Význam slova "krã æ ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

diškrécia -ie ž. hovor. expr. malá odmena (za službu ap.): dal chlapcovi d-iu

do krémova → dokrémova;

druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.

1. k 2: d. povedať niečo

2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

krá, krá-krá cit. napodobňuje zvuk vrán, havranov ap.

kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku;
tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

● kniž. k. v niečích → šľapajach;

opak. kráčavať -a

krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

krágľovať nedok. subšt. odstraňovať, ničiť, zabíjať

krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
k. koží

krájať -a nedok.

1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
k. zvršky topánok vykrajovať

krákať -a nedok. vydávať zvuk krá: k-nie vrán, havranov

krákoriť nedok. vydávať ťahavý zvuk podobný slabike krá: k-enie hydiny

kráľ -a m.

1. panovník v monarchii: stredovekí k-i;
k. Svätopluk, k. Matej Korvín;
cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára

2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.;
nekorunovaný k. (v športe ap.);
lev, k. zvierat

3. hlavná figúrka v šach. hre

4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.

● expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.;
žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)

králičí príd.: k-ie kožky;
k-ia farma

králik² -a m. margaréta: kytica k-ov

králik¹ -a mn. N a A -y m.

1. hlodavec podobný zajacovi, zool. Oryctolagus;
hovor. zajac: divý, domáci k.;
pokusný k. i pren. osoba, inštitúcia, na kt. sa overuje niečo nové

2. kožušina z tohto hlodavca;

králikár -a m. chovateľ domácich králikov

králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov

kráľovič -a m. (v rozprávkach) kráľovský syn, princ

kráľovná -ej mn. -é -vien ž.

1. panovníčka v monarchii; kráľova manželka: anglická k.;
kráľ a k.

2. osoba al. vec najviac uznávaná medzi ostatnými: k. krásy, k. plesu;
k. zbraní

3. (plodná) samička hmyzu žijúceho v spoločenstvách: včelia k. matka

4. šach. figúra, dáma

● ide ako k. pyšne;

kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kráľovský príd.

1. ku kráľ: k-á moc, k-á koruna;
k-é mesto

2. v odb. názvoch: chem. lúčavka k-á

3. expr. prekračujúci očakávanie, vynikajúci: k. honorár;
k. zjav dôstojný;

kráľovsky prísl. k 1, 3: k. pohostiť;
mať sa k.

kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;

krám -u m. hovor. obyč. pejor.

1. (malý) obchod al. stánok s rozlič. drobným tovarom: dedinský, jarmočnícky k.

2. obyč. mn. haraburdy: vyhodiť staré k-y

● aký → pán, taký k.;
to sa mu (ne)hodí do k-u to mu (ne)vyhovuje;

krámik -a m. zdrob.

krása -y krás ž.

1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u

2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska

krásavec -vca m. pekný, krásny muž: obdivovaný k.;

krásavica -e -víc ž.

kráska -y -sok ž. krásavica: pyšná k.

krášliť -i nedok. robiť krajším, pekným, krásnym, skrášľovať, okrášľovať: k-iace prostriedky;
k. sa pred zrkadlom;
k. okolie

krásne prísl. i vetná prísl.: k. vyzerať;
dnes je k.

krásnieť -ie -ejú nedok. stávať sa krajším, krásnym: dievča každým dňom k-ie

krásny príd.

1. veľmi pekný: k. človek, zjav, k. obraz, k-a príroda, k-a hudba;
k-a literatúra umel. literatúra, najmä próza, beletria

2. hovor. presahujúci priemer (mierou, kvalitou): k. plat;
k-e výsledky veľmi dobré;
k. vek dlhý, vysoký;
iron. to (mi) je k-a robota! zlá;

krát

I. spoj. vyj. násobenie, násobené, zn. × (novšie ako bodka), op. delené: zlomok k. celé číslo

II. krát neskl. s.

1. znak násobenia, zn. ×

2. zastar. násobilka: nevedieť k.

kráter -u/-a L -i mn. -y m.

1. ústie sopky: vulkanický k.

2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe

opak. krátievať -a

// krátiť sa

1. stávať sa kratším, krátkym: dni sa k-ia

2. zmenšovať sa;

opak. krátievať sa

krátiť -i nedok.

1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;

2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie;
mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom;

krátko prísl.: k. ostrihaný;
k. trvať;
bol tam k. krátky čas

krátkodobo prísl.

krátkodobý príd. kt. trvá krátky čas, op. dlhodobý: k. úver;

krátkometrážny príd.: k. film krátky

krátkonohý príd. kt. má krátke nohy: k. pes

krátkovlnný, krátkovlnový príd. majúci krátke vlny, uspôsobený na krátke vlny: k-é žiarenie, k-á vysielačka

krátkozrako prísl.;

krátkozrakosť -i ž.

krátkozraký príd.

1. kt. nejasne vidí vzdialené predmety, op. ďalekozraký: k. človek

2. nepredvídavý: k-á politika;

krátky kratší príd.

1. kt. má malý rozmer v dĺžke, op. dlhý: k-e šaty, nohavice, rukávy, šnúra je k-a, k-ší úsek;
odb.: k-e spojenie skrat;
k-e vlny v rozsahu od 10 do 100 m;
k. film ktorého dĺžka neprekračuje 600 m

2. kt. má malý časový rozmer, trvajúci krátko, op. dlhý: k. pobyt, k. život, po k-ej chvíli;
k-a pamäť slabá;
lingv. k-a samohláska

3. stručný: k. slovník, prehľad, k-a gramatika

● expr.: je na to k. nezvládne to;
→ lož má k-e nohy;
urobiť, spraviť s niekým, s niečím k. proces rázne zakročiť;

kráž -a m. arch. obyč. v mn. v spoj. dostať sa do k-ov, byť v k-och niekoho pod vplyv(om)

krčah -a m. nádoba s uchom, so zúženým hrdlom (a výbežkom uľahčujúcim liatie); jej obsah; džbán: hlinený k.;
k. vína

● dovtedy sa chodí s k-om po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa obyč. do prvého neúspechu;

krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.

krčiažtek -a, krčiažok -žka m. zdrob.

opak. krčievať -a

// krčiť sa

1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: látka sa k-í

2. ohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa: k. sa nad šitím

3. byť učupený, prikrčený, čupieť: k. sa v kútiku;

opak. krčievať sa

krčiť nedok.

1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty

2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene

● expr. k. → nos(om) nad niečím;
k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;

krčivosť -i ž.

krčivý príd. kt. sa ľahko krčí: k-á látka;

krčma -y -čiem ž. hovor. al. expr. hostinec: dedinská k., ísť do k-y

● sedieť ako v k-e s podopretou hlavou;

krčmár -a m. hovor. hostinský;

krčmárka -y -rok ž.;

krčmársky príd.

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

krčmový príd.: k-é reči, k. pach;

krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;

krédo -a kréd s.

1. cirk. vyznanie viery

2. kniž. súhrn názorov, presvedčenie: politické, životné k.

● dostať sa niekam ako → Pilát do k-a

krém -u m.

1. polotuhý prípravok na udržiavanie koženej obuvi ap.: k. na topánky

2. polotuhý kozmet. prípravok: mastný k., k. na opaľovanie

3. sladká kašovitá cukrár. hmota: vanilkový k.;
k. do torty;

krémeš -a m. hovor. krémovník: francúzsky k.

krémovať nedok. hovor. natierať krémom (význ. 1, 2): k. topánky;
k. si ruky

krémovník -a m. lístkové krémové pečivo; rez z neho

krémovo prísl.: k. sfarbený

krémový príd. k 3: k-é rezy;
k-á farba žltá ako krém, bledožltá;

kríček -čka m. zdrob.

krídelko -a -liek, krídelce -a -liec s.

1. zdrob. k 1, 2

2. iba krídelko pohyblivá časť nosnej plochy lietadla (na jeho ovládanie počas letu)

krídelný príd. k 4: k. útočník;

krídlatý príd.: zool. k. hmyz kt. má krídla, op. bezkrídly

krídlo -a -del/-diel s.

1. lietací ústroj vtákov al. hmyzu: k. havrana, vážky, mávať k-mi;

2. vec pripomínajúca krídlo: k. lietadla, obloka;
koncertné k. klavír

3. bočná časť väčšej budovy, trakt: západné k. kaštieľa

4. vonkajšie, krajné miesto pri šport. hrách, pri voj. akciách; hráč, skupina na tomto mieste: pravé, ľavé k., útočiť na k-e

5. skupina odlišne zmýšľajúcich členov v istom celku: opozičné k. v parlamente

● obstrihať, pristrihnúť niekomu k-a obmedziť ho v aktivite;
narástli mu k-a dostal odvahu;
vznášať sa ako na k-ach byť povznesený;

krídlovka -y -viek ž. nátrubkový plechový hud. nástroj (nositeľ melódie v dychovej hudbe)

krídlový príd. k 1, 2: k-é perá;
k-é dvere;

krík -a m.

1. zdrob. ku ker

2. ker: okrasné k-y;

krik -u m.

1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí;
k. opíc vresk, škrek

2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov

□ spustiť k. rozkričať sa;
(po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa

● mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.

kríkovitý, kríčkovitý príd. pripomínajúci krík, kríček: k. porast

krívačka -y ž. infekčná choroba paznechtov hovädzieho dobytka

krívať -a nedok. nerovnomerne dostupovať pri chôdzi, napádať: k. na jednu nohu

● to (prirovnanie ap.) k-a (na obidve nohy) je nepresvedčivé

kríž -a m.

1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva, pôv. drevený stĺp s priečnym brvnom na popravu odsúdencov v staroveku: k. s telom Krista, kamenné k-e na cintoríne

2. vec, útvar podobný krížu: zameriavací k., výstražný k. (pred priecestím);
k-e obilia;
vojnový k. voj. vyznamenanie;
→ Červený k.;
k-e (v žolíkových kartách)

3. hovor. expr. trápenie, utrpenie: mať k. s deťmi

● → niesť svoj k.;
→ urobiť k. nad niečím;

kríza -y kríz ž.

1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u;
lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu

2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;

krížalka -y -liek ž. kúsok jablka, zemiaka ap. odkrojený po zvislej osi: k-y sušeného ovocia štiepky

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

kríženec -nca mn. N a A -e, živ. mn. -i m. jedinec, kt. vznikol krížením, hybrid; miešanec

krížik -a m.

1. zdrob. k 1, 2: zlatý k.;
hud. (notový) k. znak zvýšenia tónu o poltón

2. hovor. 10 rokov veku: už dovŕšil šiesty k. má 60 rokov

3. obyč. mn. krížiky výšivka s uhlopriečne uloženými stehmi;

krížikový príd. k 3: k-á vzorka

krížiť -i nedok.

1. klásť krížom: k. šable

2. cieľavedome spájať pri rozmnožovaní zvieratá al. rastliny nerovnakých plemien, druhov: k. dobytok, k-enie odrôd pšenice

3. mariť, križovať: k. zámery niekoho

// krížiť sa

1. križovať sa (význ. 2): rebrá klenby sa k-ia

2. miešať sa; tvoriť hybridy: k-enie jazykov;
prirodzené k-enie rastlín

3. byť v rozpore, rozchádzať sa, križovať sa: ich plány sa k-ia

krížnik -a m. rýchla obrnená voj. loď

krížny príd. idúci krížom, križujúci sa; priečny: k-a chodba;
k-e cesty rázcestie (poľných ciest)

krížom prísl. v (uhlo)priečnom smere, naprieč: prejsť k. cez cestu;
dať si nohy k. cez seba

● nepreložiť k. slamy nič ne(u)robiť, zaháľať

krížom-krážom prísl. všetkými smermi: preplávať jazero k.

krížovka -y -viek ž. hádanka, pri kt. sa slová vpisujú do pretínajúcich sa kolónok: lúštiť k-u

krížovkár -a m. kto lúšti krížovky;

krížovkárka -y -rok ž.;

krížovkársky príd.

krízový príd.: k-é roky;
k. režim určený na zvládnutie (prechodne) ťažkej situácie;

krížový¹ príd.

1. k 1, 2: k-á cesta a) výjavy z ukrižovania Krista i pren. prežité utrpenie b) kat. pobožnosť spojená s rozjímaním o Kristovom umučení;
archit. k-á klenba v podobe kríža

2. pretínajúci sa, križujúci sa: k-á paľba;
k. výsluch s rýchlo sa striedajúcimi nečakanými otázkami;

krížový² príd.: anat. k-á kosť

krôčik -a m. zdrob.

● prvý k. prvý pokus, začiatok

krókus -a/-u m. šafran (význ. 1)

krštenie -ia s. krstiny

krúpa -y obyč. mn. krúpy krúp ž.

1. nahrubo zomleté zrno: jačmenné k-y

2. ľadovec: k-y padajú;

krúpka -y obyč. mn. krúpky -pok ž.

1. zdrob. k 1, 2

2. krúpy: dať k-y do polievky;

krúpkový príd.: k-á polievka

krúpový príd. k 1: k-á kaša;

opak. krútievať -a

// krútiť sa

1. robiť kruhový pohyb, otáčať sa, točiť sa: kolesá sa k-ia, kolotoč sa k-i, k. sa naprázdno;

2. meniť vzhľad, smer ap., skrúcať sa, točiť sa: doska sa k-i šúverí;
chodník sa k-i hadí

3. hovor. usilovne pracovať, chodiť okolo niečoho, niekoho, točiť sa: k. sa po dome;
k. sa okolo žien

4. rozvíjať sa (v reči): rozhovor sa k-i okolo počasia

● k-i sa mu hlava;
svet, všetko sa s ním k-i má závrat;
(ne)vedieť, ako sa → svet k-i;

opak. krútievať sa

krútiť -i nedok.

1. uvádzať do kruhového pohybu, otáčať, točiť: k. kormidlo, k. gombík na rádiu, k. kľukou;
pes k-i chvostom vrtí

2. vykrúcať, skrúcať, zakrúcať: k. si fúzy, vlasy

3. otáčaním, stáčaním zhotovovať: k. píšťalku;
k. cigaretu šúľať

● k. hlavou nad niečím a) čudovať sa b) nesúhlasiť;
expr. k. s niekým ovládať ho;

krútňava -y -ňav ž. vír: k-y Váhu;

krúžalka -y -liek ž. odkrojené koliesko zemiaka, jablka ap.

krúžiť -i nedok.

1. pohybovať v kruhu: k. zápästím;
k. zástavkami pri signalizácii ap.

2. pohybovať sa v (čiastočnom) kruhu: lietadlo k-i nad mestom