Význam slova "kŕč" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kŕč -a m. obyč. mn.

1. mimovoľné bolestivé stiahnutie svalov: žalúdkové k-e, dostať k. do nohy

2. hovor. hrčovitý koreň: klčovať viničné k-e;

krčah -a m. nádoba s uchom, so zúženým hrdlom (a výbežkom uľahčujúcim liatie); jej obsah; džbán: hlinený k.;
k. vína

● dovtedy sa chodí s k-om po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa obyč. do prvého neúspechu;

krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.

krčiažtek -a, krčiažok -žka m. zdrob.

opak. krčievať -a

// krčiť sa

1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: látka sa k-í

2. ohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa: k. sa nad šitím

3. byť učupený, prikrčený, čupieť: k. sa v kútiku;

opak. krčievať sa

krčiť nedok.

1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty

2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene

● expr. k. → nos(om) nad niečím;
k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;

krčivosť -i ž.

krčivý príd. kt. sa ľahko krčí: k-á látka;

krčma -y -čiem ž. hovor. al. expr. hostinec: dedinská k., ísť do k-y

● sedieť ako v k-e s podopretou hlavou;

krčmár -a m. hovor. hostinský;

krčmárka -y -rok ž.;

krčmársky príd.

krčmička -y -čiek ž. zdrob.

krčmový príd.: k-é reči, k. pach;

krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;

kŕčok -čka, kŕčik -a m. zdrob. k 1: detský k.;

kŕčovito, kŕčovite prísl.: k. stiahnutý;
k. sa pridŕžať niečoho;

kŕčovitosť -i ž.

kŕčovitý príd.

1. vyvolaný kŕčom: k-é bolesti, sťahy

2. podobný kŕču; násilný, silený: k. úsmev;
k-é úsilie;

kŕčový príd.: k-é žily hrčovito zdurené