Význam slova "kôl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 167 výsledkov (2 strán)

  • kôl kola m. hrubšia žrď na jednom konci zahrotená: zatĺcť k. do zeme

    expr.: je ako k. v plote sám, opustený;
    ukazovať, maľovať ap. → straky na k-e;

  • kolaborácia -ie ž. kolaborovanie

  • kolaborant -a m. pejor. kolaborujúca osoba; prisluhovač;

  • kolaborantka -y -tiek ž.;

  • kolaborantský príd.: k-é živly;

  • kolaborantstvo -a s. kolaborovanie

  • kolaborovať nedok. pejor. spolupracovať s polit. nepriateľom, prisluhovať: k. s fašistami

  • koláč -a m.

    1. pečený múčnik v rozlič. úprave: makový, jablkový k., dať k. na plech

    2. vec podobná koláču: plodový k. placenta;
    krvný k. zrazenina

    expr. (dostať) z k-a dieru (nedostať) nič;
    bez práce nie sú k-e;

  • koláčik -a m. zdrob.: medový k., k-y s tvarohom; deti si robia z hliny k-y

  • kolacionovať nedok. odb. porovnávať pôv. text s odpisom

  • koláčový príd.: k-é cesto;

  • kolagén -u m. bielkovina obsiahnutá v kostiach a väzive

  • koľaj -e ž.

    1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

    2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

    vychodené k-e osvedčené postupy;
    vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
    odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
    vybočiť z normálnych k-í;
    dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;

  • koľajisko -a -jísk s. zostava koľají na stanici

  • koľajnica -e -níc ž. oceľový pás, po kt. sa pohybujú kolesá vozidiel na to upravených: železničné k-e, klásť k-e;

  • koľajnicový príd.

  • koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava

  • kolaps -u m. lek. náhle ochabnutie organizmu vyvolané zlyhaním krvného obehu, zrútenie sa;

  • kolár2, kolárik -a m. -y m. tvrdý biely golier, kt. nosia kat. kňazi

    kolár1 -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);

  • kolársky príd.: k-a dielňa;

  • kolárstvo -a s. kolársky odbor

  • kolaudácia -ie ž. kolaudovanie: k. bytov;

  • kolaudačný príd.: k-á komisia, k-é chyby

  • kolaudovať nedok. i dok. úradne schvaľovať, schváliť (dokončenie stavby): k. obytný blok;
    k-ný byt

  • koláž -e ž.

    1. technika tvorby obrazu lepením z výstrižkov, kresieb ap.; takto zhotovený obraz

    2. rozhlas. al. telev. program vytvorený kombináciou rozlič. častí prejavov, úsekov výpovedí ap.: rozhlasová k.;

  • kolážový príd.

  • kolbište -ťa -bíšť s.

    1. v min. miesto konania rytierskych turnajov

    2. kniž. miesto stretania rozlič. záujmov, zápasisko: politické, športové k.

  • kolchoz -u m. rus. skratkové slovo označujúce poľnohosp. výr. družstvo v býv. Sovietskom zväze;

  • kolchozný príd.: k. majetok

  • koldokola prísl. hovor. okolo, dookola, vôkol: k. samé hory

  • koleda -y -lied ž.

    1. vianočná pieseň: ľudové k-y, spievať k-y

    2. koledovanie: štedrovečerná k.

    3. darček získaný koledovaním

    4. cirk. trojkráľový obrad vysviacania príbytkov;

  • koledný, koledový príd.

  • koledovať nedok.

    1. chodiť po domoch spievať koledy (a dostávať za to istú odmenu): k. na Štedrý večer

    2. v spoj. k. si o niečo subšt. sám chcieť niečo, pýtať si niečo (nepríjemné): k-l si si o to sám si to chcel

  • kolega -u mn. -ovia m. človek rovnakého povolania; spolupracovník: k. z úradu, zo štúdií;
    pán k.! oslovenie;

  • kolegialita -y ž. kolegiálnosť: mlčať z k-y

  • kolegiálne prísl.;

  • kolegiálnosť -i ž.

  • kolegiálny príd. kt. má porozumenie pre kolegov; priateľský, družný: k. človek;
    k. vzťah;

  • kolégiovo prísl.: k. rozhodovať

  • kolégiový príd.: k-é rozhodnutie, uznesenie;
    k-á knižnica;

  • kolégium -ia D a L -iu s.

    1. zhromaždenie vybratých odborníkov, poradcov, zbor, rada: k. ministra, k. riaditeľa, vedecké k. SAV;
    cirk.: biskupské k. zbor všetkých kat. biskupov na čele s pápežom

    2. cirk. učilisko, najmä vys. škola: jezuitské k.

    3. na niekt. (záp.) univerzitách inštitúcia poskytujúca vzdelanie i ubytovanie: oxfordské k-iá;

  • kolegyňa -e -gýň ž.;

  • kolegynka -y -niek ž. hypok. (obyč. v oslovení)

  • kolekcia -ie ž. súbor, zbierka: k. známok, vystavovať novú k-iu (výrobkov);
    vianočná k. škatuľa cukroviniek na stromček

  • kolekta -y ž. liturg. krátka spievaná modlitba

  • kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

  • kolektivista -u m. stúpenec kolektivizmu;

  • kolektivistický príd.: k-é hnutie;

    kolektivisticky prísl.

  • kolektivizácia -ie ž. kolektivizovanie: k. poľnohospodárstva premena z individuálneho súkromného hospodárenia na spoločné (v býv. soc. krajinách);
    násilná k. v 50. rokoch;

  • kolektivizačný príd.: k. postup

  • kolektivizmus -mu m. dôraz na potrebu podradiť osobné záujmy záujmom kolektívu (štátu, istej skupine ap.), op. individualizmus;

  • kolektivizovať nedok. i dok. (násilne) zavádzať, zaviesť formy spoločného hospodárenia (v býv. Sov. zväze a soc. krajinách), zospoločenšťovať, zospoločenštiť: k. poľnohospodársku výrobu

  • kolektívne prísl.: k. trénovať;

  • kolektívnosť -i ž.

  • kolektívny príd. týkajúci sa kolektívu, spoločný, op. individuálny: k-e vlastníctvo, k-a výchova, k-e rozhodovanie;
    k-a zmluva, k-a ochrana;

  • kolektor -a m. odb.

    1. elektróda tranzistora zodpovedajúca anóde elektrónky

    2. zberač veľkých rozmerov: slnečný k. zariadenie zachytávajúce slnečné žiarenie a premieňajúce ho na iné formy energie

    3. časť kotvy elektromotora;

  • kolektorový príd.: k. obvod

  • kolembať nedok. expr. kolísať, knísať: k. nohami;
    k. dieťa hojdať

    // kolembať sa: kvety sa k-jú vo vetre;
    k. sa zboka nabok (pri chôdzi ap.)

  • kolembavo prísl.

  • kolembavý príd. expr. kolísavý, knísavý, hojdavý: k-é pohyby člna;
    k-á chôdza;

  • kolenačky prísl. kľačiačky: k. plieť;
    expr. k. prosiť veľmi, úpenlivo

  • koleno2 -a s. zastar. al. expr. pokolenie: rodina z desiateho k-a vzdialená

    koleno1 -a -lien s.

    1. kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v k-e, posadiť si dieťa na k-á;
    blata po k-á veľa;
    podlamujú sa mu k-á i pren. je slabý;
    hodiť sa pred niekým na k-á i fraz.;
    robiť niečo na k-e improvizovane;
    bravčové k.

    2. časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté k-á (na nohaviciach)

    3. ohnutá časť, ohyb: k. rúry

    expr.: hlava ako k. lysá, holá;
    padať pred niekým na k-á a) úpenlivo prosiť b) klaňať sa;
    zraziť niekoho na k-á pokoriť;
    nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu;
    prehnúť cez k. zbiť;
    zodrať si nohy po k-á;
    na staré k-á v starobe;

  • kolenový, kolenný príd.: k. kĺb;

  • koleso -a -lies s.

    1. kruhový predmet, kt. otáčaním umožňuje pohyb iných predmetov: k-á voza, auta, ozubené k., mlynské k.

    2. niečo podobné kolesu, kruh: k. drôtu, k-á húb, k-á na vode;
    k. šťastia a) telev. ap. hra b) otáčavé koleso použ. pri tejto al. inej hre

    byť piatym k-om (na voze) zavadzať;
    pamätať na zadné k-á;
    kniž. k. dejín dejiny;
    k. šťastia sa krúti šťastie je nestále;

  • kolesový príd.: k-á obruč;
    k. traktor;

  • kólia -ie ž. škótsky ovčiarsky pes s dlhou srsťou a úzkym vystupujúcim nosom

  • koliba -y -líb ž.

    1. jednoduchá drevená stavba ako prechodné bývanie pre pastierov ap. v prírode: bačovská, drevorubačská k.

    2. pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami ap.: družstevná k.

  • kolibrí, kolibričí príd.: k-ie perie;
    k. slovníček veľmi malých rozmerov

  • kolibrík -a mn. N a A -y m. drobný pestrofarebný vtáčik z amer. trópov;

  • kolíček -čka m. zdrob.: k-y na husliach;
    k-y na bielizeň štipce

  • kolidovať nedok. vzájomne si prekážať, krížiť sa (časovo), byť v kolízii: prednášky si k-jú

  • kolienko -a -nok s.

    1. zdrob. ku koleno: údené k.

    2. uzol na steble

    3. obyč. mn. kolienka druh cestoviny: dusené mäso s k-mi

  • koliesko -a -sok s. zdrob.: k. vozíka, hračka na k-ach;
    k-a hodiniek

    expr. má o k. viac, o k. menej je nenormálny;

  • kolieskový príd.: k-é korčule, lyže s kolieskami;
    k-á doska skateboard

  • kolík -a m. pozdĺžny žrďovitý predmet s rozlič. využitím: stanový k., štafetový k.;
    vyznačiť trasu k-mi, zasunúť poistný k.;

  • kolika -y -lík ž. prudká bolesť v brušnej dutine: črevná, žlčníková k.

  • kolíkovať nedok. vyznačovať kolíkmi: k. trasu

  • kolíkový príd.;

  • kolínsky

    I. príd. ku Kolín nad Rýnom: k-a voda alkoholový kozmet. prípravok

    II. kolínska ž. hovor. kolínska voda: potrieť si čelo k-ou

  • kolísať -še -šu -šuc/-sajúc -šuci/-sajúci nedok.

    1. pohybovať zboka nabok al. zhora nadol, hojdať, kolembať: k. dieťa v kolíske, v kočíku, vietor k-e konármi

    2. nemať stálosť, byť menlivý: teplota, výška hladiny k-e, ceny k-u

    3. byť nerozhodný, váhať: k. medzi dvoma možnosťami;
    koncepčné k-nie

    // kolísať sa hojdať sa, knísať sa, kolembať sa: k. sa v sedle, čln sa k-e na vode;
    lavička sa k-e kýva sa;
    expr. k-e sa na krátkych nohách kolísavo kráča

  • kolísavo prísl.;

  • kolísavosť -i ž.

  • kolísavý príd.

    1. sprevádzaný kolísaním, knísavý: k-á chôdza

    2. nestály, menlivý: k-é napätie, k. výkon

    3. nerozhodný, váhavý: k-á povaha, k-é vrstvy spoločnosti;

  • kolíska -y -sok ž.

    1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: drevená k., uspávať dieťa v k-e

    2. kniž. miesto zrodu, pôvodu: k. Slovanov bola za Karpatmi;
    k. revolúcie

    od k-y (až) po hrob od narodenia do smrti;
    kniž. stáť pri k-e niečoho byť svedkom vzniku

  • kolízia -ie ž. (s)kríženie, nesúlad; prekrývanie, prekrytie: k. záujmov a povinností;
    časová k.;
    dopravná k. zrážka;

  • kolízny príd.: k-a situácia

  • kolkár -a m. kto hrá kolky;

  • kolkáreň -rne ž. priestor, miestnosť, kde sa hrajú kolky

  • kolkárka -y -rok ž.;

  • kolkársky príd.: k-e preteky;
    k-a dráha

  • koľkátka -y ž. zám. opyt. hovor. vyj. otázku zacielenú na číselnú hodnotu podst. m. označujúceho niečo (napr. električku, izbu): k. chodí na stanicu? na k-e bývaš?

  • koľkáty zám. opyt. nár. koľký: do k-ej (triedy) chodíš?

  • koľko obyč. neskl., m. živ. i koľkí, m. neživ. ž. a s. koľké -ých zám. opyt. číslov.

    1. expr. i koľkože, koľkíže, koľkéže vyj. otázku zacielenú na počet al. kvantitu: k. je hodín? koľko, koľkože ich prišlo, k-í chýbali? do k., do k-ých rokov je zľava? k. ti to trvalo? ako dlho;
    k-á má byť tá medzera? aká veľká

    2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. snehu napad(a)lo! k-í sa nevrátili!

    3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov., predmetovú a podmetovú (často súvzťažné k. -toľko, toľko – k.): k. krajov, toľko obyčajov;
    každý dostane (toľko), k. si zaslúži;
    spomína, s k-mi nádejami ta išiel

    4. expr. má význ. neurč. zám., hocikoľko: nedostane nič, čo by k. prosil

  • koľko-toľko koľkých-toľkých obyč. neskl. zám. neurč. má význ. malého množstva, niekoľko; trocha, mál(ičk)o: aspoň k. kláskov máme;
    keby ešte vládal, aspoň k.

  • koľkociferný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu cifier: k-é číslo

  • koľkodňový, koľkodenný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu dní: k-é mláďa;
    k-é školenie

  • koľkokoľvek koľkýchkoľvek obyč. neskl. zám. neurč. číslov. hoc(i)koľko: môžeš si požičať, k. budeš chcieť

  • koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

    1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

    2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

    3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

  • koľkolitrový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu litrov: k-á chladnička

  • koľkonásobne zám. opyt. príslov.

  • koľkonásobný zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na počet prípadov násobenia al. opakovania deja, javu, vlastnosti: k-é víťazstvo dosiahol? k-á ozvena sa ozvala?

  • koľkoposchodový príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu poschodí: k. dom

  • koľkoraký zám. opyt. číslov.

    1. vyj. otázku zacielenú na počet druhov: k-é spôsoby (úpravy) rozoznávame?

    2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k-é farby (má príroda)!

    3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, prívlastkovú: teraz vidí, k-é možnosti prepásol

  • koľkoročný príd. vyj. otázku týkajúcu sa počtu rokov: k-é dieťa;
    k-é štúdium

  • kolkovaný príd. opatrený kolkom1, kolkami1: k-á žiadosť

  • kolkovať nedok. dávať kolok1, kolky1 na niečo: k. doklady

  • kolkový príd.

  • koľký zám. opyt. číslov. vyj. otázku zacielenú na miesto v poradí: k-ého je dnes? do k-ej robíš?

  • koľký-toľký zám. neurč. aspoň nejaký, aký-taký, malý: k. úžitok

  • kolmica -e -míc ž. priamka kolmá na inú priamku al. rovinu: spustiť k-u

  • kolmo prísl.: k. dopadať, k. nahor;

  • kolmosť -i ž.

  • kolmý príd.

    1. zvierajúci (s priamkou, s rovinou) pravý uhol: k. priemet, dve priamky k-é na seba

    2. zvislý: k-é vrásky;

  • kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

  • kôlnička -y -čiek ž. zdrob.

  • kolo -a kôl s.

    1. kruh (tancujúcich): krútiť sa v k-e, vziať dievča do k-a do tanca

    2. ľud. tanec v pravidelnom kruhu: srbské, rumunské k., tancovať k.

    3. okruh bežeckej dráhy: zabehnúť 5 kôl

    4. časť šport. al. iného (súťažného) podujatia: krajské k. súťaže, vypadnúť v druhom k-e;
    prvé k. kupónovej privatizácie;
    druhé k. rozhovorov etapa konania;

  • kolobeh -u m. pohyb v kruhu, obeh; opakovanie, striedanie javov: k. vody v prírode;
    k. ročných období, k. dejín, života

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV