Význam slova "konã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

koňačik -a m. zdrob. expr.

koňacina -y ž. konské mäso

koňak -u m. liehový nápoj vyrobený destiláciou vína: francúzsky k.;
vajcový k. likér so žĺtkami;

koňakový príd.: k-é poháre;

konanie -ia s. práv. súhrn všetkých úkonov súdu (al. inej inštitúcie) i zúčastnených strán: trestné k.;
oponentské k. oponentúra;
dohodovacie k.

konár -a L -i mn. -e m. výrastok kmeňa, kt. je súčasťou koruny stromu, vetva, haluz: hlavný k., k-e obťažkané ovocím

● → píliť k. pod sebou;

konárik -a m. zdrob.

konárový príd.;

konať nedok.

1. robiť (význ. 2), uskutočňovať, vykonávať (nejakú činnosť): k. si svoju povinnosť;
k. nečestne;
treba k. byť aktívny;
k. z lásky;
morálne k-nie

2. vybavovať: k. si pas

□ k. pokánie kajať sa;

konateľ -a mn. -ia m.

1. zástupca, agent: k. firmy

2. funkcionár nejakej organizácie majúci na starosti istú agendu, tajomník: k. spolku, k. združenia;

konateľka -y -liek ž.;

konateľský príd.

opak. konávať -a

// konať sa byť, uskutočňovať sa: schôdzka sa nek-á;

opak. konávať sa

koľkonásobne zám. opyt. príslov.

koľkonásobný zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na počet prípadov násobenia al. opakovania deja, javu, vlastnosti: k-é víťazstvo dosiahol? k-á ozvena sa ozvala?

konča predl. s G vyj. miesto al. smer pri konci, (po)pri konci: dom k. dediny;
bežať k. hory

končatina -y -tín ž. odb. časť tela slúžiaca na pohyb (noha) al. na prácu (ruka): horné, dolné k-y;
predné, zadné k-y (pri zvieratách)

konček -a m. zdrob. k 1: k. jazyka

končiac predl. s I vyj. koniec v poradí al. v čase: obslúžili všetkých – začínajúc objednanými svadobníkmi a k. náhodnými hosťami;

končiar -a L -i mn. -e m. ostré zakončenie vrchu: zasnežené k-e Tatier;

končiarik -a m. zdrob.

opak. končievať -a

// končiť sa mať koniec, prestávať: za riekou sa mesto k-í, deň sa ešte nek-í;
slovo sa k-í na samohlásku má na konci samohlásku;

opak. končievať sa

končina -y -čín obyč. mn. ž. oblasť, miesto: neobývané k-y;
(nevyzná sa) v týchto k-ách (mesta)

končiť -nč/-i! nedok. robiť koniec, zakončovať, dokončievať, završovať: k. schôdzku, dnes k-me (robotu) skôr;

končitý, končistý príd. (na konci) zahrotený, špicatý, ostrý: k. vrch, k-á veža, k. nos;

koníča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. žriebä;

koníčatko -a -tiek s. zdrob. expr.

koníček -čka L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. ku koník

2. A -a/-ček D a L -u záľuba, hobby: venovať sa svojmu k-u;

koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. k 1, 2

2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;

konôpka -y -pok ž. spevavý vták príbuzný stehlíkovi, zool. stehlík konôpkar Carduelis cannabina

konšpirácia -ie ž. sprisahanie;

konšpiračný, konšpiratívny príd.: k-é hnutie;
k-a schôdzka

konštanta -y -tánt ž. odb. nepremenná, stála veličina, hodnota

konštantne prísl.;

konštantnosť -i ž.

konštantný príd. stály, nemenný: k-á hodnota, teplota;
ekon. k. kapitál;

konštatácia -ie ž. kniž. konštatovanie niečoho: smelé k-ie odborníkov

konštatovať nedok. i dok. zistené hovoriť, povedať; zisťovať, zistiť: k. nové skutočnosti;
lekár k-l smrť;
musel k., že ...

konštelácia -ie ž. postavenie nebeských telies: k. hviezd;

konšternovať dok. i nedok. kniž. nepríjemne prekvapiť, prekvapovať, zaraziť, zarážať: správa všetkých k-la

konštitúcia -ie ž.

1. št. zriadenie (monarchia), v kt. je moc panovníka obmedzená parlamentom

2. zastar. ústava

3. konštrukcia (význ. 3): telesná k., človek silnej k-ie

4. chem. usporiadanie atómov a väzieb v molekule;

konštitučne prísl.

konštitučný príd.: k. systém, k-á monarchia;
k. typ.;

konštituovať -uuje -uujú dok. i nedok. kniž. ustanoviť, ustanovovať: k. nové ministerstvo, štátnu komisiu

// konštituovať sa: k. sa ako národ

konštrukcia -ie ž.

1. konštruovanie (význ. 1, 2), zostrojovanie, zostrojenie: k. nového typu stroja, pracovať na k-ii lietadla;
geom. k. ťažiska, trojuholníka

2. takto vzniknutý útvar; nosná časť stavby; nosná sústava niečoho, kostra: oceľová k. budovy, mosta;
nábytok ľahkej k-ie;
gram. vetná k. systém vybudovaný na syntaktických vzťahoch

3. teles. sústava, konštitúcia: atlét silnej k-ie;

konštrukčne prísl.: k. vyvážený

konštrukčný príd.: k-á úloha, k-á chyba;
k-á oceľ;

konštrukt -u m. vykonštruovaný pojem, myšlienková konštrukcia (ako pomocná hypotéza): nebola to pravda, bol to iba k.

konštruktér -a m. tech. pracovník navrhujúci konštrukcie: k. lodí, lietadiel;

konštruktérka -y -rok ž.;

konštruktérsky príd.

konštruktívne prísl.: k. zasiahnuť;

konštruktívnosť -i ž.

konštruktívny príd. tvorivý, op. deštruktívny: k-a činnosť, k-a kritika, k. návrh;

konštruovať nedok.

1. vypracúvať plán na zostrojenie mechanizmu al. iného celku; realizovať tento plán: k. nové typy lietadiel;
gram. k. vetu tvoriť zo slov

2. zostrojovať geom. útvary: k. priemer kužeľa

3. násilne zostavovať, vymýšľať: k. obvinenie;
umele k-ná zápletka

na končito, na končisto príslov. výrazy: zastrúhať ceruzku na k-o

nadvýkon -u m. výkon presahujúci bežný al. určený výkon: podať n.

nákončie -ia s. kovanie na konci končitého predmetu (napr. na konci oja)

niekoľkonásobne čísl. nás. príslov.

niekoľkonásobný čísl. nás. neurč.

1. násobený al. opakovaný niekoľko ráz, viacnásobný: n-á ozvena

2. (pomerne) veľký, viacnásobný: n. úžitok;

niekoľkonásobok -bku m. niekoľkonásobne väčší počet, viacnásobok: n. pôvodného počtu

príkon -u m. elektrotech. energia odobratá elektr. spotrebičom za časovú jednotku: p. zosilňovača

úkon -u m. časť súvislej činnosti, akt, výkon, operácia: pracovný ú., zmechanizované ú-y;
právny ú.;
náb. liturgický ú. bohoslužobný obrad

výkon -u m.

1. množstvo práce vykonanej za časovú jednotku; výsledok takejto práce, činnosti: (nad)priemerný v., v. stúpa, pokles v-u;
v. stroja, v. turbíny;
podávať vrcholné v-y (v športe)

2. vykon(áv)anie istej činnosti; realizácia istej úlohy: v. povolania, brániť vo v-e povinností;
v. trestu, v. uznesenia;

zákon -a m.

1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.;
vydať z.;
z. platí, stráca platnosť;
prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi;
z-om chránená značka;
Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.;
v mene z-a zatýkacia formula

2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti;
Archimedov z., z. zachovania energie;
hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli

3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha;
zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom;
bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie

4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y;
nepísaný z. (spoločnosti)

5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y

● → držať sa litery z-a

zniekoľkonásobiť dok. urobiť niekoľkonásobne väčším: z. výnos, z. počet členov

// zniekoľkonásobiť sa stať sa niekoľkonásobne väčším: zisky sa z-li