Význam slova "kriãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kričať -í -ia nedok.

1. vydávať krik, volať: k. zo sna;
k. na ratu, z celého hrdla veľmi

2. krikom upútavať niečiu pozornosť, privolávať, volať: k. za odchádzajúcimi

3. hlasno hovoriť; krikom napomínať, hrešiť: čo tak k-š! k. na deti

4. expr. byť krikľavý (význ. 2): farby k-ia;
bieda až k-í je zjavná

krištáľ -u/-a m.

1. bezfarebná odroda kremeňa

2. bezfarebné sklo s vysokým indexom lomu: benátsky k.

● čistý ako k. celkom;

krištáľovo prísl.: k. čistý prameň

krištáľový príd.: k. úlomok;
k-á váza;

križiacky príd. k 1: k-e výpravy, vojsko

križiak -a m.

1. mn. -ci účastník stredovekých voj. výprav s cieľom oslobodiť sväté miesta v Palestíne

2. mn. N a A -y pavúk so znakom v podobe kríža na tele, zool. Araneus diadematus;

križovať (čo; koho), križovať sa (s kým, s čím) nedok.

1. prechádzať v rozlič. smeroch: blesky k-jú oblohu, k-jú sa na oblohe

2. smerovať kolmo, priečne na niečo, pretínať: jedna ulica k-je druhú, hradská sa k-je s traťou

3. prechádzať (popri sebe) v opačnom smere, míňať (sa): náš list k-l váš, k-l sa s vaším, vlaky sa k-jú v Trnave

4. iba križovať prežehnávať, žehnať: k. čelo umierajúceho;
k. sa pri modlitbe

5. iba križovať popravovať na kríži

// križovať sa krížiť sa (význ. 3): ich záujmy sa k-jú

križovatka -y -tiek ž. miesto, kde sa križujú cesty, trate ap.: (ne)prehľadná k., mimoúrovňová k.;
(dôležitá) železničná k.;

križovatkový príd.

príkriť sa -i dok. protiviť sa, priečiť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: mastné jedlo sa mi p-i

spríkriť -i dok. urobiť príkrym (význ. 4), sprotiviť, znechutiť: s. niekomu jedlo, život;

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)