Význam slova "komun" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

komúna -y -mún ž. združenie ľudí na zákl. spoločného vlastníctva: založiť k-u;
Parížska k. prvá revolučná vláda s účasťou proletariátu (1871);

komunál -u L -e m. hovor. (prv) komunálny podnik: pracovať v k-e

komunálny príd. kt. je v právomoci obcí al. miest: k. podnik, k-e služby;
k. odpad domový;
k-e voľby do miestnych samosprávnych jednotiek;

komunikácia -ie ž.

1. cesta, po kt. sa uskutočňuje doprava: vybudovať sieť k-ií

2. obyč. mn. ver. doprava; spojenie dopr. prostriedkami: mestské k-ie

3. dorozumievanie; (rečový) dorozumievací styk: k. medzi ľuďmi;
jazyk ako nástroj k-ie;
spoločenská k.;
prostriedky spoločenskej k-e;

komunikačný príd.: k. uzol;
masové k-é prostriedky hromadné oznamovacie prostriedky;

komunikatívny príd.: lingv. k-a funkcia jazyka dorozumievacia

komuniké neskl. s. úr. správa: záverečné k., vydať, podpísať k. (pri polit. rokovaniach)

komunikovať nedok. i dok. dorozumie(va)ť sa, byť v spoločenskom spojení: k. prostredníctvom telefónu

komunista -u m. stúpenec komunizmu; člen komunistickej strany;

komunistický príd.: k-á ideológia, strana;
K. manifest (z r. 1848);

komunisticky prísl.

komunistka -y -tiek ž.;

komunita -y ž. odb. spoločenstvo, pospolitosť: k. mravcov;
sociol. spoločenstvo ľudí v istom priestore tvoriace obyč. samosprávnu jednotku: rehoľná k. spoločenstvo jedného kláštora

komunizmus -mu m.

1. utopistické učenie o sociálne spravodlivej spoločnosti, o všeobecnej rovnosti

2. marxisticko-leninské učenie o spoločenskom vlastníctve výr. prostriedkov a odmeňovaní podľa potrieb; ideológia vychádzajúca z tohto učenia

3. polit. prax strán a režimu uplatňujúcich túto ideológiu;

komúnový príd.