Význam slova "koč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • koč -a m. štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panský k., ľahký, krytý k.

  • kochať sa nedok. nachádzať záľubu, potešenie v niečom: k. sa pohľadom na krásy prírody, k. sa v predstavách

  • kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;

  • kočiarik -a m.

    1. zdrob. ku kočiar

    2. kočík

  • kočíček -čka m. zdrob.

  • kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
    k. pre bábiku;

  • kočikáreň -rne ž. miestnosť na odkladanie kočíkov

  • kočíkovať nedok. hovor. voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

  • kočíkový príd.;

  • kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

  • kočišský príd.

  • kocka -y -ciek ž.

    1. geom. teleso ohraničené 6 štvorcami; vec, kt. mu je podobná: k. cukru, ľadu, dláždiť k-ami

    2. hracia pomôcka tohto tvaru s očíslovanými stenami: hrať (v) k-y, hodiť k-u

    3. obyč. mn. kocky det. hračka na skladanie, stavebnica

    4. štvoruholníková vzorka na látke;
    hovor. látka s takouto vzorkou: pestrá k.;
    škótska k. (na sukňu)

    vyjadriť, povedať niečo v k-e stručne;
    kniž. k-y sú hodené už je rozhodnuté;
    k. sa zvrtla šťastie sa obrátilo;

  • kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda

  • kockovaný príd. kt. má kockovú vzorku: k-á látka, sukňa

  • kockový príd. k 1, 2, 4: k. cukor;
    k-á vzorka;

  • kocôčka -y -čok ž. zdrob.

  • kočovať nedok.

    1. meniť svoje sídlo, nemať pevné obydlie: v púšti k-jú nomádi

    2. meniť miesto pôsobenia: k-júca divadelná spoločnosť;
    k. so včelami

  • kočovnícky príd.: k. spôsob života

  • kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

  • kočovný príd.

    1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň

    2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť

  • kocúr -a mn. N a A -y m. samec mačky: pren. expr. starý k. záletný muž

    maškrtný ako k. veľmi;

  • kocúrik -a mn. N a A -y m. zdrob.

  • kocúrkovčina -y ž. expr. kocúrkovské pomery, názory

  • Kocúrkovo -a s. vymyslené mestečko so zaostalými, obmedzenými obyvateľmi;
    i kocúrkovo obmedzené prostredie;

  • kocúrkovský príd.: k-é pomery;

    kocúrkovsky prísl.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV