Význam slova "já" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ja² cit. vyj. povzdych, rezignáciu, zdôraznenie ap.: ja, duša moja! (no) ja, nedá sa nič robiť;
(ach) ja;
ja (veru), už je to tak

ja¹

I. G, A mňa, ma D mne, mi L mne I mnou (kratšie tvary ma, mi nepoužívané pri dôraze a po predl.)

1. zám. osob. 1. os. jedn. podávateľ ním označ. sám seba: ja som Ján, na mňa sa spoľahni, poď so mnou, či ma nepoznáš? daj mi pokoj! ja nešťastník! za mnou! výzva nasledovať

2. D mi a) naznač. citový postoj podávateľa (citový D): len sa mi opováž neprísť! ty si mi (pekný) chlap! b) hovor. vyj. privlastňovanie (privl. D): spadli mi okuliare moje

● pre mňa (za mňa) nezáleží mi na tom;
(len tak) mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) nenazdajky;
ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine pásť? ja nič, ja muzikant necítim sa zodpovedný

II. ja neskl. s. označ. všeobecne bytosť, osobu, subjekt: zdôrazňovať svoje ja

jabĺčko -a -čok s.

1. zdrob. k jablko

2. anat. guľovitá kosť v kolennom kĺbe

● červený ako j.;
líčka ako j-a okrúhle;

jabĺčkový príd.

jablčník -a m. koláč s jablkami, jablkový koláč

jablko -a -bĺk s. guľovitý dužinatý plod jablone: zrelé, červené, zimné j-á;
granátové j. plod granátovníka

● zdravý ako j. úplne;
j. sporu, kniž. sváru príčina zvady, nepriateľstva;
→ Adamovo j.;
→ zahryznúť do kyslého j-a;
j. nepadá, nespadne ďaleko od stromu deti bývajú zvyčajne také ako rodičia;

jablkový, jablčný príd.: j. koláč, j-é víno;
v odb. názvoch bližšie určuje druh: zool. obaľovač j-ný;

jabloň -e ž.

1. ovocný strom rodiaci jablká, bot. Malus: divá j. plánka

2. jabloňové drevo; výrobok z neho: skriňa z j-e

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: svetlá j.;

jablonka -y -niek ž. zdrob.

jabloňový príd.: j. sad;

jačať -í -ia nedok.

1. vydávať prenikavý nepríjemný zvuk: píly, sirény j-ia;
expr. deti j-ia vrieskajú

2. expr. veľmi hlasno volať, kričať: chcem loptu, j-í chlapec

jačavo prísl.

jačavý príd. (o zvuku) nepríjemne vysoký, prenikavý;

jachať nedok. kniž. al. expr. ponáhľať sa, uháňať, hnať sa (o dopr. prostriedku al. človeku na ňom): vlak, auto j-á;
j-l z cudziny domov

jachta -y jácht ž.

1. šport. al. rekreačné plavidlo s kajutami: motorová j.

2. pretekárska plachetnica;

jachtár -a m. kto pestuje jachtárstvo;

jachtársky príd.: j. klub

jachtárstvo -a s. šport. plavba na plachetniciach;

jachtať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok.

1. zajak(áv)ať sa: j. od narodenia

2. expr. so zajakaním hovoriť (od strachu ap.): hneď prídem, j-ce

jachtavo prísl.: j. hovoriť;

jachtavosť -i ž.

jachtavý príd. jachtajúci, zajakavý: j. človek;
j-á reč;

jachting -u m. jachtárstvo

jachtový príd.

jackpot -u m. slang. bank

jačmeň -a m.

1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.

2. zrno tejto obilniny: vrece j-a

3. hovor. hnisavý zápal žliazky na očnom viečku;

jačmenisko -a -nísk s. pole osiate jačmeňom

jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka;
j-é krúpy

jačmienka -y -nok ž. hovor. odroda raných hrušiek al. jabĺk

jadierko -a -rok s. zdrob. k jadro (význ. 1): tekvicové j-a

jadrne prísl.;

jadrnosť -i ž.

jadrný príd.

1. (o prejave) krátky a výstižný, výrazný: j-á reč, j. humor

2. zdravý, pevný, dúži: j. chlap;

jadro -a -dier s.

1. semeno dužinatých plodov al. orechov: jablkové, tekvicové, orechové j-á

2. stred., vnútorná časť niečoho; stred, vnútro: bytové j. časť bytu s inštalačným zariadením;
historické j. mesta;
biol. bunkové j., j. bunky najdôležitejšia časť živej hmoty v bunke;
fyz. atómové j., j. atómu kladne nabitá časť atómu

3. hlav. zložka niečoho, podstata, základ: j. národa, (ideové) j. prednášky, j. odporu;
lingv. j. vety časť, kt. prináša novú informáciu, op. východisko

● dobré, zdravé j. dobrý základ, zdravá podstata;

jadrovitý príd. (o ovocí) obsahujúci jadro, jadrá, jadrový

jadrovník -a m. blanité puzdrá so semenami v dužine malvíc

jadrovoenergetický príd. vzťahujúci sa na jadrovú energetiku: j. program; bezpečnosť j-ých zariadení

jadrový príd.

1. obsahujúci jadro, jadrá: j-é ovocie;
j-é krmivo obsahujúce veľa stráviteľných živín

2. súvisiaci s jadrom (význ. 2): biol. j-á blana obaľujúca jadro bunky;
j-á fyzika, chémia, reakcia;
j-á elektráreň atómová;

jagať sa nedok. mihotavo sa blyšťať, jagotať sa, trblietať sa, ligotať sa, skvieť sa: drahokamy, hviezdy sa j-jú

jagavý príd. mihotavo sa blyštiaci, jagotavý, trblietavý, ligotavý, skvejúci sa: j-é hviezdy, oči

jáger -gra m. hovor. zastaráv.

1. poľovník

2. horár;

jágerský príd.

jagot -u m. jagotanie: j. drahokamov, hviezd

jagotať sa -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. jagať sa: rosa sa na slnku j-ce

jagotavo prísl.

jagotavý príd. jagavý: j-é šperky, j-é slnko;

jaguár -a mn. N a A -e m.

1. juhoamer. mačkovitá šelma so žltou srsťou s čiernymi škvrnami, zool. Felis onza

2. auto zn. Jaguár;

jaguárí príd. k 1: j-ia kožušina

jahňa -aťa mn. -atá/-ence -niat/-neniec s. mláďa ovce;

jahňací príd.: j-ie mäso;

jahňacina -y ž.

1. mäso z jahňaťa

2. koža z jahňaťa

jahňada -y -niad ž. bot. strapcovité súkvetie, klas, ktorého hlav. os je mäkká a obyč. ovisnutá (napr. na topoli, vŕbe)

jahniatko -a -tok s. zdrob.

jahnica -e -níc ž. bahnica

jahniť sa nedok. bahniť sa

jahoda -y -hôd ž.

1. divo rastúca al. pestovaná plazivá rastlina s jedlými šťavnatými plodmi, bot. Fragaria: pestovať j-y

2. plod tejto rastliny;
bot. druh plodu pozostávajúceho z nažiek na spoločnom dužinatom lôžku: zbierať j-y;

jahôdka -y -dok ž. zdrob.

jahodnisko -a -nísk, jahodovisko -a -vísk s. miesto, kde sa vyskytujú al. pestujú jahody

jahodovica -e ž. destilát z jahôd

jahodový príd.: j. džem;
j-á farba ružovočervená ako jahoda;

jaj, jajaj, jáj cit. vyj. pocit teles. bolesti al. zvolanie pri rozlič. pocitoch (nevôli, žiali, údive ap.), joj, juj: j., to bolí! j., čo to robíš! j., tá krása!

jajčať -í -ia, jajkať nedok. expr. bedákať, nariekať (a obyč. pritom opakovať cit. jaj), jojčať, jojkať: j. od bolesti, j-nie chorého

jak -a mn. N a A -y m. úžitkové domáce zviera v oblasti Tibetu podobné nášmu hovädziemu dobytku, zool. Poephagus

jakot -u m. jačanie; hukot: rieka sa valí s j-om

jakubka -y -biek ž. hovor. odroda raných hrušiek al. jabĺk

jakživ prísl. hovor. (so záporom) nikdy (v min.): j. ho nevidel

jalec -lca mn. N a A -e m. rod sladkovodných rýb so štíhlym telom, zool. Leuciscus

jalovica -e -víc ž. mladá krava pred 1. otelením;

jalovička -y -čiek ž. zdrob.

jalovina -y ž. hromad. mladý hovädzí dobytok

jalovka -y -viek ž. neplodná al. neoplodnená krava al. ovca

jalovo prísl. k 3: j. tárať, žiť;

jalovosť -i ž.

jalový príd.

1. (o zvieratách) neplodný (význ. 1), sterilný; (o rastlinách) planý, nerodiaci: j-á krava;
j. klas

2. (o zvieratách) neoplodnený: j-á ovca, suka

3. kt. je bez úžitku, neplodný, planý: j-á pôda neúrodná;
elektrotech. j. prúd kt. preteká spotrebičom, ale nevykonáva prácu;

● expr. ten by → vymámil aj z j-ej kravy teľa;

jama -y jám ž.

1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.;
hrobár kope j-u hrob;
silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov;
stavebná j. na základy stavby;
montážna j. na opravu vozidiel zospodu;
ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch

2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e

● expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať;
kniž. → levová j.;
kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou;

jamb -u m. metr. stopa zložená z krátkej al. neprízvučnej a z dlhej al. prízvučnej slabiky

jamina -y -mín ž. (plytšia) jama; úžľabina, kotlina

jamisko -a s., N a A jedn. i ž.

jamka -y -miek/-môk ž. zdrob.: j-y na sadenie (zemiakov ap.);
j-y na lícach;
anat. kĺbové j-y

● skoro mu → oči vyliezli z j-miek;

jamkavý príd. jamkovitý: j. povrch

jamkovač -a m. poľnohosp. náradie al. stroj na jamkovanie

jamkovať nedok. poľnohosp. robiť jamky do pôdy na sadenie niekt. rastlín

jamkovitý príd. majúci jamky, pokrytý jamkami, jamkavý: j. povrch (kameňa)

jamkový príd.;

jamôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;

jamovitý príd. majúci jamy, pokrytý jamami: j. terén

jamový príd.;

janičiar -a m. za vlády sultánov v Turecku člen elitnej pechoty (kresť. pôvodu): tureckí j-i;

janičiarsky príd.;

janičiarstvo -a s. pejor. zapredanectvo, odrodilstvo

jánošíkovský príd. týkajúci sa ľud. hrdinu Jánošíka a jeho družiny: j-á tradícia, j. motív

jánsky príd. vzťahujúci sa na dni okolo sv. Jána (24. júna), svätojánsky: j-e ohne zapaľované v predvečer sv. Jána

jantár -u m. žltá až hnedá skamenená živica treťohorných ihličnatých stromov použ. ako polodrahokam;

jantárový príd.: j. šperk;
j-á farba žltohnedá ako jantár

január -a L -i m. 1. mesiac v roku;

januárový príd.: j-é číslo časopisu

jánusovský príd.

● kniž. mať j-ú tvár byť dvojtvárny, falošný

japan -u m. jemný a pevný ručný papier

japončina -y ž. jap. jazyk

japonský príd. k Japonec, Japonsko: j. jazyk, j. výrobok;

japonsky prísl.: hovoriť (po) j.

jar -i ž. ročné obdobie od 21. marca do 20. júna: skorá, neskorá j.;
prišla j.;
na j.;
z j-i včas na jar;

● → ožil ako mucha na j.;

jarabáč -a mn. N a A -e m. jarabý vták, obyč. kohút;

jarabáčik -a mn. N a A -y m. zdrob.: vtáčik – j.

● nevidieť, niet tu ani vtáčika – j-a nikoho živého

jarabatý príd. jarabý: j-á sliepka

jarabica -e -bíc ž. lovný poľný vták so sivým až hnedým perím, zool. Perdix;

jarabičí príd.: j. kŕdeľ;

jarabička -y -čiek ž. zdrob.

jarabieť sa -ie -ejú, jarabiť sa nedok. javiť sa jarabým, pestrieť sa, pestriť sa: lúka sa j-ie, j-í kvetmi

jarabina -y -bín ž.

1. listnatý strom al. ker s drobnými bielymi kvetmi v hustých kvetenstvách, bot. Sorbus: aleja j-ín

2. drobný červený bobuľovitý plod jarabiny vtačej;

jarabinový príd.

jarabý príd. pestrý, strakatý, jarabatý (obyč. o vtákoch): j. kohút, j-é perie;
j-á šatka

jarček -a m. zdrob.

jarec -rca m. jačmeň

jariabka -y -bok ž. jarabá sliepka

jariabok -bka mn. N a A -y m. hôrny vták veľkosti jarabice s malým chochlíkom, zool. Tetrastes

jarina -y -rín ž. obilie siate na jar;

jarinový príd.

jariť sa nedok. neos. j-í sa začína sa, prejavuje sa jar

jarka -y -riek ž. mladá, ešte jalová ovca