Význam slova "k" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dok. kýchnuť -e -u -chol

kydať nedok.

1. naberaním na vidly ap. odhadzovať (hnoj); takto čistiť: k. hnoj;
k. spod kráv, z maštale

2. expr. klásť (vo veľkom množstve): k. jedlo na tanier;
k. všetko na kopu hádzať, váľať;

dok. k 2 kydnúť -e -ú -dol

● hrub. k. niekomu jednu udrieť ho

// kydať sa expr. padať (vo veľkom množstve): seno sa k-á z voza;
sneh sa k-á od rána

kyj -a m. kyjak: ovaliť niekoho k-om

kyjak -a m. hrubá palica rozšírená na jednom konci, kyj: zahnať sa k-om

● ísť na niekoho (s) k-om násilím

kyjanica -e -níc ž. ťažký drevený nástroj s hlavicou na zatĺkanie väčších predmetov: vtĺcť klin do dreva k-ou;

kyjanička -y -čiek ž. zdrob.

kýl -u m. zákl. časť lodnej kostry (tvoriaca osovú výplň dna);

kýlový príd.

kým spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú s význ. okolnosti, počas kt. al. po ktorú trvá dej nadradenej vety: k. sme mladí, všetko sa nám zdá krajšie;
budeme tu dotiaľ, k. neprídu ostatní

2. podmetovú s časovým význ. (v prís. nadradenej vety je sloveso trvať): trvalo to dlho, k. sa vychystali

3. nepravú časovú, pričom vyj. odporovací vzťah, zatiaľ čo: jemu sa darilo, k. ostatní zápasili s problémami

kynológ -a m. odborník v kynológii;

kynológia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa chovom psov;

kynologička -y -čiek ž.;

kynologický príd.

kynožiť nedok.

1. hubiť, ni(vo)čiť, kántriť: k. burinu, hmyz;
expr. vojna k-í ľudí

2. (nadarmo) míňať, márniť: k. potraviny

kynúť -ie -ú nedok. kniž. byť vo výhľade, vyplývať: z toho mu k-ie zisk

kýpeť -pťa m.

1. znetvorená zvyšná časť údu (obyč. po amputácii): k. ruky

2. vyčnievajúca časť konára, pahýľ: holé k-e stromu;

kypieť -í -ia nedok.

1. (o tekutine) pretekať z nádoby zväčšovaním objemu vyvolaným varom: mlieko k-í

2. výrazne sa prejavovať; búriť sa, vrieť: všade k-í život, čulý ruch;
k-í v ňom zlosť

3. oplývať, prekypovať: k. zdravím, veselosťou

kypriaci príd. kt. kyprí: k. prášok;
k. nástroj

kypriť nedok. robiť kyprejším, kyprým: k. zem, k. cesto

kypro prísl.;

kyprosť -i ž.

kyprý príd.

1. sypký; ľahký, jemný, mäkký: k-á zem, k. sneh;
k-é cesto

2. expr. kt. má plné tvary, bucľatý: k-á dievčina;

kyptavo prísl.;

kyptavosť -i ž.

kyptavý príd.

1. okyptený, zmrzačený: k-é údy

2. nešikovný, nemotorný: k-á žena;

kýptik -a m. zdrob.

kýpťový príd.;

kyselina -y -lín ž. chem. zlúčenina obsahujúca vodíkový atóm, kt. spôsobuje kyslú reakciu vodného roztoku, op. zásada: k. sírová, organické k-y;

kyselinotvorný príd. odb. tvoriaci kyselinu: k-é látky

kyselinový príd.

kyselka -y -liek ž. minerálna voda s vyšším obsahom voľného kysličníka uhličitého

kyselkavý príd. kyslastý, kyslavý: k-é cukríky

kýšiť sa -i nedok. (o mlieku) kysnúť (význ. 1)

kyslastý príd. trocha kyslý, kyselkavý: k-é višne;
k. zápach

kyslička -y -čiek ž. nízka šťavnatá lesná bylina kyslastej chuti, bot. Oxalis

kysličník -a m. chem. zlúčenina prvku s kyslíkom, oxid: k. uhličitý, k-y kovov

kyslík -a m. plynný chem. prvok obsiahnutý vo vzduchu a nevyhnutný na život, zn. O;

kyslíkový príd.: k. dýchací prístroj

kysliť nedok. robiť kyslým, kyslastým, okysľovať: k. (jedlo) octom, citrónom

kyslo prísl.: k. chutiť;
k. sa tváriť neprívetivo;

kyslomliečny príd. vyrobený z mlieka skvaseného kvasinkami: spotreba k-ch výrobkov

kyslosť -i ž.

kyslý príd.

1. kt. má chuť ako ocot: k-é víno, ovocie;
k-á kapusta kvasená, sudová;
k-é mlieko skysnuté, op. sladké

2. chem. kt. má vlastnosti kyselín, op. zásaditý: k-é pôdy, k-á reakcia;
k. dážď obsahujúci koncentrované priemyselné splodiny, osobitne kysličníky síry a dusíka

3. expr. zatrpknutý, nevľúdny: k. úsmev

● → zahryznúť do k-ho jablka;
to je k-é hrozno niečo nedostupné;

kysnúť -e -ú -sol nedok.

1. stávať sa kyslým: mlieko k-e;
jedlo v teple k-e kazí sa;
víno k-e octovatie

2. (o ceste) pôsobením kvasníc stávať sa kyprým: dať koláč k.

● expr. k. doma nechodiť nikde

kytica -e -tíc ž. upravený zväzok kvetov: k. ruží;
svadobná k.;
dať k-u do vázy;

kytička -y -čiek ž. zdrob.: k. fialiek

kytka -y -tiek ž. (menšia) kytica: k. prvosienok

kyv -u m. fyz. pohyb kyvadla z jednej krajnej polohy do druhej

kyvadlo -a -diel s. teleso (tyč s kotúčom), ktorého kývavý pohyb reguluje chod hodín;
fyz. hmotné teleso zavesené na vodorovnej osi nad ťažiskom;

kyvadlový príd.: k-é hodiny;
k-á doprava ta a späť po tej istej trase;
k. efekt opačný výsledok;
publ. k-á diplomacia rokovania spojené s častým cestovaním

kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou

2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami;
pes k-a, k-e chvostom

3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;

opak. kývavať -a;

opak. kývavať sa

kývavo prísl.

kývavý príd. sprevádzaný kývaním: k-á chôdza;
odb. k. pohyb kt. vykonáva kyvadlo po vychýlení z rovnovážnej polohy;

kyvkať nedok. expr. (mierne) kývať, pokyvovať: k. hlavou

// kyvkať sa: člnok sa k-á;
k. sa ulicou kývavo ísť

dok. kývnuť -e -u -vol: k. na súhlas prikývnuť;
stačí prstom k. i fraz. stačí slabý popud

// kývať sa pohybovať sa zboka nabok: zub sa k-a, k-e;
k. sa pri chôdzi knísať sa;

kyvot -u m. kývanie: k. uvoľnenej závory

kyvotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. trocha expr. kývať: deti k-ú bránou

// kyvotať sa robiť kývavé pohyby: vagón sa k-e

kýžený príd. kniž. vytúžený, očakávaný: k. mier

apko, apík -a m. hypok.

arzenovodík -a m. chem. prudko jedovatý plyn cesnakového zápachu

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

babrák -a mn. -ci m. hovor. expr. nešikovný, ťarbavý človek, babroš, fušer;

baletník -a mn. -ci m. tanečník v balete

balík -a m.

1. zabalené predmety; čo je zabalené: b. kníh;
urobiť b.;
poslať b. poštou

2. publ. súbor rovnorodých vecí, predmetov: b. problémov, b. peňazí;
b. opatrení

3. inform. súbor programov: softvérový b.;

banánovník -a m. tropický strom plodiaci banány, bot. Musa

baník -a mn. -ci m. pracovník, robotník v bani;

bavlník -a m. (sub)tropická rastlina pestovaná na bavlnu, bot. Gossypium;

bedrovník -a m. liečivá bylina s vysokou byľou a červenkastým súkvetím v korune, bot. Pimpinella

behák -a obyč. mn. m. spodná časť nôh vtákov: orol má mohutné b-y

belák -a mn. N a A -y m. biely zajac al. pes

besedník -a mn. -ci m. spoločník v debate, besede

bežkár -a m. lyžiar na bežkách;

bežkárka -y -rok ž.;

bežkársky príd.: b-a trať;

bežkárstvo -a s. bežkársky šport

bičík -a m.

1. zdrob. k bič: jazdecký b.

2. biol. vláknitý útvar bunky použ. na pohyb

bielizník -a m. skriňa na bielizeň

blafák -a m. šport. slang. manéver na oklamanie brankára v hokeji

blatník -a m. ochranný plech nad kolesami vozidiel

blízučký, blízunký, blízulinký príd. expr. veľmi blízky;

bochník -a m.

1. peceň chleba: voňavý b.

2. čo má jeho podobu: b. syra;

bodák -a m. krátka bodná zbraň nasadzovaná na pušku

bodovník -a m. hovor. bodovacia stupnica na posudzovanie odb. výkonov, napr. v zdravotníctve

bojovník -a mn. -ci m. kto bojuje (význ. 1, 2): frontový b.;
b. za práva ľudu;
→ hrob Neznámeho b-a;

bosorák -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň;

brhlík -a mn. N a A -y m. drobný vtáčik lezúci po stromoch, zool. Sitta;

brzlík -a m. hovor. týmus

bubák -a mn. N a A -y m. strašiak, strašidlo: strašiť deti b-om

bubeník -a mn. -ci m.

1. hráč na bubne (v hud. súbore)

2. v min. obecný zamestnanec, kt. bubnovaním zverejňoval úr. oznamy

bubník -a, bubníček -čka m. zdrob.;

budík -a m. prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým signálom, budíček: nastaviť, natiahnuť b.;
b. cengá, zvoní;

búrlivák -a mn. -ci m. človek búrlivej povahy, nespokojenec

● vták-b. rozpráv. bytosť

býk -a mn. N a A -y m. samec hovädzieho dobytka, bujak: plemenný b.;
zápasia ako b-y urputne;

cedák -a m.

1. cedidlo: precediť mlieko cez c.

2. mliečnik (význ. 1): veľký hlinený c.;

cenník -a m. zoznam cien (výrobkov, služieb ap.)

cepík -a m. kratšia a pohyblivá časť cepov, ktorou sa mláti

chasník -a mn. -ci m. expr. odrastený chlapec, šuhaj, mládenec, parobok: mladý, dedinský ch.;

chinínovník [-in-] -a m. tropický strom, z kt. kôry sa získava chinín, bot. Cinchona

chlapák -a mn. -ci m. expr. chlap (význ. 1), chlapík: územčistý ch.;
aký si ty ch.!

chlapík -a mn. -ci m. expr.

1. chlap, muž: urastený ch.

2. muž, chlapec s kladnými vlastnosťami: odvážny ch.;
ty si ch.!

chlebík -a, chlebíček -čka m.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. → obložený ch.;
→ biskupský ch.

chlebník -a m. malá (turist.) závesná kapsa na jedlo: cez plece si prevesil ch.

chlebovník -a m. tropický strom s veľkými jedlými plodmi, bot. Artocarpus

chlipník -a mn. -ci m. pejor. chlipný človek

chlorovodík -a m. chem. ostro páchnuca plynná zlúčenina chlóru a vodíka;

chlpatučký príd. expr. (príjemne) chlpatý

chodník -a m.

1. cestička pre chodcov: lesný ch.

2. vyvýšený pás po okrajoch ulice vyhradený chodcom: asfaltový ch.;

chrobák -a mn. N a A -y m. hmyz s krovkami: zbierka ch-ov, chytať, ničiť ch-y

● mať ch-a v hlave znepokojujúcu myšlienku;
→ nasadiť niekomu ch-a do hlavy;
robiť, zaujať pozíciu → mŕtveho ch-a;

chudák -a mn. -ci m.

1. poľutovaniahodný tvor, úbožiak, neborák: ch., prišiel o nohu;
ch. otec už nežije

2. chudobný človek, žobrák, bedár: požičiaval si od ch-a, vydala sa za ch-a;

chudučký, chudunký, chudulinký príd. expr. veľmi chudý: ch-é dieťa, ch-á tvár;

chutnučký, chutnulinký príd. expr. chutný (význ. 1, 2);

chvostík -a m. zdrob.

chyták -a m.

1. hovor. otázka (pri skúške, výsluchu ap.) kladená s úmyslom prichytiť niekoho pri niečom

2. chytač, chytadlo

chytrák -a mn. -ci m. obyč. pejor. prefíkaný človek;

ciferník -a m. číselník (na hodinách)

citrónovník -a m. subtropický strom rodiaci citróny, bot. c. pravý Citrus limon

colník -a mn. -ci m. zamestnanec colnej správy