Význam slova "kós" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 91 výsledkov (1 strana)
-
kôš koša m.
1. nádoba upletená z prútia al. iného materiálu; jej obsah: k. na ovocie, na odpadky, na bielizeň;
darčekový k.;
k. zemiakov2. vec podobná košu: tech. násypný k. súčasť niekt. strojov: anat. hrudný k. kosti hrudníka;
šport. basketbalový k.;
(ne)trafiť do k-a3. súbor podobných, príbuzných zložiek: spotrebný k. súhrn zákl. prostriedkov na uspokojovanie životných potrieb
● hodiť list, žiadosť ap. do k-a nevybaviť;
(to je) ako v k-i voda nestále, neisté;
dať k., k-om odmietnuť;
dostať k-om byť odmietnutý; -
kosa -y kôs ž. poľnohosp. nástroj na kosenie obilia a krmovín: naostriť k-u
● trafila, padla k. na kameň stretli sa dvaja neústupčiví;
-
kosáčik -a m. zdrob.
-
kosačka -y -čiek ž. poľnohosp., záhr. stroj na kosenie obilia, trávy ap.: motorová k.
-
kosák -a m. oblúkovite zahnutý nástroj na ručné žatie: ostrý k., žať k-om;
-
kosákový príd.;
-
košarovať nedok. prekladať košiar (a tak zúrodňovať pasienok): hnojenie lúk k-ním
-
kosatec -tca m. (záhradná) rastlina s fialovými al. žltými ozdobnými kvetmi, bot. Iris
-
košato prísl.: k. sa rozrastať;
-
košatosť -i ž.
-
košatý príd. bohato rozvetvený: k. strom, k-á koruna;
-
kosba -y -sieb ž. kosenie: jarná k., k. mládze
-
kosekans -u m. mat. goniometrická funkcia, skr. cosec
-
košeľa -e -šieľ ž.
1. ľahká horná časť muž. oblečenia (nosená pod sakom): pánska, bavlnená k., kockovaná k.;
skautská k.2. súčasť bielizne zahaľujúca driek: flanelová, nočná k.
● dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia k. ako kabát vlastný záujem je prednejší;
→ zvyk je železná k.; -
košiar -a L -i mn. -e m. ohrada pre ovce: zavrieť ovce do k-a;
-
košiarový príd.
-
košíček -čka m. zdrob.: papierové k-y (na zákusky)
-
kosička -y -čiek ž.
1. zdrob. ku kosa
2. trojuholníková šatka nosená na pleciach (pôv. ako súčasť kroja);
-
košieľka -y -ľok ž. zdrob.
-
kosier -a m. zahnuté pero z kohutieho chvosta: k. za klobúkom;
-
kosierik -a m. zdrob.: pren. k-y vlasov odstávajúce pramienky
-
košík -a m.
1. zdrob. k 1: nákupný k.
2. náhubok: navliecť psovi k.
-
košikár -a m. odborník na výr. košov a iných pletených predmetov; predavač takýchto výrobkov;
-
košikárka -y -rok ž.;
-
košikársky príd.: k. tovar;
-
košikárstvo -a s. košikárske remeslo
-
košíkový príd.;
-
kosíliť -i -ľ! nedok. viazať na uzol, robiť slučku: k. povrázok
-
kosínus -u m. mat. goniometrická funkcia, skr. cos;
-
kosínusový príd.: k-á veta
-
kosisko2 -a -sísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
kosisko1 -a -sísk s. rúčka kosy: nabiť kosu na k.
-
kosiť nedok.
1. záberom kosy oddeľovať (nadzemné časti rastliny): k. trávu, jačmeň, k. od rána;
-
koso prísl.
-
kosodĺžnik -a m. geom. nepravidelný kosouhlý rovnobežník, kt. má 2 ostré a 2 tupé uhly
-
kosodrevina -y ž. vysokohorský ihličnatý ker, bot. borovica horská k. Pinus mugo pumilio;
porast tohto kra: predierať sa k-ou -
kosoštvorcový príd.: k-á vzorka
-
kosoštvorec -rca m. geom. pravidelný kosouhlý rovnobežník s rovnako dlhými stranami;
-
kosouhlý príd. kt. má kosé uhly: k. rovnobežník
-
košový príd.: k. lis s násypným košom;
-
kosť -i ž. tvrdá oporná časť tela stavovcov: ramenná, hrudná k.;
chrbtová k. chrbtica;
špiková k., obhrýzať k-i;● je (iba) k. a koža veľmi chudý;
zmrznúť na k. úplne;
(človek) z → mäsa a k-í;
dobrák od k-i veľký;
mať → pevnú chrbtovú k.;
expr. povystierať, rozhýbať si (staré) k-i vystrieť sa, rozhýbať sa;
zjemn. zložiť k-i umrieť; -
kostený príd. vyrobený z kosti: k-é gombíky, k-á rúčka
-
koštiaľ -a m. expr. kosť: ohrýzať k-e;
-
koštialik -a m. zdrob.
-
kostica -e -tíc ž.
1. rohovitá platnička v ústach veľryby
2. pružný pásik z nej (al. umele) vyrobený použ. ako výstuha: k. do korzetu, do goliera košele
-
kostička -y -čiek, kôstka1 -y -tok ž. zdrob.: rybia k.;
-
kôstka2 -y -tok ž. tvrdý obal semena niekt. druhov ovocia: čerešňová, marhuľová k.;
-
kôstkovica -e -víc ž.
1. kôstkovitý plod, napr. čerešňa, slivka
-
kôstkovicový príd.
-
kôstkovitý príd. obsahujúci kôstku s jadrom: k-é ovocie
-
kôstkový príd.;
-
kostlivec -vca m.
1. zobrazenie smrti v podobe kostry: k. s kosou
2. expr. vychudnutý človek: stal sa z neho k.
-
kostnatosť -i ž.
-
kostnatý príd. kt. má silné, výrazné kosti: k-í chlapi;
k-é prsty; -
kostnica -e -níc ž. miesto, kde sa ukladajú exhumované kosti
-
kôstočka1 -y -čiek ž. zdrob. expr.
kôstočka2 -y -čiek ž. zdrob.
-
kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám: barokový k., chodiť do k-a
● ticho ako v k-e celkom;
expr. → naučím ťa po k-e hvízdať; -
kostolík -a m. zdrob.
-
kostolníčka -y -čok ž.;
-
kostolnícky príd.
-
kostolník -a mn. -ci m. kto sa stará o poriadok v sakristii, v kostole ap.;
-
kostolný príd.: k-á veža
● to nie je s k-ým poriadkom, riadom to nie je v poriadku;
chudobný ako k-á myš celkom; -
koštovať1 nedok. hovor. ochutnávať: k. víno, k. z výslužky
-
koštovka -y -viek ž. hovor. ochutnávanie, ochutnávka: k. vína
-
kosťový, kostný príd.: k-ná dreň;
k-ná, k-ová tuberkulóza;
k-ná múčka z kostí; -
kostra -y -tier ž.
1. sústava kostí tvoriacich základ teles. stavby stavovcov, skelet: k. človeka, zvieracia k.;
2. základ istej konštrukcie, skelet: k. lietadla, svietidla;
(železobetónová) k. stavby3. osnova, náčrt: myšlienková, dejová k. (diela)
● je ako k. veľmi chudý;
expr. vystrieť (si) k-u povystierať sa; -
kostrbato prísl.;
-
kostrbatosť -i ž.
-
kostrbatý príd.
1. kt. má (nepravidelne) vyčnievajúce časti, nerovný; neuhladený: k-é suché stromy;
k-á brada2. nevycibrený, nevybrúsený: k. štýl;
k-é písmo neúhľadné; -
kostrč -a m., -e ž. odb. zakončenie chrbtice;
-
kostrčový príd.: k-é stavce
-
kostrička -y -čiek ž. zdrob.
-
kostrnka -y -niek ž.
1. tvrdšia časť osi na vtáčom pere
2. tvrdý zvyšok rastlinnej osi, najmä tráv: k-y (na strnisku) pichajú
-
kostrový príd.: k-é pohrebisko;
-
kostým -u m.
1. dámske oblečenie z kabátika a sukne al. nohavíc: športový k.
-
kostýmček -a m. zdrob.;
-
kostýmčekový príd.
-
kostýmový príd.: k. kabát;
k-é šaty dvojdielne; -
kosý príd. šikmý: k-é lúče slnka;
geom. k. uhol tupý al. ostrý, op. pravý; -
sírouhlík -a m. chem. jedovatá výbušná zlúčenina síry a uhlíka;
-
sírovodík -a m. chem. veľmi jedovatá a zapáchajúca plynná zlúčenina síry;
-
súčasník -a mn. -ci m.
1. človek žijúci v rovnakom čase s niekým, s niečím: Štúrov s.;
s-ci francúzskej revolúcie -
súkenník -a mn. -ci m. v min. výrobca al. (podomový) predavač súkna;
-
súkromník -a mn. -ci m. človek žijúci z vlastného kapitálu a výnosu majetku ap.; súkromný podnikateľ;
-
sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;