Význam slova "kola" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kolaborácia -ie ž. kolaborovanie

kolaborant -a m. pejor. kolaborujúca osoba; prisluhovač;

kolaborantka -y -tiek ž.;

kolaborantský príd.: k-é živly;

kolaborantstvo -a s. kolaborovanie

kolaborovať nedok. pejor. spolupracovať s polit. nepriateľom, prisluhovať: k. s fašistami

koláč -a m.

1. pečený múčnik v rozlič. úprave: makový, jablkový k., dať k. na plech

2. vec podobná koláču: plodový k. placenta;
krvný k. zrazenina

● expr. (dostať) z k-a dieru (nedostať) nič;
bez práce nie sú k-e;

koláčik -a m. zdrob.: medový k., k-y s tvarohom; deti si robia z hliny k-y

kolacionovať nedok. odb. porovnávať pôv. text s odpisom

koláčový príd.: k-é cesto;

kolagén -u m. bielkovina obsiahnutá v kostiach a väzive

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

koľajisko -a -jísk s. zostava koľají na stanici

koľajnica -e -níc ž. oceľový pás, po kt. sa pohybujú kolesá vozidiel na to upravených: železničné k-e, klásť k-e;

koľajnicový príd.

koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava

kolaps -u m. lek. náhle ochabnutie organizmu vyvolané zlyhaním krvného obehu, zrútenie sa;

kolár², kolárik -a m. -y m. tvrdý biely golier, kt. nosia kat. kňazi

kolár¹ -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);

kolársky príd.: k-a dielňa;

kolárstvo -a s. kolársky odbor

kolaudácia -ie ž. kolaudovanie: k. bytov;

kolaudačný príd.: k-á komisia, k-é chyby

kolaudovať nedok. i dok. úradne schvaľovať, schváliť (dokončenie stavby): k. obytný blok;
k-ný byt

koláž -e ž.

1. technika tvorby obrazu lepením z výstrižkov, kresieb ap.; takto zhotovený obraz

2. rozhlas. al. telev. program vytvorený kombináciou rozlič. častí prejavov, úsekov výpovedí ap.: rozhlasová k.;

kolážový príd.

autoškola -y -škôl ž. škola na výcvik vodičov áut

škola -y škôl ž.

1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.;
cirkevná, súkromná š.;
základná umelecká š.;
chodiť do š-y;
postaviť š-u

2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.;
byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní

3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u

4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl

5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.

6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.

● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti;
vyjsť š-u vychodiť;