Význam slova "k" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kliešte -í ž. pomn. nástroj umožňujúci pevné zovretie predmetov pri manipulácii s nimi: vytiahnuť klinec k-ami, štikacie k.;
chirurgické k.;
hydraulické k.

● držať ako v k-ach pevne;
→ ťahať z niekoho niečo (ako) k-ami;

klieštiky -ov m. pomn. zdrob.: k. na cukor

kliešťový² príd.;

kliešťový¹ príd.: k-á nákaza

klietka -y -tok ž.

1. mrežami ohradený priestor na chov vtákov al. zveri (v zajatí): drôtená k., vtačia k., k. pre levy

2. vec podobná klietke: k. výťahu;
naložiť tehlu do k-y;
k. dreva

● byť ako v k-e obmedzený vo voľnosti; uzavretý;

klietkový príd.: k. výťah;

klietočka -y -čiek ž. zdrob.

klik -u m. inform. stlačenie tlačidla na myši (význ. 2), kliknutie: opakovať k-y

klík -a m. klíček: k-y na zemiakoch

klika -y klík ž. skupina ľudí zviazaná spoločnými egoistickými záujmami: záškodnícka k.

klikať nedok. inform. opakovane stláčať tlačidlo na myši (význ. 2);

dok. kliknúť -e -ú -kol

klíma -y ž. podnebie: vysokohorská k.;

klimakterický príd.

klimaktérium -ia s. lek. prechod (význ. 4);

klimatický príd.: k-é podmienky;
k-é kúpele využívajúce klímu ako liečebný prostriedok

klimatizácia -ie ž. regulácia ovzdušia v uzavretom priestore; zariadenie na túto reguláciu: autobus s k-ou;

klimatizačný príd.: k-é potrubie

klimatizovaný príd. vybavený klimatizáciou: k-é miestnosti

klin -a m.

1. nadol sa zužujúci plochý nástroj na štiepanie, upevňovanie ap.: vraziť k. do dreva, podložiť nábytok k-om

2. vec podobná klinu: pulóver s k-om vpredu

● k. k-om vybíjať naprávať vec tým, čím sa pokazila;
→ vraziť k. medzi niekoho, niečo;

klinček -a m.

1. zdrob. k 1

2. voňavý kvietok s dlhou byľou a úzkymi listami, bot. Dianthus: k. poľný, k. záhradný

3. obyč. mn. k-y sušené púčiky tropického stromu klinčekovca voňavého, použ. ako voňavé korenie;

klinčekový príd.: k-á vôňa

klincovka -y -viek obyč. mn. ž. tretra

klincový príd.: k. tvar;

klinec -nca m.

1. (kovový) tenký, špicatý predmet s hlavičkou na pribíjanie niečoho: hrdzavý k., zatĺcť k. do steny, zhlobiť latky k-ami, zavesiť obraz na k.

2. klinček (význ. 2): kytica červených k-ov

● expr. aj k-e by pojedol je veľmi hladný;
trafiť, udrieť k. po hlave, po hlavičke vystihnúť podstatu veci;
zavesiť učenie ap. na k. zanechať;
→ zlatý k. programu;

klinický príd.: k-é vyšetrenie;
lek. k-á smrť zastavenie životne dôležitých funkcií, ktoré sa dajú ešte obnoviť

klinika -y -ník ž. nemocnica pri lek. fakulte; jej budova: interná, chirurgická k.;
postaviť k-u;

klinovitý príd. kt. má podobu klina: k. zobák bociana

klinový príd.: k-é písmo v podobe klinov;
k. remeň s klinovým profilom

klip, clip -u m. (angl.) telev.

1. videoklip, videopesnička: hudobný k.

2. krátka telev. al. film. snímka so spravodajským, propagačným ap. obsahom, šot

klipkať nedok.

1. (o očiach) od ospanlivosti al. únavy sa zatvárať: oči, viečka mu k-jú

2. mihať, žmurkať: k. očami

klipnúť -e -ú -pol dok.

1. (o očiach) náhle sa od ospanlivosti nakrátko zatvoriť: k-li mu mihalnice

2. mihnúť, žmurknúť: k. jedným okom

klipsa -y klíps, klipsňa -e ž. stláčacia náušnica al. sponka

klíring, pôv. pís. clearing -u m. (angl.) ekon. systém bezhotovostného zúčtovania v zahraničnom obchode započítaním pohľadávok a záväzkov: platiť k-om;

klíringovo prísl.: k. uskutočňovaný platobný styk

klíringový príd.: k. účet, obchod;

klišé neskl. s. často použ. slovný zvrat, obyč. ošúchaný: novinárske k.

klišéovitosť -i ž.

klišéovitý príd. často opakovaný, ošúchaný: k-é spojenie;

klk -u obyč. mn. m.

1. chlpy, chuchvalce: k-y vlny

2. anat. jemné výbežky na sliznici čriev na vstrebávanie potravy

klobása -y -bás ž. údenársky výrobok z pomletého mäsa naplneného do tenších čriev: domáca, čabianska, spišská k.;

klobáska -y -sok ž.

1. zdrob. ku klobása

2. klobása: lečo s k-ou

klobásový príd.: k-á vôňa;

klobúčik -a m. zdrob.

klobučníčka -y -čok ž.;

klobučnícky príd.;

klobučníctvo -a -tiev s. predajňa al. výrobňa klobúkov

klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;

klobúk -a m.

1. prikrývka hlavy z pevnejšieho materiálu (so strieškou): pánsky, dámsky k., plstený k., založiť si k., dať si k. na hlavu

2. vec podobná klobúku: k. huby;
k. cukru homoľa (v min. spôsob balenia cukru)

● k. dolu (pred ním) zasluhuje uznanie;
expr.: to si nedáš za k. (, čo ti poviem) nebudeš sa tým chváliť;
mať pod k-om byť podnapitý;

klobúkový príd.: k-á forma;

klochniť, klochtiť nedok. hovor. expr. variť

klokan -a mn. N a A -y m. subšt. kengura

klokoč² -a m. expr. tvorenie bublín pri vare tekutiny: voda, vápno vrie k-om

klokoč¹ -a m. krovina rastúca najmä na skalnatých miestach, bot. Staphylea;

klokočový príd.: k. ruženec zo semien klokoča

klokot -u m. klokotanie: k. vriacej vody;
k. bystriny

klokotať -ce -cú nedok.

1. vydávať žblnkavý zvuk pri tvorení bublín a pohybe hladiny, bublať: voda v hrnci k-e;
k-nie skalného potôčika

2. poet. trilkovať: k-nie slávika

kloktadlo -a -diel s. (dezinfekčný) prostriedok na kloktanie

kloktať nedok. vyplachovať si ústa a hrdlo pri opätovnom vypúšťaní vzduchu z pľúc

kloniť nedok. vychyľovať zo zákl. polohy smerom dolu, skláňať, nakláňať: k. hlavu

// kloniť sa

1. skláňať sa, nakláňať sa: klasy sa k-ia k zemi

2. prikláňať sa (význ. 2): k. sa k inému názoru

klonka -y -niek ž. prútená klietka pre kvočku sediacu na vajciach al. vodiacu kurence

klonovanie -ia s.

1. biol. vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie z jedného jedinca: k. chryzantém

2. genet. genetické manipulácie na získanie jedincov so spoločnými vlastnosťami z buniek jedného jedinca

klop cit. napodobňuje klopanie: ozvalo sa nesmelé k., k. na oblok

klopačka, klepačka -y -čiek ž. nástroj, ktorého zvuk sa používal ako signál: banícka k. zvolávajúca do bane ap.

klopať -e -ú nedok.

1. klepať (význ. 1 – 3): k-nie podpätkov;
k. na dvere i fraz. blížiť sa, nastávať;
ďateľ k-e zobákom;
k. rezne

2. (o srdci) búchať, biť, tĺcť: k-nie srdca;

opak. klopávať -a;

klopený príd.: šport. k-á dráha, zákruta s naklonenou plochou

klopiť nedok. obracať smerom dole: k. oči, zrak (v rozpakoch) uhýbať pohľadom;
neklopiť! upozornenie pri preprave krehkých predmetov (= ponechať v stojatej polohe)

klopkať nedok. expr. jemne klopať: k-nie podpätkov;

opak. klopkávať -a

dok. k 1 klopnúť -e -ú -pol

klopota -y -pôt obyč. mn. ž. expr. starosť, námaha: denné k-y

klopotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. vytrvalo klopať, klepať, klepotať: k-nie konských kopýt

klový príd.

klub -u m. združenie na pestovanie záujmovej činnosti al. spoloč. stykov; spoloč. miestnosť na tento cieľ, klubovňa: k. filatelistov, športový k.;
k. dôchodcov, závodný k.;
chodiť do k-u, interiér k-u;

klubovka -y -viek ž. hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami: kožená k.

klubovky -viek ž. pomn. hovor. zastaráv. násypné stáložiarne kachle na koks

klubovňa -e ž. klubová miestnosť, klub

klubový príd.: k-á miestnosť

kľúč -a m.

1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.

2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.;
→ francúzsky k.

3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.;
botanický k. na určovanie rastlín;
hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove

4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu

5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu

● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;

kľúčenka -y -niek ž. puzdro na kľúče

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľúčik -a m. zdrob.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľuckať nedok. expr.

1. opúšťať hlavu pri driemaní: k. vo foteli, k. nad pletením

2. (o hlave) klesať, padať: hlava mu k-á

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;

kľúčový príd.

1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka;
k-á služba

2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel;
k-á úloha;

kľud, kľudný, správ. pokoj, pokojný

kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;

kľukatiť sa nedok. kľukato sa vinúť, hadiť sa: cesta sa k-í

kľukato prísl.;

kľukatosť -i ž.

kľukatý príd. tvoriaci kľučky, zákruty: k-á čiara;
k. chodník, potok;

kľuknúť si -e -ú -kol dok. kvoknúť si, čupnúť si

kľukový príd.: k. hriadeľ, k. mechanizmus

klus -u m. mierny pravidelný beh

klusať nedok. bežať klusom

klusom prísl. miernym pravidelným behom, klusajúc

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

klystír -u/-a L -e/-i mn. -y m. očistné vstrekovanie tekutiny do čriev; striekačka na tento cieľ

kĺzačka -y -čiek ž.

1. kĺzanie, šmýkanie: veselá k.

2. vyhladené miesto na kĺzanie, šmýkačka, šmykľavka: k. na rybníku, robiť k-y

3. šmýkačka (význ. 3): k. na ihrisku, na kúpalisku

klzák -a m.

1. bezmotorové lietadlo, vetroň

2. ľahký motorový čln

kĺzať -že -žu -uc -uci nedok.

1. ľahko niečím pohybovať po hladkej ploche: k. prstom po skle

2. i kĺzať sa ľahko sa pohybovať po povrchu: prsty kĺžu po tvári, zrak k-e po miestnosti, loď (sa) k-e po hladine;

// kĺzať sa

1. posúvať sa po ľade, šmýkať sa: k. sa na kĺzačke, na korčuliach

2. vybočovať z dráhy, zošmykovať sa, šmýkať sa: kolesá sa k-u (v blate);
neos. k-e sa je klzko

kĺzavý príd. sprevádzaný kĺzaním, kt. vzniká pri kĺzaní: k. pohyb, k. let

klzisko -a -získ s. ľadová plocha na korčuľovanie: umelé, prírodné k.

klzko prísl. i vetná prísl.: k. pôsobiť, rozprávať;
je k.

klzký príd.

1. kt. má hladký povrch, kt. spôsobuje kĺzanie, šmykľavý: k. asfalt, k-é blato

2. úlisný: k. človek

3. spoločensky nenáležitý, hrubý, neslušný, šmykľavý: k-é žarty

● k. ako úhor bezzásadový, úlisný;

klzný príd. odb. umožňujúci kĺzanie: k-á plocha lyží;
k-é ložisko

km zn. kilometer

kmásať -še -šu -uc -uci nedok. expr.

1. prudko mykať, drmať, lomcovať: k. niekoho za plece, víchrica k-e stromami

2. takto trhať, stŕhať, šklbať: k. papier, vietor k-e lístie, k. si vlasy (v zúfalstve);

dok. k 1 kmasnúť -e -ú -sol

kmeň -a m.

1. (nerozvetvená) časť stromu, kt. nesie korunu: hladký k., bútľavý k. vŕby

2. v prvotnom spoloč. systéme spoločenstvo viacerých rodov

3. národnostne príbuzné spoločenstvo: indiánske, germánske k-e

4. biol. skupina príbuzných tried v systéme živočíchov a rastlín; potomstvo jednej bunky: bakteriálne k-e

5. lingv. časť slova po odpojení gram. morfémy: infinitívny k.;

kmeňotvorný príd.: lingv. k-á prípona, morféma utvárajúca kmeň (význ. 5)

kmeňovo prísl.: k. príbuzný;

kmeňový príd.

1. k 1 – 5: k-é drevo;
k-é vlastníctvo;
k-é znaky;
k-á hláska

2. tvoriaci podstatu, základný: k-é stádo;
k. repertoár;

kmeť -a mn. -ovia m. kniž. starec: múdry k.;