Význam slova "kã æ ã ã ã ã v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;

výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;

výklopník -a m. mechanizmus na rýchlu vykládku sypkých materiálov z dopr. prostriedku jeho naklonením

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výletník -a mn. -ci m. účastník výletu: školskí v-i;

výmenník -a m. tech.: v. tepla zariadenie sprostredkujúce výmenu tepla medzi tekutinami;

výmyselník -a mn. -ci m. expr. kto rád vymýšľa, špekulant (význ. 2): šikovný v.;

výpalník -a mn. -ci m. publ. kto vyžaduje výpalné;

výparník -a m. súčasť chladiaceho stroja odvádzajúca teplo z chladeného prostredia: v. chladničky

výskumník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá (ved.) výskumom;

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výtvarník -a mn. -ci m. výtvar. umelec; pracovník v priemyselnom výtvarníctve;