Význam slova "k ko" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

koľkátka -y ž. zám. opyt. hovor. vyj. otázku zacielenú na číselnú hodnotu podst. m. označujúceho niečo (napr. električku, izbu): k. chodí na stanicu? na k-e bývaš?

koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

koľký zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na miesto v poradí: k-ého je dnes? do k-ej robíš?

koľký-toľký zám. neurč. aspoň nejaký, aký-taký, malý: k. úžitok

košík -a m.

1. zdrob. k 1: nákupný k.

2. náhubok: navliecť psovi k.

● dostať k. byť odmietnutý;
dať k. odmietnuť;

kožák -a m. subšt. kožený kabát

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kúkoľ -a m. poľná bylina s fialovým kvetom, bot. Agrostemma

● kniž. siať k. medzi pšenicu mariť dobré úsilie