Význam slova "kola" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 28 výsledkov (1 strana)
-
kolaborácia -ie ž. kolaborovanie
-
kolaborant -a m. pejor. kolaborujúca osoba; prisluhovač;
-
kolaborantka -y -tiek ž.;
-
kolaborantský príd.: k-é živly;
-
kolaborantstvo -a s. kolaborovanie
-
kolaborovať nedok. pejor. spolupracovať s polit. nepriateľom, prisluhovať: k. s fašistami
-
koláč -a m.
1. pečený múčnik v rozlič. úprave: makový, jablkový k., dať k. na plech
2. vec podobná koláču: plodový k. placenta;
krvný k. zrazenina● expr. (dostať) z k-a dieru (nedostať) nič;
bez práce nie sú k-e; -
koláčik -a m. zdrob.: medový k., k-y s tvarohom; deti si robia z hliny k-y
-
kolacionovať nedok. odb. porovnávať pôv. text s odpisom
-
koláčový príd.: k-é cesto;
-
kolagén -u m. bielkovina obsiahnutá v kostiach a väzive
-
koľaj -e ž.
1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i
2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek
● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie; -
koľajisko -a -jísk s. zostava koľají na stanici
-
koľajnica -e -níc ž. oceľový pás, po kt. sa pohybujú kolesá vozidiel na to upravených: železničné k-e, klásť k-e;
-
koľajnicový príd.
-
koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava
-
kolaps -u m. lek. náhle ochabnutie organizmu vyvolané zlyhaním krvného obehu, zrútenie sa;
-
kolár2, kolárik -a m. -y m. tvrdý biely golier, kt. nosia kat. kňazi
kolár1 -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);
-
kolársky príd.: k-a dielňa;
-
kolárstvo -a s. kolársky odbor
-
kolaudácia -ie ž. kolaudovanie: k. bytov;
-
kolaudačný príd.: k-á komisia, k-é chyby
-
kolaudovať nedok. i dok. úradne schvaľovať, schváliť (dokončenie stavby): k. obytný blok;
k-ný byt -
koláž -e ž.
1. technika tvorby obrazu lepením z výstrižkov, kresieb ap.; takto zhotovený obraz
2. rozhlas. al. telev. program vytvorený kombináciou rozlič. častí prejavov, úsekov výpovedí ap.: rozhlasová k.;
-
kolážový príd.
-
škola -y škôl ž.
1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.;
cirkevná, súkromná š.;
základná umelecká š.;
chodiť do š-y;
postaviť š-u2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.;
byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u
4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl
5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.
6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.
● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti;
vyjsť š-u vychodiť;