Význam slova "kameã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kameň -a m.

1. tvrdá hornina al. úlomok z nej, skala: lomový k., potknúť sa o k., tvrdý ako k., hodiť k. do vody

2. opracovaný kus tejto horniny: mlynský, náhrobný k.;
drahé, vzácne k-e drahokamy;
uholný k. i pren. opora;
základný k. i pren. základ;
skúšobný k. na skúšanie drahých kovov i pren. meradlo stavu vecí

3. usadenina podobná kameňu: kotlový k., zubný k., močový, obličkový k.

● k. úrazu príčina ťažkostí;
zmrznúť na k. celkom;
na dohodenie k-om blízko;
mať srdce z k-a byť bezcitný;
odpadol, spadol mu k. zo srdca uľavilo sa mu;
byť medzi → dvoma (mlynskými) k-mi;
padla → kosa na k.;
neostal k. na k-i všetko bolo zničené;
uviazať, zavesiť si k. na krk vziať na seba ťažkú povinnosť;
hodiť po niekom k-om odsúdiť ho;

kameňolom -u m. miesto na povrchové dobývanie kameňa, lom

kameňoryt -u m. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do litografického kameňa; odtlačok tohto obrazu

kameňorytina -y ž. kameňoryt (odtlačok)

kameňotlač -e ž. litografia