Význam slova "kara" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kára -y kár ž. ručný dvojkolesový vozík: ťahať k-u i pren. niesť zodpovednosť (za niekoho);

karabína -y -bín ž. ľahká krátka puška;

karabínka -y -nok ž.

1. zdrob. ku karabína

2. kovové oko na pripínanie al. zavesovanie: horolezecká, rybárska k.;

karabínkový príd.: k-á karička

karafa -y -ráf ž. fľaša so širokým dnom a zužujúcim sa hrdlom: k. na víno

karafiát -u m. subšt. klinček, klinec (šľachtený)

karambol -u m.

1. hovor. zrážka (dopr. prostriedkov): byť svedkom k-u, zapríčiniť k.

2. (pri biliarde) náraz gule na dve ostatné; druh biliardovej hry

□ mať k. havarovať

karamel -u L -i m. pálený cukor;

karamelový príd.: k. krém, puding

karanténa -y -tén ž. izolácia chorých al. podozrivých z choroby s cieľom zamedziť šírenie nákazy; zariadenie na takúto izoláciu: vyhlásiť k-u;
byť v k-e;

karanténny príd.: k-e opatrenie, k-a stanica

kararský príd. ku Carrara: k. mramor

karas -a mn. N a A -y m. sladkovodná ryba podobná kaprovi, zool. Carassius

karát -u m.

1. jednotka rýdzosti zlata

2. jednotka hmotnosti drahých kameňov a perál (0,2 g);

kárať, správ.

1. karhať, napomínať

2. trestať

karate neskl. s. jap. spôsob zápasu a obrany údermi a kopmi;

karatista -u m. kto pestuje karate ako šport;

karatistka -y -tiek ž.

karátový príd.

karavan -u m. obytný automobil; obytný príves k automobilu;

karavána -y -ván ž. skupina cestujúcich v púšti na ťavách ap.: obchodná k.;

● kniž. → psy brešú, ale k. ide ďalej

karavanista -u m. kto jazdí na karavane

karavanovať nedok. pestovať (rodinnú) turistiku na karavane

maškara -y -kár ž.

1. osoba v nápadnom, často smiešnom prestrojení: fašiangová m.;
vyzerať ako m.;

2. maska (význ. 1);