Význam slova "kriz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 24 výsledkov (1 strana)

  • kríž -a m.

    1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva, pôv. drevený stĺp s priečnym brvnom na popravu odsúdencov v staroveku: k. s telom Krista, kamenné k-e na cintoríne

    2. vec, útvar podobný krížu: zameriavací k., výstražný k. (pred priecestím);
    k-e obilia;
    vojnový k. voj. vyznamenanie;
    → Červený k.;
    k-e (v žolíkových kartách)

    3. hovor. expr. trápenie, utrpenie: mať k. s deťmi

    niesť svoj k.;
    urobiť k. nad niečím;

  • kríza -y kríz ž.

    1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u;
    lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu

    2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;

  • krížalka -y -liek ž. kúsok jablka, zemiaka ap. odkrojený po zvislej osi: k-y sušeného ovocia štiepky

  • kríže -ov m. pomn. dolná časť chrbta (kde sa chrbtica kríži s panvovou kosťou): prehnutý v k-och, bolesti v k-och;

  • kríženec -nca mn. N a A -e, živ. mn. -i m. jedinec, kt. vznikol krížením, hybrid; miešanec

  • križiacky príd. k 1: k-e výpravy, vojsko

  • križiak -a m.

    1. mn. -ci účastník stredovekých voj. výprav s cieľom oslobodiť sväté miesta v Palestíne

    2. mn. N a A -y pavúk so znakom v podobe kríža na tele, zool. Araneus diadematus;

  • krížik -a m.

    1. zdrob. k 1, 2: zlatý k.;
    hud. (notový) k. znak zvýšenia tónu o poltón

    2. hovor. 10 rokov veku: už dovŕšil šiesty k. má 60 rokov

    3. obyč. mn. krížiky výšivka s uhlopriečne uloženými stehmi;

  • krížikový príd. k 3: k-á vzorka

  • krížiť -i nedok.

    1. klásť krížom: k. šable

    2. cieľavedome spájať pri rozmnožovaní zvieratá al. rastliny nerovnakých plemien, druhov: k. dobytok, k-enie odrôd pšenice

    3. mariť, križovať: k. zámery niekoho

    // krížiť sa

    1. križovať sa (význ. 2): rebrá klenby sa k-ia

    2. miešať sa; tvoriť hybridy: k-enie jazykov;
    prirodzené k-enie rastlín

    3. byť v rozpore, rozchádzať sa, križovať sa: ich plány sa k-ia

  • krížnik -a m. rýchla obrnená voj. loď

  • krížny príd. idúci krížom, križujúci sa; priečny: k-a chodba;
    k-e cesty rázcestie (poľných ciest)

  • krížom prísl. v (uhlo)priečnom smere, naprieč: prejsť k. cez cestu;
    dať si nohy k. cez seba

    nepreložiť k. slamy nič ne(u)robiť, zaháľať

  • krížom-krážom prísl. všetkými smermi: preplávať jazero k.

  • križovať (čo; koho), križovať sa (s kým, s čím) nedok.

    1. prechádzať v rozlič. smeroch: blesky k-jú oblohu, k-jú sa na oblohe

    2. smerovať kolmo, priečne na niečo, pretínať: jedna ulica k-je druhú, hradská sa k-je s traťou

    3. prechádzať (popri sebe) v opačnom smere, míňať (sa): náš list k-l váš, k-l sa s vaším, vlaky sa k-jú v Trnave

    4. iba križovať prežehnávať, žehnať: k. čelo umierajúceho;
    k. sa pri modlitbe

    5. iba križovať popravovať na kríži

    // križovať sa krížiť sa (význ. 3): ich záujmy sa k-jú

  • križovatka -y -tiek ž. miesto, kde sa križujú cesty, trate ap.: (ne)prehľadná k., mimoúrovňová k.;
    (dôležitá) železničná k.;

  • križovatkový príd.

  • krížovka -y -viek ž. hádanka, pri kt. sa slová vpisujú do pretínajúcich sa kolónok: lúštiť k-u

  • krížovkár -a m. kto lúšti krížovky;

  • krížovkárka -y -rok ž.;

  • krížovkársky príd.

  • krízový príd.: k-é roky;
    k. režim určený na zvládnutie (prechodne) ťažkej situácie;

  • krížový1 príd.

    1. k 1, 2: k-á cesta a) výjavy z ukrižovania Krista i pren. prežité utrpenie b) kat. pobožnosť spojená s rozjímaním o Kristovom umučení;
    archit. k-á klenba v podobe kríža

    2. pretínajúci sa, križujúci sa: k-á paľba;
    k. výsluch s rýchlo sa striedajúcimi nečakanými otázkami;

    krížový2 príd.: anat. k-á kosť

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV