Význam slova "kl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 279 výsledkov (3 strán)
-
kľačadlo -a -diel s. lavica na kľačanie, kľakadlo
-
kľačať -í -ia nedok. byť v polohe na kolenách: k. z trestu;
k. pred niekým na kolenách i fraz. ponížene prosiť;
k. niekomu pri nohách i fraz. prejavovať obdiv, oddanosť -
kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť
-
kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.
-
klad -u m. kladná stránka niečoho, op. zápor: vyzdvihnúť k-y diela, k. povahy
-
klada -y klád ž.
1. skrátený a okresaný kmeň stromu, brvno: podoprieť múr k-mi
2. hist. mučiaci nástroj na zaseknutie nôh medzi 2 brvná
● expr. ruky ako k-y veľké, ťažké
-
kladina -y -dín ž. telocvičné náradie podobné klade: cvičiť rovnováhu na k-e
-
kladivko -a -viek s.
1. zdrob. k 1
2. niečo podobné malému kladivu: anat. sluchová kôstka;
elektrotech. Wagnerovo k. elektromagnetický prerušovač prúdu;
hud. súčasť klavírového mechanizmu; -
kladivkový príd.
-
kladivo -a -dív s.
1. ručný nástroj v podobe kovu vsadeného na rúčku: kováčske k., pribíjať, tĺcť, vyklepávať k-om;
tech. pneumatické k.2. šport. náčinie v tvare oceľovej gule s lankom: hod k-om
● srdce mu bije ako k. silno;
-
kladivový príd.;
-
kladka -y -diek ž. koleso voľne sa otáčajúce okolo osi použ. ako jednoduchý stroj
-
kladne prísl.: k. posúdiť;
fyz. k. nabitá elektróda; -
kladnosť -i ž.
-
kladný príd.
1. vyjadrujúci súhlas, pozitívny, op. záporný: k-é stanovisko, k. posudok;
gram. k-é vety2. predstavujúci to, čo je vhodné, dobré; žiaduci, vyhovujúci, pozitívny, op. záporný: dosiahnuť k-é výsledky, k. hrdina diela, k-á stránka
3. kt. má väčšiu hodnotu v porovnaní s inou hodnotou, pozitívny, op. záporný: mat. k-é číslo väčšie ako nula;
fyz. k. pól, k. elektrický náboj; -
kľakadlo -a -diel s. kľačadlo
-
kľakať, kľakať si nedok. spúšťať sa na kolená: k. (si) na zem;
k. pred niekým i pren. a) klaňať sa b) ponížene prosiť; -
dok. kľaknúť, kľaknúť si -e -ú -kol
-
klam -u m.
1. predstava nezodpovedajúca skutočnosti, zdanie: optický k.
-
klamárka -y -rok ž.;
-
klamársky príd.: expr. klamár k.
-
klamať -e -ú nedok.
1. vedome hovoriť nepravdu, luhať, cigániť: nek-š?
2. vyvolávať nesprávnu predstavu, mýliť, zavádzať: k-ú ho zmysly, inštinkt nek-e
3. podvádzať: k. kupujúcich;
k. manželku (s niekým)// klamať sa byť na omyle: k. sa v svojich citoch
-
klamlivo prísl.;
-
klamlivosť -i ž.
-
klamlivý príd. vyvolávajúci nesprávnu predstavu; založený na klame: k. dojem, k-é slová;
k-é počasie nestále; -
klamne prísl.;
-
klamnosť -i ž.
-
kľampa -y kliamp ž. pejor. nadávka neupravenej žene
-
klampiar -a m. odborník na výr. al. opravu rozlič. predmetov z plechu;
-
klampiarsky príd.: k-e remeslo;
-
klampiarstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. klampiarsky odbor
2. klampiarska dielňa
-
klamstvo -a -tiev s.
-
klan -u m. pevne uzavreté spoločenstvo: rodinný, vojenský k.
-
klaňať sa -ia -ajú nedok.
1. zohýnať hornú časť tela al. hlavu (na znak úcty): k. sa pri pozdrave, k. sa po pás;
herec sa pred oponou k-l;
zastaráv. k-m sa pozdrav2. koriť sa pred niekým, niečím, skláňať sa; nábožensky si uctievať: k. sa kráse;
k. sa Bohu● kniž. k. sa zlatému teľaťu vidieť v peniazoch najvyššiu hodnotu
-
klanica -e -níc ž. bočná podpera na voze al. na vagóne
-
klap cit. napodobňuje zvuk vznikajúci nárazom tvrdých predmetov (napr. podpätkov o dlažbu)
-
klapať -e -ú nedok. hovor. byť v poriadku, hrať, fungovať: na stavbe všetko k-e;
-
klapka -y -piek ž.
1. pohyblivá plôška na zatváranie al. regulovanie (vzduchu, plynov al. tekutiny): dymová, škrtiaca k.;
k-y na trúbke2. tlačidlo na zapájanie rozlič. prístrojov: telefónna k., k. prijímača
3. číslo domáceho telefónu (v pracovni ap.): pýtať si k-u 22
4. obyč. mn. chránidlo na oči al. uši: konské k-y, čiapka s k-mi
● mať k-y na očiach byť obmedzený;
-
klapkový príd.: k. uzáver
-
dok. klapnúť -e -ú -pol
1. ku klapať: všetko k-lo
-
klarinetista -u m. kto hrá na klarinete;
-
klarinetistka -y -tiek ž.
-
klarinetový príd.
-
klariska -y -siek ž. členka žen. rehole založenej v 13. stor. sv. Klárou
-
klas -u m. vrchná, semenná časť stebla obilnín al. tráv: pšeničný, kukuričný k.;
tráva ženie do k-u;
bot. súkvetie s kvetmi uloženými tesne nad sebou (takmer) bez stopky -
klasicista -u m. stúpenec klasicizmu;
-
klasicistický príd.: k. sloh
-
klasicizmus -mu m. umel. smer nadväzujúci na umenie starých Grékov a Rimanov: výtvarný, hudobný k.;
-
klasickosť -i ž.
-
klasický príd.
1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov, antický; majúci túto kultúru za vzor: k-é jazyky, k-á antická tragédia;
k. štýl2. reprezentujúci vynikajúce, trvalé (umel., ved.) hodnoty: k-á hudba, k-é literárne dielo
3. dávno osvedčený: k. vlnený materiál, k. spôsob spracovania
4. príznačný, typický: k-á ukážka;
klasicky prísl.: k. dokonalý;
-
klasifikácia -ie ž. klasifikovanie: k. rastlín, jazykov;
polročná k.; -
klasifikačný príd.
-
klasifikovať nedok. i dok.
1. systematicky (u)triediť: k. živočíchy
2. (o)hodnotiť, (o)známkovať (škol. prospech, výkon ap.): k. študenta
-
klasik -a mn. -ci/-ovia m.
1. klasický, antický spisovateľ
2. umelec al. vedec ako tvorca trvalých hodnôt uznávaných ako vzor: k-ci slovenskej poézie, vydávať diela k-ov
-
klasika -y ž. diela klasických umelcov: ruská k.
-
klasiť sa nedok. tvoriť klasy (o obilí, kukurici): raž, kukurica sa už k-í
-
klások -ska m. zdrob.
-
klasovitý príd. podobný klasu: k. tvar
-
klasový príd.;
-
klásť kladie kladú nedok.
1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice;
k. oheň zakladať;
k. vajíčka (o živočíchoch)2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.
3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.
□ k. otázky spytovať sa;
k. odpor odporovať;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. základy niečoho zakladať, budovať;
k. si za cieľ, k. za vzor● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
expr. k. niekomu niečo k nohám venovať// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele
-
kláštor -a m. spoločný dom rehoľných osôb: založiť k.;
vstúpiť do k-a do rehole● žiť ako v k-e utiahnuto;
-
kláštorný, kláštorský príd.: k-á škola, knižnica;
k. život i pren. prísny, utiahnutý -
klať kole kolú koľ! nedok.
1. pichať rohami: baran, býk k-e;
jelene sa k-ú2. spôsobovať bodavú bolesť: neos. k-e ho v boku, pod rebrami
3. zried. bodnutím zabíjať: k. brava
● to k-e oči znepokojuje, dráždi;
pravda oči k-eklát -a m.
1. kratší kus hrubého kmeňa stromu (na kálanie dreva, sekanie mäsa ap.): sedieť na k-e, katov k.
2. úľ (v podobe kláta)
-
klátik -a m. zdrob.
-
klátiť -i nedok. knísať, kolísať: k. rukami, nohami
// klátiť sa padať pod ťarchou; knísať sa, kolísať sa: k. sa pod ťažkým bremenom;
hlava sa mu k-i padá -
klátivo prísl.
-
klaun -a m. artista predvádzajúci komické číslo (v cirkuse);
-
klaunovský príd.: k-á grimasa;
klaunovsky prísl.;
-
klaunovstvo -a s. komediantske správanie, šašovstvo
-
klaustrofóbia -ie ž. lek. chorobný strach z uzavretého priestoru (bez možnosti úniku): trpieť na k-iu, k-iou
-
klauzula -y -zúl ž. dodatok, doložka v úr. listinách: k. k zmluve
-
klauzúra -y -zúr ž. priestor kláštora prísne vyhradený rehoľníkom; pravidlo zakazujúce cudzím osobám vstup doň;
-
klauzúrny príd.
-
kláves -u/-a m.
1. stláčacia klapka na niekt. hud. nástrojoch slúžiaca na vyvolanie tónu: k-y na klavíri, harmonike, organe
2. podobná súčiastka, ktorej stláčaním sa uvádza stroj do činnosti: k-y písacieho stroja;
-
klávesnica -e -níc ž. sústava klávesov rozlič. mechanizmov, klaviatúra: k. klavíra;
k. počítača, telegrafného prístroja -
klávesový príd.
-
klaviatúra -y -túr ž. klávesnica
-
klavičembalo -a -bál s. čembalo
-
kľavieť -ie -ejú nedok. tŕpnuť, meravieť (od zimy): prsty k-jú od mrazu
-
klavír -a L -i mn. -y m.
1. klávesový strunový hud. nástroj: koncertný k., hrať, hra na k-i;
skladba pre dva k-y -
klavirista -u m. kto hrá na klavíri, pianista;
-
klaviristka -y -tiek ž.
-
klavírny príd.: k. koncert, k. virtuóz;
-
klavírový príd.: k-á noha
-
kľavo prísl.;
-
kľavosť -i ž.
-
kľavý príd.
-
kĺb -a/-u m.
1. ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí, zhyb: kolenný k., zápal k-ov
-
klbčiť sa nedok. expr. biť sa, zápasiť: chlapci sa k-ia (o loptu)
-
kĺbik -a m. zdrob.
-
klbko -a -biek s. guľovitý útvar vzniknutý vinutím: odvíjať niť z k-a, motať k.;
skrútiť sa do k-a schúliť sa; -
klbôčko -a -čok s. zdrob.
-
kĺbovito, kĺbovite prísl.: k. pripojiť
-
kĺbový príd.: k-á chrupka, k. reumatizmus;
k. autobus majúci 2 vozne spojené pohyblivým mechanizmom; -
klčovať nedok. vyrúbavať zo zeme (pne, korene stromov): k. stromy, k. starý les, vinicu
-
klebeta -y -biet ž. ohovárajúca, osočujúca správa: babské k-y, chodiť na k-y
□ robiť k-y klebetiť;
-
opak. klebetievať -a
-
klebetiť nedok. robiť, šíriť klebety; ohovárať, osočovať: k. z dlhej chvíle, k. o známych;
-
klebetnica -e -níc ž.;
-
klebetnícky príd. i prísl.: k. jazyk;
k. si šuškať; -
klebetníctvo -a s.: malomestské k.
-
klebetník -a mn. -ci m. klebetný človek;
-
klebetnosť -i ž.
-
klebetný príd. kt. rád klebetí; ohováračský: k-á žena
● mať k. jazyk šíriť klebety;
-
klebietka -y -tok ž. zdrob. zjemn.
-
klen -a m. listnatý strom príbuzný javoru, bot. javor horský Acer pseudoplatanus;
-
klenba -y -nieb ž.
1. oblúková stav. konštrukcia, pri kt. sa prenáša zaťaženie na podpery: katedrálová, gotická k., k. mosta
2. čo sa podobá na túto konštrukciu: lebková k., k. čela, chodidla;
nebeská k.; -
klenbový príd.: k-á povala