapajský príd.;

lapajstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k lapaj

2. huncútsky al. naničhodný skutok;

lapák -a m.

1. zariadenie, do kt. nalieta al. padá hmyz

2. poľov. konštrukcia na lapanie zveri

3. slang. väzenie

lapália -ie obyč. mn. ž. hovor.

1. malichernosť, pletka

2. nepríjemnosť, mrzutosť: mať l-ie so susedmi

nedok. lapať: l. dych, vzduch i fraz. byť silne rozrušený, prekvapený ap.

● keď → vtáčka l-jú, pekne mu spievajú

// lapiť sa chytiť sa (význ. 1, 2): trocha expr. l. sa zábradlia;
myš sa l-la do pasce

● l. sa do pasce, do osídel, na udicu dať sa získať, dať sa opantať;

nedok. lapať sa