Význam slova "káv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

káva -y káv ž.

1. semená kávovníka (al. ich náhradka): pražená, zrnková k., mlieť k-u

2. osviežujúci a aromatický nápoj z nich al. z ich náhradky: čierna k.;
biela k. s mliekom;
turecká k. zalievaná;
variť, piť k-u, ísť na k-u;

kavčí príd.

kaverna -y -rien ž.

1. lek. dutina spôsobená rozpadom tkaniva: pľúcna k.

2. voj., ban. priestor vyhĺbený pod zemou

kaviár -u L -i m. ikry jesetera konzervované ako lahôdka: ruský k.;

kaviareň -rne ž. pohostinský podnik na podávanie nápojov (najmä kávy) a lahôdok: k. s hudbou;

kaviarenský príd.: k. stôl;

kaviarnička -y -čiek ž. zdrob.

kaviárový príd.

kávička -y -čiek ž. zdrob. expr.: vypiť si obľúbenú k-u

kávičkár -a m. hovor. kto pije rád (a často) kávu;

kávičkárka -y -rok ž.

kavka -y -viek ž. menší čierny vták podobný havranovi, zool. Coloeus: čierny ako k.;
expr. pustili sa doňho ako k-y dobiedzavo;

kávovar -u m. zariadenie na varenie kávy

kávovina -y -vín ž. kávová náhradka al. prísada

kávovník -a m. tropický strom pestovaný na plantážach pre semená obsahujúce kofeín, bot. Coffea

kávový príd.: k-á usadenina, k. mlynček, k-á súprava;
k-á lyžička malá;
k-á farba hnedá ako pražená káva;

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;

výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;

výklopník -a m. mechanizmus na rýchlu vykládku sypkých materiálov z dopr. prostriedku jeho naklonením

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výletník -a mn. -ci m. účastník výletu: školskí v-i;

výmenník -a m. tech.: v. tepla zariadenie sprostredkujúce výmenu tepla medzi tekutinami;

výmyselník -a mn. -ci m. expr. kto rád vymýšľa, špekulant (význ. 2): šikovný v.;

výpalník -a mn. -ci m. publ. kto vyžaduje výpalné;

výparník -a m. súčasť chladiaceho stroja odvádzajúca teplo z chladeného prostredia: v. chladničky

výskumník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá (ved.) výskumom;

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výtvarník -a mn. -ci m. výtvar. umelec; pracovník v priemyselnom výtvarníctve;