Význam slova "križ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kríž -a m.

1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva, pôv. drevený stĺp s priečnym brvnom na popravu odsúdencov v staroveku: k. s telom Krista, kamenné k-e na cintoríne

2. vec, útvar podobný krížu: zameriavací k., výstražný k. (pred priecestím);
k-e obilia;
vojnový k. voj. vyznamenanie;
→ Červený k.;
k-e (v žolíkových kartách)

3. hovor. expr. trápenie, utrpenie: mať k. s deťmi

● → niesť svoj k.;
→ urobiť k. nad niečím;

kríza -y kríz ž.

1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u;
lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu

2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;

krížalka -y -liek ž. kúsok jablka, zemiaka ap. odkrojený po zvislej osi: k-y sušeného ovocia štiepky

kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

kríženec -nca mn. N a A -e, živ. mn. -i m. jedinec, kt. vznikol krížením, hybrid; miešanec

križiacky príd. k 1: k-e výpravy, vojsko

križiak -a m.

1. mn. -ci účastník stredovekých voj. výprav s cieľom oslobodiť sväté miesta v Palestíne

2. mn. N a A -y pavúk so znakom v podobe kríža na tele, zool. Araneus diadematus;

krížik -a m.

1. zdrob. k 1, 2: zlatý k.;
hud. (notový) k. znak zvýšenia tónu o poltón

2. hovor. 10 rokov veku: už dovŕšil šiesty k. má 60 rokov

3. obyč. mn. krížiky výšivka s uhlopriečne uloženými stehmi;

krížikový príd. k 3: k-á vzorka

krížiť -i nedok.

1. klásť krížom: k. šable

2. cieľavedome spájať pri rozmnožovaní zvieratá al. rastliny nerovnakých plemien, druhov: k. dobytok, k-enie odrôd pšenice

3. mariť, križovať: k. zámery niekoho

// krížiť sa

1. križovať sa (význ. 2): rebrá klenby sa k-ia

2. miešať sa; tvoriť hybridy: k-enie jazykov;
prirodzené k-enie rastlín

3. byť v rozpore, rozchádzať sa, križovať sa: ich plány sa k-ia

krížnik -a m. rýchla obrnená voj. loď

krížny príd. idúci krížom, križujúci sa; priečny: k-a chodba;
k-e cesty rázcestie (poľných ciest)

krížom prísl. v (uhlo)priečnom smere, naprieč: prejsť k. cez cestu;
dať si nohy k. cez seba

● nepreložiť k. slamy nič ne(u)robiť, zaháľať

krížom-krážom prísl. všetkými smermi: preplávať jazero k.

križovať (čo; koho), križovať sa (s kým, s čím) nedok.

1. prechádzať v rozlič. smeroch: blesky k-jú oblohu, k-jú sa na oblohe

2. smerovať kolmo, priečne na niečo, pretínať: jedna ulica k-je druhú, hradská sa k-je s traťou

3. prechádzať (popri sebe) v opačnom smere, míňať (sa): náš list k-l váš, k-l sa s vaším, vlaky sa k-jú v Trnave

4. iba križovať prežehnávať, žehnať: k. čelo umierajúceho;
k. sa pri modlitbe

5. iba križovať popravovať na kríži

// križovať sa krížiť sa (význ. 3): ich záujmy sa k-jú

križovatka -y -tiek ž. miesto, kde sa križujú cesty, trate ap.: (ne)prehľadná k., mimoúrovňová k.;
(dôležitá) železničná k.;

križovatkový príd.

krížovka -y -viek ž. hádanka, pri kt. sa slová vpisujú do pretínajúcich sa kolónok: lúštiť k-u

krížovkár -a m. kto lúšti krížovky;

krížovkárka -y -rok ž.;

krížovkársky príd.

krízový príd.: k-é roky;
k. režim určený na zvládnutie (prechodne) ťažkej situácie;

krížový¹ príd.

1. k 1, 2: k-á cesta a) výjavy z ukrižovania Krista i pren. prežité utrpenie b) kat. pobožnosť spojená s rozjímaním o Kristovom umučení;
archit. k-á klenba v podobe kríža

2. pretínajúci sa, križujúci sa: k-á paľba;
k. výsluch s rýchlo sa striedajúcimi nečakanými otázkami;

krížový² príd.: anat. k-á kosť

kričať -í -ia nedok.

1. vydávať krik, volať: k. zo sna;
k. na ratu, z celého hrdla veľmi

2. krikom upútavať niečiu pozornosť, privolávať, volať: k. za odchádzajúcimi

3. hlasno hovoriť; krikom napomínať, hrešiť: čo tak k-š! k. na deti

4. expr. byť krikľavý (význ. 2): farby k-ia;
bieda až k-í je zjavná

krištáľ -u/-a m.

1. bezfarebná odroda kremeňa

2. bezfarebné sklo s vysokým indexom lomu: benátsky k.

● čistý ako k. celkom;

krištáľovo prísl.: k. čistý prameň

krištáľový príd.: k. úlomok;
k-á váza;

príkriť sa -i dok. protiviť sa, priečiť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: mastné jedlo sa mi p-i

spríkriť -i dok. urobiť príkrym (význ. 4), sprotiviť, znechutiť: s. niekomu jedlo, život;

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)