Význam slova "koc" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

koč -a m. štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panský k., ľahký, krytý k.

kochať sa nedok. nachádzať záľubu, potešenie v niečom: k. sa pohľadom na krásy prírody, k. sa v predstavách

kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;

kočiarik -a m.

1. zdrob. ku kočiar

2. kočík

kočíček -čka m. zdrob.

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočikáreň -rne ž. miestnosť na odkladanie kočíkov

kočíkovať nedok. hovor. voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

kočíkový príd.;

kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

kočišský príd.

kocka -y -ciek ž.

1. geom. teleso ohraničené 6 štvorcami; vec, kt. mu je podobná: k. cukru, ľadu, dláždiť k-ami

2. hracia pomôcka tohto tvaru s očíslovanými stenami: hrať (v) k-y, hodiť k-u

3. obyč. mn. kocky det. hračka na skladanie, stavebnica

4. štvoruholníková vzorka na látke;
hovor. látka s takouto vzorkou: pestrá k.;
škótska k. (na sukňu)

● vyjadriť, povedať niečo v k-e stručne;
kniž. k-y sú hodené už je rozhodnuté;
k. sa zvrtla šťastie sa obrátilo;

kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda

kockovaný príd. kt. má kockovú vzorku: k-á látka, sukňa

kockový príd. k 1, 2, 4: k. cukor;
k-á vzorka;

kocôčka -y -čok ž. zdrob.

kočovať nedok.

1. meniť svoje sídlo, nemať pevné obydlie: v púšti k-jú nomádi

2. meniť miesto pôsobenia: k-júca divadelná spoločnosť;
k. so včelami

kočovnícky príd.: k. spôsob života

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

kočovný príd.

1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň

2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť

kocúr -a mn. N a A -y m. samec mačky: pren. expr. starý k. záletný muž

● maškrtný ako k. veľmi;

kocúrik -a mn. N a A -y m. zdrob.

kocúrkovčina -y ž. expr. kocúrkovské pomery, názory

Kocúrkovo -a s. vymyslené mestečko so zaostalými, obmedzenými obyvateľmi;
i kocúrkovo obmedzené prostredie;

kocúrkovský príd.: k-é pomery;

kocúrkovsky prísl.