Význam slova "kn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kňaz -a m. kto z povolania vykonáva náb. úkony: katolícky k., evanjelickí k-i;
pohanskí k-i;
(v kat. cirkvi) kto prijal 2. st. posvätnej vysviacky, presbyter: k. slúži omšu, spovedá;

kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

kňazský príd.: k. stav, k-é rúcho;

kňazstvo -a s.

1. kňazský stav

2. hromad. kňazi, duchovenstvo;

knedľa [-n-] -e -dieľ/-dlí ž. múčne jedlo (v rozlič. úprave) varené v guľovitých útvaroch al. vcelku: slivkové k-e, žemľová k., mäso s omáčkou a k-ou;

knedlička -y -čiek ž. zdrob.

knedľový príd.: k-é cesto;

knieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m.

1. hist. náčelník kmeňa, panovník: údelné k.;
nitrianske (-y) k. Pribina;
veľkomoravské (-ý) k. Rastislav

2. príslušník vysokej šľachty;

kniežací príd.: k. rod, k. titul, k. dvor

kniežatský príd.: k-é územie

kniežatstvo -a -stiev s. územie s vládou kniežaťa: Nitrianske k.;

kniha -y kníh ž.

1. slovesné dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku: vedecká k., k-y pre mládež, brožovaná k., čítať (zaujímavú) k-u

2. časť rozsiahlejšieho slovesného diela: prvá k., desiata kapitola

3. zväzok listov al. úr. tlačív na rozlič. záznamy: k. príjmov a výdavkov;
triedna k., pozemková k., viesť k-y

4. časť žalúdka prežúvavcov

● (stále) sedieť nad k-ou, v k-ách veľa čítať, študovať;
hovorí, akoby z k-y čítal múdro;
kniž.: k. osudu osud;
k. života život;

knihár -a m. odborník na viazanie kníh;

knihársky príd.: k-e práce;
k-a dielňa;

knihárstvo -a -tiev s.

1. knihársky odbor

2. knihársky podnik

kníhkupec -pca m. kto predáva knihy; majiteľ kníhkupectva;

kníhkupecký príd.;

kníhkupectvo -a -tiev s. predajňa kníh

kníhkupkyňa -e -kýň ž.;

knihomoľ -a m. expr. kto veľa číta al. študuje (obyč. na úkor iných činností)

knihovať nedok. zapisovať do pozemkovej al. účtovnej knihy, knihy cestujúcich, zákazníkov ap.: k. zájazdy;
k-aný cestujúci

knihoveda -y ž. veda o knihách, knižniciach a bibliografii

knihovňa -e ž. zastar. knižnica (význ. 3);

knihovníčka -y -čok ž.;

knihovnička -y -čiek ž. zdrob.

knihovnícky príd.;

knihovníctvo -a s. knihovnícky odbor

knihovník -a mn. -ci m. pracovník knižnice, bibliotekár;

kníhtlač -e ž. tlačenie kníh (ako jedna z najstarších tlačiarskych techník): vynájdenie k-e;

kníhtlačiar -a m. odborník v kníhtlači;

kníhtlačiareň -rne ž. polygr. závod na zhotovovanie tlače kníhtlačou

kníhtlačiarsky príd.: k-e práce

knísať -še -šu -uc -uci nedok. kývať, kolísať: k. hlavou;
vietor k-e člnok

// knísať sa: konáre sa k-u vo vetre;
expr. k-e sa ako kačica knísavo kráča

knísavo prísl.

knísavý príd. sprevádzaný knísaním, kolísavý, kolembavý: k. krok;

knižka -y -žiek ž.

1. zdrob. ku kniha (význ. 1, 3): k. vreckového formátu;
sporiteľná k.

2. kniha: čítať k-u;

knižne prísl.: dielo vyšlo k.;

knižnica -e -níc ž.

1. zbierka kníh; miestnosť na to určená: príručná k., mať bohatú k-u;
sedieť v k-i

2. inštitúcia na sústreďovanie a požičiavanie kníh; jej budova al. priestory: mestská, ľudová, univerzitná, fakultná k., zamestnanci k-e;
vchod do k-e

3. skriňa na knihy: dvojdverová, zasklená k.

4. edícia: Hviezdoslavova k.;

knižnička -y -čiek ž. zdrob.

knižničný príd.: k. fond;

knižnosť -i ž.;

knižný príd.: k-á väzba, k-é novinky, k. trh;
lingv. k-é slovo typické pre pís. jazykové prejavy náročnejšieho štýlu;

knižočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

knokaut -u m. (angl.) šport. rozhodný úder v boxe spôsobujúci zrazenie súpera (najmenej na 10 sekúnd), skr. k. o.

knokautovať dok. šport. (v boxe) poraziť súpera knokautom, pren. expr. i slovne ap.

knôt -u m. pásik tkaniny udržiavajúci plameň v petrolejovej lampe, vo sviečke, v kahanci ap.;

knôtik -a m. zdrob.

know-how [nouhau] neskl. s. (angl.) ekon. súhrn výrobnotechnických a obch. skúseností, výrobno-obchodné skúsenosti; informácie, vedomosti: ponúkať, získať k. podniku

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

knuta -y knút ž. kniž. obyč. v spoj. žiť, byť pod k-ou (cárizmu, fašizmu ap.) v područí

mäknúť -e -ú -kol nedok.

1. stávať sa mäkším, mäkkým, op. tvrdnúť, tuhnúť: maslo na teple m-e, zelenina varením m-e;
lek. m-tie kostí

2. stávať sa prístupnejším, láskavejším: pohľad, srdce mu m-e

● pejor. m-e mu mozog, rozum robí nerozumnosti, osprostieva

obmäknúť -e -ú -kol dok. stať sa poddajným, obmäkčiť sa: ani prosbami neo-l

zmäknúť -e -ú -kol dok. stať sa mäkším, mäkkým: maslo na slnku z-lo;
črty tváre z-li;
srdce mu z-lo od dojatia