Význam slova "ko" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kolár¹ -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);

kolársky príd.: k-a dielňa;

kolárstvo -a s. kolársky odbor

kolaudácia -ie ž. kolaudovanie: k. bytov;

kolaudačný príd.: k-á komisia, k-é chyby

kolaudovať nedok. i dok. úradne schvaľovať, schváliť (dokončenie stavby): k. obytný blok;
k-ný byt

koláž -e ž.

1. technika tvorby obrazu lepením z výstrižkov, kresieb ap.; takto zhotovený obraz

2. rozhlas. al. telev. program vytvorený kombináciou rozlič. častí prejavov, úsekov výpovedí ap.: rozhlasová k.;

kolážový príd.

kolbište -ťa -bíšť s.

1. v min. miesto konania rytierskych turnajov

2. kniž. miesto stretania rozlič. záujmov, zápasisko: politické, športové k.

kolchoz -u m. rus. skratkové slovo označujúce poľnohosp. výr. družstvo v býv. Sovietskom zväze;

kolchozný príd.: k. majetok

koldokola prísl. hovor. okolo, dookola, vôkol: k. samé hory

koleda -y -lied ž.

1. vianočná pieseň: ľudové k-y, spievať k-y

2. koledovanie: štedrovečerná k.

3. darček získaný koledovaním

4. cirk. trojkráľový obrad vysviacania príbytkov;

koledný, koledový príd.

koledovať nedok.

1. chodiť po domoch spievať koledy (a dostávať za to istú odmenu): k. na Štedrý večer

2. v spoj. k. si o niečo subšt. sám chcieť niečo, pýtať si niečo (nepríjemné): k-l si si o to sám si to chcel

kolega -u mn. -ovia m. človek rovnakého povolania; spolupracovník: k. z úradu, zo štúdií;
pán k.! oslovenie;

kolegialita -y ž. kolegiálnosť: mlčať z k-y

kolegiálne prísl.;

kolegiálnosť -i ž.

kolegiálny príd. kt. má porozumenie pre kolegov; priateľský, družný: k. človek;
k. vzťah;

kolégiovo prísl.: k. rozhodovať

kolégiový príd.: k-é rozhodnutie, uznesenie;
k-á knižnica;

kolégium -ia D a L -iu s.

1. zhromaždenie vybratých odborníkov, poradcov, zbor, rada: k. ministra, k. riaditeľa, vedecké k. SAV;
cirk.: biskupské k. zbor všetkých kat. biskupov na čele s pápežom

2. cirk. učilisko, najmä vys. škola: jezuitské k.

3. na niekt. (záp.) univerzitách inštitúcia poskytujúca vzdelanie i ubytovanie: oxfordské k-iá;

kolegyňa -e -gýň ž.;

kolegynka -y -niek ž. hypok. (obyč. v oslovení)

kolekcia -ie ž. súbor, zbierka: k. známok, vystavovať novú k-iu (výrobkov);
vianočná k. škatuľa cukroviniek na stromček

kolekta -y ž. liturg. krátka spievaná modlitba

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

kolektivista -u m. stúpenec kolektivizmu;

kolektivistický príd.: k-é hnutie;

kolektivisticky prísl.

kolektivizácia -ie ž. kolektivizovanie: k. poľnohospodárstva premena z individuálneho súkromného hospodárenia na spoločné (v býv. soc. krajinách);
násilná k. v 50. rokoch;

kolektivizačný príd.: k. postup

kolektivizmus -mu m. dôraz na potrebu podradiť osobné záujmy záujmom kolektívu (štátu, istej skupine ap.), op. individualizmus;

kolektivizovať nedok. i dok. (násilne) zavádzať, zaviesť formy spoločného hospodárenia (v býv. Sov. zväze a soc. krajinách), zospoločenšťovať, zospoločenštiť: k. poľnohospodársku výrobu

kolektívne prísl.: k. trénovať;

kolektívnosť -i ž.

kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie;
k-a zmluva, k-a ochrana;

kolektor -a m. odb.

1. elektróda tranzistora zodpovedajúca anóde elektrónky

2. zberač veľkých rozmerov: slnečný k. zariadenie zachytávajúce slnečné žiarenie a premieňajúce ho na iné formy energie

3. časť kotvy elektromotora;

kolektorový príd.: k. obvod

kolembať nedok. expr. kolísať, knísať: k. nohami;
k. dieťa hojdať

// kolembať sa: kvety sa k-jú vo vetre;
k. sa zboka nabok (pri chôdzi ap.)

kolembavo prísl.

kolembavý príd. expr. kolísavý, knísavý, hojdavý: k-é pohyby člna;
k-á chôdza;

kolenačky prísl. kľačiačky: k. plieť;
expr. k. prosiť veľmi, úpenlivo

koleno² -a s. zastar. al. expr. pokolenie: rodina z desiateho k-a vzdialená

koleno¹ -a -lien s.

1. kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v k-e, posadiť si dieťa na k-á;
blata po k-á veľa;
podlamujú sa mu k-á i pren. je slabý;
hodiť sa pred niekým na k-á i fraz.;
robiť niečo na k-e improvizovane;
bravčové k.

2. časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté k-á (na nohaviciach)

3. ohnutá časť, ohyb: k. rúry

● expr.: hlava ako k. lysá, holá;
padať pred niekým na k-á a) úpenlivo prosiť b) klaňať sa;
zraziť niekoho na k-á pokoriť;
nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu;
prehnúť cez k. zbiť;
→ zodrať si nohy po k-á;
na staré k-á v starobe;

kolenový, kolenný príd.: k. kĺb;

koleso -a -lies s.

1. kruhový predmet, kt. otáčaním umožňuje pohyb iných predmetov: k-á voza, auta, ozubené k., mlynské k.

2. niečo podobné kolesu, kruh: k. drôtu, k-á húb, k-á na vode;
k. šťastia a) telev. ap. hra b) otáčavé koleso použ. pri tejto al. inej hre

● byť piatym k-om (na voze) zavadzať;
→ pamätať na zadné k-á;
kniž. k. dejín dejiny;
k. šťastia sa krúti šťastie je nestále;

kolesový príd.: k-á obruč;
k. traktor;

kólia -ie ž. škótsky ovčiarsky pes s dlhou srsťou a úzkym vystupujúcim nosom

koliba -y -líb ž.

1. jednoduchá drevená stavba ako prechodné bývanie pre pastierov ap. v prírode: bačovská, drevorubačská k.

2. pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami ap.: družstevná k.

kolibrí, kolibričí príd.: k-ie perie;
k. slovníček veľmi malých rozmerov

kolibrík -a mn. N a A -y m. drobný pestrofarebný vtáčik z amer. trópov;

kolíček -čka m. zdrob.: k-y na husliach;
k-y na bielizeň štipce

kolidovať nedok. vzájomne si prekážať, krížiť sa (časovo), byť v kolízii: prednášky si k-jú

kolienko -a -nok s.

1. zdrob. ku koleno: údené k.

2. uzol na steble

3. obyč. mn. kolienka druh cestoviny: dusené mäso s k-mi

koliesko -a -sok s. zdrob.: k. vozíka, hračka na k-ach;
k-a hodiniek

● expr. má o k. viac, o k. menej je nenormálny;

kolieskový príd.: k-é korčule, lyže s kolieskami;
k-á doska skateboard

kolík -a m. pozdĺžny žrďovitý predmet s rozlič. využitím: stanový k., štafetový k.;
vyznačiť trasu k-mi, zasunúť poistný k.;

kolika -y -lík ž. prudká bolesť v brušnej dutine: črevná, žlčníková k.

kolíkovať nedok. vyznačovať kolíkmi: k. trasu

kolíkový príd.;

kolínsky

I. príd. ku Kolín nad Rýnom: k-a voda alkoholový kozmet. prípravok

II. kolínska ž. hovor. kolínska voda: potrieť si čelo k-ou

kolísať -še -šu -šuc/-sajúc -šuci/-sajúci nedok.

1. pohybovať zboka nabok al. zhora nadol, hojdať, kolembať: k. dieťa v kolíske, v kočíku, vietor k-e konármi

2. nemať stálosť, byť menlivý: teplota, výška hladiny k-e, ceny k-u

3. byť nerozhodný, váhať: k. medzi dvoma možnosťami;
koncepčné k-nie

// kolísať sa hojdať sa, knísať sa, kolembať sa: k. sa v sedle, čln sa k-e na vode;
lavička sa k-e kýva sa;
expr. k-e sa na krátkych nohách kolísavo kráča

kolísavo prísl.;

kolísavosť -i ž.

kolísavý príd.

1. sprevádzaný kolísaním, knísavý: k-á chôdza

2. nestály, menlivý: k-é napätie, k. výkon

3. nerozhodný, váhavý: k-á povaha, k-é vrstvy spoločnosti;

kolíska -y -sok ž.

1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: drevená k., uspávať dieťa v k-e

2. kniž. miesto zrodu, pôvodu: k. Slovanov bola za Karpatmi;
k. revolúcie

● od k-y (až) po hrob od narodenia do smrti;
kniž. stáť pri k-e niečoho byť svedkom vzniku

kolízia -ie ž. (s)kríženie, nesúlad; prekrývanie, prekrytie: k. záujmov a povinností;
časová k.;
dopravná k. zrážka;

kolízny príd.: k-a situácia

kolkár -a m. kto hrá kolky;

kolkáreň -rne ž. priestor, miestnosť, kde sa hrajú kolky

kolkárka -y -rok ž.;

kolkársky príd.: k-e preteky;
k-a dráha

koľkátka -y ž. zám. opyt. hovor. vyj. otázku zacielenú na číselnú hodnotu podst. m. označujúceho niečo (napr. električku, izbu): k. chodí na stanicu? na k-e bývaš?

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

koľko obyč. neskl., m. živ. i koľkí, m. neživ. ž. a s. koľké -ých zám. opyt. číslov.

1. expr. i koľkože, koľkíže, koľkéže vyj. otázku zacielenú na počet al. kvantitu: k. je hodín? koľko, koľkože ich prišlo, k-í chýbali? do k., do k-ých rokov je zľava? k. ti to trvalo? ako dlho;
k-á má byť tá medzera? aká veľká

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. snehu napad(a)lo! k-í sa nevrátili!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov., predmetovú a podmetovú (často súvzťažné k. -toľko, toľko – k.): k. krajov, toľko obyčajov;
každý dostane (toľko), k. si zaslúži;
spomína, s k-mi nádejami ta išiel

4. expr. má význ. neurč. zám., hocikoľko: nedostane nič, čo by k. prosil

koľko-toľko koľkých-toľkých obyč. neskl. zám. neurč. má význ. malého množstva, niekoľko; trocha, mál(ičk)o: aspoň k. kláskov máme;
keby ešte vládal, aspoň k.

koľkociferný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu cifier: k-é číslo

koľkodňový, koľkodenný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu dní: k-é mláďa;
k-é školenie

koľkokoľvek koľkýchkoľvek obyč. neskl. zám. neurč. číslov. hoc(i)koľko: môžeš si požičať, k. budeš chcieť

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

koľkolitrový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu litrov: k-á chladnička

koľkonásobne zám. opyt. príslov.

koľkonásobný zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na počet prípadov násobenia al. opakovania deja, javu, vlastnosti: k-é víťazstvo dosiahol? k-á ozvena sa ozvala?

koľkoposchodový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu poschodí: k. dom

koľkoraký zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet druhov: k-é spôsoby (úpravy) rozoznávame?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k-é farby (má príroda)!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, prívlastkovú: až teraz vidí, k-é možnosti prepásol

koľkoročný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu rokov: k-é dieťa;
k-é štúdium

kolkovaný príd. opatrený kolkom¹, kolkami¹: k-á žiadosť

kolkovať nedok. dávať kolok¹, kolky¹ na niečo: k. doklady

kolkový príd.

koľký zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na miesto v poradí: k-ého je dnes? do k-ej robíš?

koľký-toľký zám. neurč. aspoň nejaký, aký-taký, malý: k. úžitok

kolmica -e -míc ž. priamka kolmá na inú priamku al. rovinu: spustiť k-u

kolmo prísl.: k. dopadať, k. nahor;

kolmosť -i ž.

kolmý príd.

1. zvierajúci (s priamkou, s rovinou) pravý uhol: k. priemet, dve priamky k-é na seba

2. zvislý: k-é vrásky;

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

kôlnička -y -čiek ž. zdrob.

kolo -a kôl s.

1. kruh (tancujúcich): krútiť sa v k-e, vziať dievča do k-a do tanca

2. ľud. tanec v pravidelnom kruhu: srbské, rumunské k., tancovať k.

3. okruh bežeckej dráhy: zabehnúť 5 kôl

4. časť šport. al. iného (súťažného) podujatia: krajské k. súťaže, vypadnúť v druhom k-e;
prvé k. kupónovej privatizácie;
druhé k. rozhovorov etapa konania;

kolobeh -u m. pohyb v kruhu, obeh; opakovanie, striedanie javov: k. vody v prírode;
k. ročných období, k. dejín, života

kolobežka -y -žiek ž. det. dvojkolesové vozidlo s kormidlom poháňané odrazom nohy

kolofónia -ie ž. živica ihličnatých stromov použ. pri spájkovaní, pri výr. náterových hmôt ap.: natrieť sláčik k-ou

koloid -u m. chem. látka tvoriaca sústavu jemne rozptýlených pevných čiastočiek v kvapaline (napr. glej, želatína);

koloidný príd.: k. roztok;
k-á chémia

kolok² -lka m.

1. kužeľovitá drevená figúrka, kt. sa pri hre zráža guľou;
k-y súbor týchto figúrok: stavať k-y

2. mn. kolky hra s týmito figúrkami: hrať k-y, preteky v k-och

kolok¹ -lku m. cenina ako doklad o zaplatení úr. poplatkov: nalepiť k. na žiadosť;

kolokviový, kolokvijný príd.

kolokvium -ia D a L -iu s.

1. odb. porada, seminár (často so zahraničnou účasťou): medzinárodné k.

2. v min. čiastková ústna skúška na univerzite;

kolomaž -e ž. mastivo na osi vozových kolies

● čierny ako k. veľmi;
expr. čo sa hneď (aj) na k. rozleje čo ako sa bude vzpierať, hnevať

kolóna -y -lón ž.

1. prúd presúvajúceho sa vojska: postupujúce k-y;
k. tankov

2. rad (vozidiel): dlhá k. áut

3. tech. zariadenie v podobe valca na delenie zmesi (napr. pri destilácii)

● kniž. → piata k.

kolonáda -y -nád ž. široká krytá chodba otvorená do priestoru stĺporadím: kúpeľná k.;

kolonádový príd.: k. most

kolónia -ie ž.

1. krajina s polit. a hosp. závislosťou od istej mocnosti: zámorské k-ie Anglicka

2. príslušníci istého národa osídlení v cudzom etnickom prostredí: slovenské k-ie v Báčke

3. skupina obytných domov al. iných stavieb rovnakého typu: robotnícka k.;
chatová k.

4. biol. spoločenstvo živočíchov: k-ie baktérií, vodných vtákov;

kolonialista -u m. predstaviteľ al. stúpenec kolonializmu;

kolonialistický príd.: k-á politika

kolonializmus -mu m. systém polit. a hosp. nadvlády nad málo rozvinutými krajinami;

koloniálny príd. k 1: k. útlak;
k-e mocnosti kapit. štáty vlastniace kolónie;
k. tovar tovar dovážaný z kolónií

kolonista -u m. kto kolonizuje (neobývané kraje), prisťahovalec: mestá založené k-mi

kolonizácia -ie ž. kolonizovanie (význ. 1, 2): valašská k. na Slovensku;
k. tichomorských ostrovov;