Význam slova "kaď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kaďa -e ž. veľká otvorená sudovitá nádoba (obyč. drevená); dieža, sud: k. na kvasenie uhoriek;
k. s rybami;

kade zám. opyt. príslov.

1. expr. i kadeže vyj. otázku zacielenú na smer a na miesto, ktorým prechádza dej, kadiaľ: k. pôjdeme?

2. uvádza vzťaž. vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú, kadiaľ: utekali, k. sa dalo;
to je miesto, k. sme šli;
uvidíme, k. zahnú;
k. chodí, tade spieva

3. v spoj. so slovesami mať, byť a neurčitkom, ktoré vyj. (ne)možnosť konať dej, kadiaľ: (ne)má k. prejsť;
tu jesto k. chodiť

kade-tade zám. príslov. neurč. po neurčitých miestach: rozpŕchnuť sa k.

kadečo, kdečo zám. neurč. expr. vyj. mnohosť s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo: dozvedel sa k., treba k. zariadiť

kadejaký, kdejaký zám. neurč. expr. všelijaký (význ. 1, 2): rozprávať k-é klebietky;
pejor. k-í ľudia pochybní, zlí

kadekoľvek zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť pri voľbe smeru, kadiaľkoľvek, hocikade: môžeš prejsť k.

2. uvádza vzťaž. vetu s význ. miesta, kadiaľkoľvek: striehol za ním, k. sa pohol

kadekto, kdekto -koho zám. neurč. expr. hocikto, bárskto, všelikto (význ. 1, 2): pobalamutila k-ho;
chodí ta k.

kadeľahšie prísl. expr. preč: všetci sa rozbehli k.

kadencia -ie ž.

1. melodický obrat pred zakončením hud. skladby al. jej časti; koncový intonačný pokles v reči

2. voj. rýchlosť paľby;

kadenčný príd.

kader -e obyč. mn. kadere -í ž.

1. poet. vlasy

2. zastar. kučery

káder -dra L -i obyč. mn. kádre -ov m. neživ.

1. (najmä prv) skupina ľudí tvoriaca základ organizácie, celku: robotnícke k-e v priemysle;
technické k-e závodu;
reprezentačný k. športového družstva;
vyradiť niekoho z k-a mužstva

2. pejor. člen býv. komunistických štruktúr najmä vo vyšších funkciách: rozhodnutia straníckych k-ov;

kaderníčka -y -čok ž.;

kadernícky príd.: k. salón;

kaderníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kadernícky odbor

2. kadernícka prevádzkareň

kaderník -a mn. -ci m. odborník na úpravu žen. účesov; holič: ísť ku k-ovi;

kadesi zám. príslov. neurč. neznámym smerom: prešiel k. popri potoku

kadet -a m.

1. frekventant dôstojníckej školy, ašpirant na dôstojnícku hodnosť (v niekt. armádach)

2. športovec vekovej kategórie mladších juniorov do 17 rokov;

kadetský príd.: k-á škola

kadiaľ zám. opyt. príslov. kade (význ. 1 3): k. nás povediete? šli, k. ich oči viedli;
k. ide, plače;
nemá k. prísť

kadiaľkoľvek zám. neurč. príslov. kadekoľvek (význ. 1, 2): dá sa ísť k.;
k. chodil, mal oči otvorené

kadička -y -čiek ž.

1. zdrob. ku kaďa

2. valcovitá sklená laboratórna nádobka

kadidelnica -e -níc ž. obradná nádobka na spaľovanie kadidla

kadidlo -a -diel s. tropická živica šíriaca pri spaľovaní voňavý dym

kadiť nedok. dymiť, čmudiť: lampa k-í

// kadiť sa neos. k-í sa dymí sa;
z komína sa k-í

kadlub -a m., kadluba -y -lúb ž.

1. žľab vydlabaný z kmeňa: dubový k. na studni

2. priehlbeň, prieluba: k. žriedla;
k-a vysekaná v ľade prieruba

3. forma na odlievanie

kadmiový príd.

kadmium -ia s. striebrolesklý kov, chem. prvok, zn. Cd;

kádrovať nedok. (prv) preverovať polit. a odb. úroveň pracovníkov (v totalitnom režime) a na základe toho o nich rozhodovať

kádrovníčka -y -čok ž.;

kádrovnícky príd.

kádrovník -a mn. -ci m. hovor. (prv) pracovník kádrového a personálneho útvaru poverený vedením kádrovej agendy;

kádrovo, kádrove prísl.

kádrový príd.

1. k 1: k-á rezerva, k-á politika, k-é zmeny

2. (prv) kt. mal na starosti polit. a prac. hodnotenie pracovníkov, ich evidenciu ap.: k. a personálny útvar;