Význam slova "klã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kľačadlo -a -diel s. lavica na kľačanie, kľakadlo

kľačať -í -ia nedok. byť v polohe na kolenách: k. z trestu;
k. pred niekým na kolenách i fraz. ponížene prosiť;
k. niekomu pri nohách i fraz. prejavovať obdiv, oddanosť

kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť

kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.

klad -u m. kladná stránka niečoho, op. zápor: vyzdvihnúť k-y diela, k. povahy

klada -y klád ž.

1. skrátený a okresaný kmeň stromu, brvno: podoprieť múr k-mi

2. hist. mučiaci nástroj na zaseknutie nôh medzi 2 brvná

● expr. ruky ako k-y veľké, ťažké

kladina -y -dín ž. telocvičné náradie podobné klade: cvičiť rovnováhu na k-e

kladivko -a -viek s.

1. zdrob. k 1

2. niečo podobné malému kladivu: anat. sluchová kôstka;
elektrotech. Wagnerovo k. elektromagnetický prerušovač prúdu;
hud. súčasť klavírového mechanizmu;

kladivkový príd.

kladivo -a -dív s.

1. ručný nástroj v podobe kovu vsadeného na rúčku: kováčske k., pribíjať, tĺcť, vyklepávať k-om;
tech. pneumatické k.

2. šport. náčinie v tvare oceľovej gule s lankom: hod k-om

● srdce mu bije ako k. silno;

kladivový príd.;

kladka -y -diek ž. koleso voľne sa otáčajúce okolo osi použ. ako jednoduchý stroj

kladne prísl.: k. posúdiť;
fyz. k. nabitá elektróda;

kladnosť -i ž.

kladný príd.

1. vyjadrujúci súhlas, pozitívny, op. záporný: k-é stanovisko, k. posudok;
gram. k-é vety

2. predstavujúci to, čo je vhodné, dobré; žiaduci, vyhovujúci, pozitívny, op. záporný: dosiahnuť k-é výsledky, k. hrdina diela, k-á stránka

3. kt. má väčšiu hodnotu v porovnaní s inou hodnotou, pozitívny, op. záporný: mat. k-é číslo väčšie ako nula;
fyz. k. pól, k. elektrický náboj;

kľag -u m. teľací žalúdok použ. na zrážanie mlieka

kľak -u m. tel. pokľaknutie; poloha pri pokľaknutí

kľakadlo -a -diel s. kľačadlo

kľakať, kľakať si nedok. spúšťať sa na kolená: k. (si) na zem;
k. pred niekým i pren. a) klaňať sa b) ponížene prosiť;

dok. kľaknúť, kľaknúť si -e -ú -kol

klaksón -a/-u m. húkačka na motor. vozidlách: huk k-ov

klam -u m.

1. predstava nezodpovedajúca skutočnosti, zdanie: optický k.

2. klamanie, pretvárka, podvod: získať niečo k-om

klamár -a m. kto klame, luhár, cigán;

klamárka -y -rok ž.;

klamársky príd.: expr. klamár k.

klamať -e -ú nedok.

1. vedome hovoriť nepravdu, luhať, cigániť: nek-š?

2. vyvolávať nesprávnu predstavu, mýliť, zavádzať: k-ú ho zmysly, inštinkt nek-e

3. podvádzať: k. kupujúcich;
k. manželku (s niekým)

// klamať sa byť na omyle: k. sa v svojich citoch

klamlivo prísl.;

klamlivosť -i ž.

klamlivý príd. vyvolávajúci nesprávnu predstavu; založený na klame: k. dojem, k-é slová;
k-é počasie nestále;

klamne prísl.;

klamnosť -i ž.

klamný príd. klamlivý: k-á nádej, k-á reč;

kľampa -y kliamp ž. pejor. nadávka neupravenej žene

klampiar -a m. odborník na výr. al. opravu rozlič. predmetov z plechu;

klampiarsky príd.: k-e remeslo;

klampiarstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. klampiarsky odbor

2. klampiarska dielňa

klamstvo -a -tiev s.

1. klamanie, podvod: pristihnúť niekoho pri k-e

2. nepravdivý výrok, lož, cigánstvo: čo hovoríš, je k.

klan -u m. pevne uzavreté spoločenstvo: rodinný, vojenský k.

klaňať sa -ia -ajú nedok.

1. zohýnať hornú časť tela al. hlavu (na znak úcty): k. sa pri pozdrave, k. sa po pás;
herec sa pred oponou k-l;
zastaráv. k-m sa pozdrav

2. koriť sa pred niekým, niečím, skláňať sa; nábožensky si uctievať: k. sa kráse;
k. sa Bohu

● kniž. k. sa zlatému teľaťu vidieť v peniazoch najvyššiu hodnotu

klanica -e -níc ž. bočná podpera na voze al. na vagóne

klap cit. napodobňuje zvuk vznikajúci nárazom tvrdých predmetov (napr. podpätkov o dlažbu)

klapať -e -ú nedok. hovor. byť v poriadku, hrať, fungovať: na stavbe všetko k-e;

klapka -y -piek ž.

1. pohyblivá plôška na zatváranie al. regulovanie (vzduchu, plynov al. tekutiny): dymová, škrtiaca k.;
k-y na trúbke

2. tlačidlo na zapájanie rozlič. prístrojov: telefónna k., k. prijímača

3. číslo domáceho telefónu (v pracovni ap.): pýtať si k-u 22

4. obyč. mn. chránidlo na oči al. uši: konské k-y, čiapka s k-mi

● mať k-y na očiach byť obmedzený;

klapkový príd.: k. uzáver

dok. klapnúť -e -ú -pol

1. ku klapať: všetko k-lo

2. vydať tupý zvuk (pri zatváraní ap.): k-tie v telefóne

klarinet -u m. jazýčkový drevený dychový hud. nástroj;

klarinetista -u m. kto hrá na klarinete;

klarinetistka -y -tiek ž.

klarinetový príd.

klariska -y -siek ž. členka žen. rehole založenej v 13. stor. sv. Klárou

klas -u m. vrchná, semenná časť stebla obilnín al. tráv: pšeničný, kukuričný k.;
tráva ženie do k-u;
bot. súkvetie s kvetmi uloženými tesne nad sebou (takmer) bez stopky

● → vyčkaj času ako hus k-u;

klasicista -u m. stúpenec klasicizmu;

klasicistický príd.: k. sloh

klasicizmus -mu m. umel. smer nadväzujúci na umenie starých Grékov a Rimanov: výtvarný, hudobný k.;

klasickosť -i ž.

klasický príd.

1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov, antický; majúci túto kultúru za vzor: k-é jazyky, k-á antická tragédia;
k. štýl

2. reprezentujúci vynikajúce, trvalé (umel., ved.) hodnoty: k-á hudba, k-é literárne dielo

3. dávno osvedčený: k. vlnený materiál, k. spôsob spracovania

4. príznačný, typický: k-á ukážka;

klasicky prísl.: k. dokonalý;

klasifikácia -ie ž. klasifikovanie: k. rastlín, jazykov;
polročná k.;

klasifikačný príd.

klasifikovať nedok. i dok.

1. systematicky (u)triediť: k. živočíchy

2. (o)hodnotiť, (o)známkovať (škol. prospech, výkon ap.): k. študenta

klasik -a mn. -ci/-ovia m.

1. klasický, antický spisovateľ

2. umelec al. vedec ako tvorca trvalých hodnôt uznávaných ako vzor: k-ci slovenskej poézie, vydávať diela k-ov

klasika -y ž. diela klasických umelcov: ruská k.

klasiť sa nedok. tvoriť klasy (o obilí, kukurici): raž, kukurica sa už k-í

klások -ska m. zdrob.

klasovitý príd. podobný klasu: k. tvar

klasový príd.;

klásť kladie kladú nedok.

1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
k. oheň zakladať;
k. vajíčka (o živočíchoch)

2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

□ k. otázky spytovať sa;
k. odpor odporovať;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. základy niečoho zakladať, budovať;
k. si za cieľ, k. za vzor

● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

kláštor -a m. spoločný dom rehoľných osôb: založiť k.;
vstúpiť do k-a do rehole

● žiť ako v k-e utiahnuto;

kláštorný, kláštorský príd.: k-á škola, knižnica;
k. život i pren. prísny, utiahnutý

klať kole kolú koľ! nedok.

1. pichať rohami: baran, býk k-e;
jelene sa k-ú

2. spôsobovať bodavú bolesť: neos. k-e ho v boku, pod rebrami

3. zried. bodnutím zabíjať: k. brava

● to k-e oči znepokojuje, dráždi;
pravda oči k-e

klát -a m.

1. kratší kus hrubého kmeňa stromu (na kálanie dreva, sekanie mäsa ap.): sedieť na k-e, katov k.

2. úľ (v podobe kláta)

● spadnúť ako k. bezmocne;
ležať ako k. nehybne;

klátik -a m. zdrob.

klátiť -i nedok. knísať, kolísať: k. rukami, nohami

// klátiť sa padať pod ťarchou; knísať sa, kolísať sa: k. sa pod ťažkým bremenom;
hlava sa mu k-i padá

klátivo prísl.

klátivý príd. kt. sa kláti, kolísavý, knísavý: k-á chôdza;

klaun -a m. artista predvádzajúci komické číslo (v cirkuse);

klaunovský príd.: k-á grimasa;

klaunovsky prísl.;

klaunovstvo -a s. komediantske správanie, šašovstvo

klaustrofóbia -ie ž. lek. chorobný strach z uzavretého priestoru (bez možnosti úniku): trpieť na k-iu, k-iou

klauzula -y -zúl ž. dodatok, doložka v úr. listinách: k. k zmluve

klauzúra -y -zúr ž. priestor kláštora prísne vyhradený rehoľníkom; pravidlo zakazujúce cudzím osobám vstup doň;

klauzúrny príd.

kláves -u/-a m.

1. stláčacia klapka na niekt. hud. nástrojoch slúžiaca na vyvolanie tónu: k-y na klavíri, harmonike, organe

2. podobná súčiastka, ktorej stláčaním sa uvádza stroj do činnosti: k-y písacieho stroja;

klávesnica -e -níc ž. sústava klávesov rozlič. mechanizmov, klaviatúra: k. klavíra;
k. počítača, telegrafného prístroja

klávesový príd.

klaviatúra -y -túr ž. klávesnica

klavičembalo -a -bál s. čembalo

kľavieť -ie -ejú nedok. tŕpnuť, meravieť (od zimy): prsty k-jú od mrazu

klavír -a L -i mn. -y m.

1. klávesový strunový hud. nástroj: koncertný k., hrať, hra na k-i;
skladba pre dva k-y

2. hovor. klavírna hra: chodiť na k., učiteľ k-a;

klavirista -u m. kto hrá na klavíri, pianista;

klaviristka -y -tiek ž.

klavírny príd.: k. koncert, k. virtuóz;

klavírový príd.: k-á noha

kľavo prísl.;

kľavosť -i ž.

kľavý príd.

1. neohybný (od choroby, chladu), meravý: k-é ruky

2. expr. neobratný, nešikovný: do roboty je k.;

klčovať nedok. vyrúbavať zo zeme (pne, korene stromov): k. stromy, k. starý les, vinicu

klérus -ru m. hromad. duchovenstvo: vysoký k., katolícky k.

klíček -čka m. zárodok budúcej rastliny (v semene) al. jeho prvý výhonok, klík: obilné k-y, fazuľa vyháňa k-y

klíčiť -i nedok. vyháňať klíčky: zrno k-i, zemiaky k-ia;

klíčivosť -i ž.

klíčivý príd. schopný vyklíčiť: k-é semená, osivo;

klíčny príd.: odb. k-e lístky vyvinuté z klíčkov

klíma -y ž. podnebie: vysokohorská k.;

klíring, pôv. pís. clearing -u m. (angl.) ekon. systém bezhotovostného zúčtovania v zahraničnom obchode započítaním pohľadávok a záväzkov: platiť k-om;

klíringovo prísl.: k. uskutočňovaný platobný styk

klíringový príd.: k. účet, obchod;