Význam slova "jez" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

jež -a mn. N a A -e m. malý hmyzožravý cicavec s pichliačmi na tele, zool. Erinaceus: pichá ako j.

● držať sa niekoho, niečoho ako pes j-a pevne;

ježatý príd.

1. porastený pichliačmi ako jež, ostnatý: j. bodliak, j. gaštan

2. trčiaci dohora, vzpriamený, zježený: j-é fúzy, vlasy

ježí, ježací príd.: j-ie mláďa;

ježibaba -y -báb ž. zlá, škaredá stará žena; (v rozprávkach) striga, bosorka, čarodejnica: j. z medovníkovej chalúpky;

ježišmaria, ježišmária cit. vyj. strach, hrôzu, začudovanie, prekvapenie ap.: j., čo sa stalo? j., kde sme sa dostali?

ježiť nedok. vzpriamovať do kolmej polohy: j. srsť, chlpy

// ježiť sa

1. vzpriamovať sa do kolmej polohy: vlasy sa mu j-ia

2. expr. hnevať sa, zlostiť sa

ježko -a m.

1. mn. -y/-ovia A -y/-ov zdrob. k jež

2. mn. -y vec podobná ježkovi: j. na kvety, vlasy na j-a

ježohlav -u m. vodná rastlina s listami vzpriamenými al. plávajúcimi po hladine, bot. Sparganium

ježovka -y -viek ž. ostnatý morský živočích, zool. Echinus, Spatangus a i.

jezuita -u m. člen rehole, kt. v 16. stor. založil sv. Ignác z Loyoly;

jezuitský príd.: j. kostol, j-á rehoľa

ježura -y -žúr ž. cudzokrajný vajcorodý cicavec podobný ježovi, zool. Echidna