Význam slova "k" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kaktus -a/-u m. ostnatá rastlina s dužnatou byľou rastúca v púšti, u nás pestovaná v mnohých podobách na okrasu, bot. Opuntiaceae;

kaktusový príd.: k. kvet

kal -u m.

1. drobné čiastočky zeme, nečistoty ap. vo vode al. usadené na jej dne: k. v potoku, voda páchne k-om

2. usadenina roztoku: saturačný k. pri výr. cukru;

kalamajka -y -jok ž.

1. starý slovanský ľud. tanec v kolese

2. hovor. expr. nepríjemnosť, oštara, opletačky: mať s niečím k-u

kalamár -a L -i mn. -e m. nádobka na atrament

kalamita -y -mít ž. nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom, pohroma: snehová k.;
uhoľná k. nedostatok uhlia;
k. v zásobovaní vodou;

kalamitný príd.: k-á situácia;
k-é drevo

kalanetika -y ž. teles. cvičenie využívajúce hlbokosvalovú techniku na posilnenie pružnosti a krásy tela

kálať -a nedok. štiepať na väčšie kusy (pomocou klina), rúbať: k. polená;

● expr. dať si na chrbte → drevo k.

kaľavný príd. expr. šikovný, súci, rúči: k-á žena

kalcifikácia -ie ž. kalcifikovanie, (z)vápenatenie;

kalcifikačný príd.: k. proces

kalcifikovať nedok. i dok. (z)vápenatieť: k-né ložisko

kalciový príd.: k-á injekcia

kalcium -ia s. chem. vápnik, zn. Ca;

kaleidoskop -u m.

1. zrkadlová hračka tvoriaca pri otáčaní súmerné obrazce z pestrofarebných sklíčok

2. rýchle striedanie niečoho; pestrá zmes dojmov, pojmov ap.: k. nálad, piesní;

kaleidoskopický príd.: k-é snímkovanie;

kaleidoskopicky prísl.

kalendár -a L -i mn. -e m.

1. členenie dní, týždňov a mesiacov v rámci roka: gregoriánsky, juliánsky k.;
storočný k. s predpoveďami počasia podľa stavu spred 100 rokov

2. zápis tejto sústavy (spolu s rozlič. údajmi): nástenný, vreckový, stolový k.

3. kniha so zápisom tejto sústavy a so zábavno-poučnou prílohou: roľnícky k., matičný k.

4. zoznam udalostí podľa časového postupu: literárny, historický, zájazdový k.;

kalendárik -a m. zdrob. k 2, 4

kalendárny príd. k 1, 4: k. rok, k. zápis;

kalendárový príd. k 2, 3: k-á príloha;
pejor. k. príbeh umelecky nenáročný;

kaleráb -u m. zelenina pestovaná pre guľovitú dužinatú byľ, bot. Brassica oleracea gongylodes;
jedlo z nej: plnený, dusený k.;

kalerábik -a m. zdrob.

kalerábový príd.: k. prívarok;

kaliaci príd. určený na kalenie: k. stroj

kaliareň -rne ž. dielňa, kde sa kalí oceľ

kaliber -bru/-bra L -i mn. -e m.

1. zariadenie na meranie vonkajšieho al. vnútorného priemeru predmetov: závitový k.

2. vnútorný priemer hlavne zbraní al. priemer strely: pištoľ malého k-u, k. náboja;

kalibrovať nedok. i dok. určovať, určiť a označovať, označiť (objemovú) mieru: k-ná nádoba

kalich -a m.

1. ozdobná kovová nádoba na stopke použ. pri bohoslužbách; jej podobná nádoba na pitie, čaša: zlatý k., k. vína

2. bot. zelený kvetný obal z voľných al. zrastených lístkov

3. hovor. kvet podobný kalichu: k. ľalie

● kniž. → vypiť k. horkosti (až do dna);

kalichový príd.: k. tvar;

kaličiť nedok. robiť kalikou, mrzačiť: vojna k-í ľudí;

kaligraf -a mn. -i m. kto ovláda kaligrafiu;

kaligrafia -ie ž. odbor písania a kreslenia písma; krasopis;

kaligrafický príd.: k-é písmo;

kaligraficky prísl.

kaligrafka -y -fiek ž.;

kalika -y -lík ž. človek al. zviera s teles. chybou, mrzák: po havárii ostal k-ou;
z koňa je k.

kaliko -a s. hustá nebielená bavlnená tkanina: podšívka z k-a;

kalikový príd.: k. obväz

kalina -y -lín ž. vlhkomilný krík s bielym kvetenstvom a červenými bobuľami, bot. Viburnum;
jeho záhradná odroda s guľovitým kvetenstvom;

kalinový príd.

káliový príd.

kališný príd.: odb. k-é lístky

kalíšok -ška, kalištek -a m.

1. kalichu podobná nádobka na pitie liehovín, pohárik; jej obsah: brúsený k.;
vypiť (za) k. koňaku

2. čo sa podobá kalíšku: k. na vajce;
chuťové k-y na jazyku

3. zdrob. ku kalich (význ. 3): k. kvetu

kaliť -ľ! nedok.

1. robiť kalným, zakaľovať: k. prameň;
slzy k-ia zrak

2. kaziť, ničiť: k. radosť niekomu

3. tech. zohrievaním a prudkým ochladením zvyšovať tvrdosť (kovov), zakaľovať: k. oceľ;

// kaliť sa

1. stávať sa kalným, zakaľovať sa: víno sa k-í

2. kaziť sa (význ. 3): šťastie sa mu k-í

kálium -ia s. chem. draslík, zn. K;

kalk -u m. lingv. pomenovanie utvorené podľa inojazyčnej predlohy (napr. samoobsluha podľa Selbstbedienung)

kalkulácia -ie ž. kalkulovanie (význ. 1, 2): výrobná k.;
k. s dôverou spotrebiteľa;
ekon. výpočet nákladov na jednotku produkcie al. objemu vykonaných prác

□ robiť k-iu kalkulovať;

kalkulačka -y -čiek ž. počítací stroj: vrecková k.

kalkulačný príd.: k. stroj na základné mat. úkony

kalkulovať nedok.

1. podľa rozlič. údajov prepočítavať a určovať cenu (výrobku): k. náklady na základe práce, materiálu

2. presne uvažovať, berúc do úvahy všetky okolnosti, reálne predvídať; rátať s niečím: v duchu k-l, koľko zarobí;
už vopred k-l so súhlasom rodičov

kalne prísl.

kalný príd.

1. znečistený kalom, zakalený, mútny: k-á voda, k-é víno

2. zahmlený, hmlistý: k-é oči, ráno

● → loviť v k-ých vodách;

kalória -ie ž. vedľajšia jednotka tepla, zn. cal (v sústave SI sa teplo meria v jouloch, pričom 1 cal = 4,1868 J): spotreba k-ií;

kalorickosť -i ž.

kalorický príd.: k-á hodnota jedla;

kaloricky prísl.;

kalorimetria -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa meraním tepla

kalový príd.: k-á nádrž, k-é pole, potrubie

kaluž, kaluža -e ž. mláka (význ. 1, 2), barina: na ceste sú k-e, obísť k., k-u;
psík urobil k.

● (dostať sa) z → blata do k-e;

kalúžka -y -žok ž. zdrob.

kalvária -ie ž. vŕšok so zastaveniami s umel. stvárnením výjavov z ukrižovania Krista;

kalváriový, star. kalvársky príd.

kalvín -a m. kalvinista;

kalvinista -u m. stúpenec kalvinizmu;

kalvinistka -y -tiek ž.

kalvinizmus -mu m. náb. učenie, kt. v 16. stor. vytvoril reformátor Ján Kalvín a kt. sa vyznačuje predurčením človeka na spásu al. zatratenie;

kalvínka -y -nok ž.;

kalvínsky príd.: k. kostol;

kalvínstvo -a s. kalvinizmus

kam zám. opyt. príslov.

1. expr. i kamže vyj. otázku zameranú na miesto, kt. je cieľom smerovania, kde: k. vedie cesta? kamže sa ponáhľaš?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, prívlastkovú a príslov. miestnu; kde: nevie, k. to má položiť;
daj knihu tam, k. patrí

3. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať dej: (ne)mať k. ísť;
nieto k. položiť

kamaldul -a m. člen vetvy benediktínskej rehole (vetvu založil sv. Romuald v 11. stor.);

kamaldulský príd.: k-í mnísi

kamarát -a m.

1. priateľ, druh: verný, starý k., zachovať sa ako k.;
expr. k-i na život a na smrť verní

2. hovor. dôverné oslovenie: to vám, k-i, neprejde;
poď sem, k.

● k-i z mokrej štvrte spoločníci pri víne, pive ap.;

opak. kamarátievať sa -a

kamarátik -a m. zdrob. expr.;

kamarátiť sa -i nedok. priateliť sa: k. sa s niekým od detstva;

kamarátka -y -tok ž.;

kamarátko -a mn. -ovia m. hypok. (v oslovení)

kamarátsky príd. i prísl.: k. vzťah;
k. sa správať;

kamarátstvo -a s.: utužovať k.;

kambala -y -bál ž. morská ryba plochého tvaru, zool. Scophthalmus, Rhombus

kambrium -ia s. geol. prvý útvar starších prvohôr

kamea -ey D a L -ei mn. -ey ž. drahokam, šperk s vypuklou rezbou;

kamélia -ie ž. cudzokrajná rastlina s bielymi al. červenými kvetmi pestovaná ako izbový kvet, bot. Camellia

kamelot -a m. pouličný predavač novín a časopisov

kameň -a m.

1. tvrdá hornina al. úlomok z nej, skala: lomový k., potknúť sa o k., tvrdý ako k., hodiť k. do vody

2. opracovaný kus tejto horniny: mlynský, náhrobný k.;
drahé, vzácne k-e drahokamy;
uholný k. i pren. opora;
základný k. i pren. základ;
skúšobný k. na skúšanie drahých kovov i pren. meradlo stavu vecí

3. usadenina podobná kameňu: kotlový k., zubný k., močový, obličkový k.

● k. úrazu príčina ťažkostí;
zmrznúť na k. celkom;
na dohodenie k-om blízko;
mať srdce z k-a byť bezcitný;
odpadol, spadol mu k. zo srdca uľavilo sa mu;
byť medzi → dvoma (mlynskými) k-mi;
padla → kosa na k.;
neostal k. na k-i všetko bolo zničené;
uviazať, zavesiť si k. na krk vziať na seba ťažkú povinnosť;
hodiť po niekom k-om odsúdiť ho;

kamenár -a m. kto obrába kameň;

kamenársky príd.: k-a dielňa;

kamenárstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kamenársky odbor

2. kamenársky závod

kamencový príd.

kamenec -nca m.

1. ľadovec, krúpy

2. vo vode rozpustná chem. zlúčenina použ. v garbiarstve, kozmetike, farbiarstve ap.;

kamenica -e -níc ž. kamenná nádoba

kamenie, kamenčie -ia s. hromad. (drobné) kamene: kopa k-ia, cesta vydláždená k-ím

kamenieť -ie -ejú nedok. stávať sa kamenným: soľ k-ie;

kamenina -y ž. tvrdý glazúrovaný ker. materiál použ. v stavebníctve, v chem., potrav., poľnohosp. a umel. priemysle; výrobky z neho;

kameninový príd.: k-á tehla, k. žľab, k-á nádoba, váza

kamenitý, kamenistý príd. obsahujúci kamenie: k-á pôda, cesta, k-é koryto rieky

kamenivo -a s. hromad. odb. zrnitý materiál určený na stav. ciele: prírodné, umelé k.

kamenne, kamenno prísl. k 2, 3: k. pevný;
k. sa tváriť

kamennouhoľný príd. súvisiaci s kamenným uhlím: k-é bane, k-á oblasť

kamenný príd.

1. kt. je (vytvorený) z kameňa: k-á lavička, socha;
archeol. k-á doba v kt. sa vyrábali nástroje z kameňa

2. niečím podobný kameňu: chem. k-á soľ kuchynská;
k-é uhlie čierne;

3. kniž. bezcitný: mať k-é srdce;

kameňolom -u m. miesto na povrchové dobývanie kameňa, lom

kameňoryt -u m. graf. technika, pri kt. sa obraz vyrýva do litografického kameňa; odtlačok tohto obrazu

kameňorytina -y ž. kameňoryt (odtlačok)

kameňotlač -e ž. litografia

kameový príd.: k-á brošňa

kamera -y -mier ž. prístroj na snímanie obrazu: televízna, filmová k.

kameraman -a m. kto obsluhuje kameru: televízny k.

kamienok -nka, kamenček -a m. zdrob.: hádzať k-y do vody;
žlčové, močové k-nky;
k-ok do zapaľovača

kamikadze neskl. (jap.)

1. s. lietadlo al. torpédo s trhavinou riadené pilotom obetujúcim svoj život (použ. Japoncami v 2. svetovej vojne)

2. m. pilot tohto lietadla, torpéda;

kamilka -y -liek ž.

1. liečivá rastlina, harmanček, bot. rumanček kamilkový Matricaria recutita

2. sušené kvety tejto rastliny, harmanček, rumanček;

kamilkový príd.: k. čaj

kamión -a m. (diaľkový) ťažký krytý nákladný automobil;

kamiónový príd.: k-á preprava

kamizol -a m., kamizola -y -zol ž. krátky kabát ako súčasť kroja, rovnošaty ap.: pracovná k.;

kamizolík -a m.;

kamizolka -y -liek ž. zdrob.

kamkoľvek zám. neurč. príslov.

1. vyj. rozmanitosť a ľubovoľnosť miesta, kt. je cieľom smerovania, kdekoľvek, hocikam: ísť s priateľom k.

2. uvádza vzťaž. vetu príslov. miestnu: k. sa pozrie, všade samé vrchy