Význam slova "kle" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

klebeta -y -biet ž. ohovárajúca, osočujúca správa: babské k-y, chodiť na k-y

□ robiť k-y klebetiť;

opak. klebetievať -a

klebetiť nedok. robiť, šíriť klebety; ohovárať, osočovať: k. z dlhej chvíle, k. o známych;

klebetnica -e -níc ž.;

klebetnícky príd. i prísl.: k. jazyk;
k. si šuškať;

klebetníctvo -a s.: malomestské k.

klebetník -a mn. -ci m. klebetný človek;

klebetnosť -i ž.

klebetný príd. kt. rád klebetí; ohováračský: k-á žena

● mať k. jazyk šíriť klebety;

klebietka -y -tok ž. zdrob. zjemn.

klen -a m. listnatý strom príbuzný javoru, bot. javor horský Acer pseudoplatanus;

klenba -y -nieb ž.

1. oblúková stav. konštrukcia, pri kt. sa prenáša zaťaženie na podpery: katedrálová, gotická k., k. mosta

2. čo sa podobá na túto konštrukciu: lebková k., k. čela, chodidla;
nebeská k.;

klenbový príd.: k-á povala

klenot -u m. šperk, skvost: rodinné, korunovačné k-y;

klenotnica -e -níc ž. schránka al. miestnosť na klenoty; šperkovnica;
obyč. pren. kniž. umelecké bohatstvo: k. ľudových piesní

klenotníčka -y -čok ž.;

klenotnícky príd.: k-e váhy;

klenotníctvo -a -tiev s. klenotnícky obchod

klenotník -a mn. -ci m. odborník pri výr. klenotov; predavač klenotov; samostatný živnostník; zlatník;

klenový príd.

klenúť sa -ie -ú nedok. oblúkovite sa dvíhať, tvoriť klenbu: most sa klenie ponad rieku, k-úca sa obloha

klenutý príd. klenúci sa, oblúkovitý: k-á povala;
k-é obočie, čelo

klep cit. napodobňuje klepanie: z mlyna sa ozýva pravidelné k., k.

klepať -e -ú nedok.

1. udieraním al. narážaním vydávať tupé zvuky, klopať: k-nie mlyna, telegrafu;
motor k-e (pri poruche)

2. takto spôsobovať tupé zvuky, klopať: k. kladivom, podpätkami

3. (prstami) mierne udierať, klopať, ťukať, poklepávať, poklopávať: k. si prstom na čelo

4. udieraním vykonávať istú činnosť: k. na stroji;
k. kosu kovať;
k. karosériu vyklepávať;

opak. klepávať -a;

klepec -pca m. pasca: k. na zver, nastaviť k.;
chytiť sa do k-a, pren. stať sa obeťou nástrah

klepeto -a -piet obyč. mn. s. nožniciam podobný útvar na končatinách niekt. zvierat: račie k-á, chytiť obeť do k-t;

klepietko -a -tok s. zdrob.

klepkať nedok. expr. jemne klepať: k. paličkou, k. na okno;

opak. klepkávať -a

dok. k 2, 3 klepnúť -e -ú -pol

● expr. → zuby mu k-li naprázdno;
k. niekomu po prstoch znemožniť mu nedovolený čin

// klepať sa hovor. expr. triasť sa: k. sa od zimy, od strachu

klepot -u m. (opakované) klepanie: pravidelný k. stroja, k. mlyna

klepotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. intenzívne, vytrvalo klepať: kolesá vlaku k-ú, mlyn k-e;
k. zubami drkotať

kleptoman -a m. kto trpí na kleptomániu;

kleptománia -ie ž. chorobný sklon kradnúť;

kleptomanka -y -niek ž.

klerik -a -ci m.

1. kto prijal posvätnú vysviacku (v kat. cirkvi)

2. zastar. seminarista, bohoslovec

klerika -y -rík ž. reverenda

klerikál -a m. prívrženec klerikalizmu;

klerikalizmus -mu m. polit. úsilie o uplatnenie vplyvu cirkvi v polit. živote;

klerikálka -y -lok ž.;

klerikálny príd.

klérus -ru m. hromad. duchovenstvo: vysoký k., katolícky k.

klesať nedok.

1. pohybovať sa smerom nadol, dostávať sa do nižšej polohy, pomaly zostupovať, padať: (krúžiaci) dravec k-á k zemi, hlava mu k-á;
hladina k-á, op. stúpa

2. mať spád, zvažovať sa, op. stúpať: cesta k-á

3. strácať na intenzite, na hodnote, na význ., op. stúpať: teplota, úmrtnosť k-á, ceny k-jú, popularita k-á

● k. od únavy byť celkom vysilený;
k. pod ťarchou zodpovednosti mať veľkú zodpovednosť;
k. na duchu, na mysli strácať odvahu;

opak. klesávať -a;

klesavý príd. klesajúci, op. stúpavý: k-á tendencia;
lingv. k. prízvuk, k-á intonácia

dok. klesnúť -e -ú -sol: bezvládne k. na stoličku;
ortuť k-la na nulu;
k. hlasom znížiť hlas (na konci vety ap.)

● hlboko k. mravne upadnúť