Význam slova "jazy" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

jazýček -čka m.

1. zdrob. k 1, 2: vtačí j.;
j. zámky, píšťaly;
j. váhy ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi

2. anat. čapík na zadnom okraji podnebia

● maškrtný j. maškrtník;
byť j-om na váhach, na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;

jazyčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.

jazyčiť nedok. pejor. veľa al. ostro rozprávať al. klebetiť: ľudia, prestaňte j.!

jazýčkovitý príd. majúci podobu jazýčka: j-é lístky;
tech. j. pilník

jazýčkový príd.: j-á píšťala;

jazyčnatý príd. pejor. kt. jazyčí: j-í ľudia

jazyčnica -e -níc ž. pejor. jazyčnatá žena: staré dedinské j-e

jazyčný príd.

1. lingv. j-é spoluhlásky artikulované jazykom

2. pejor. jazyčnatý: j-é ženy

jazyk -a m.

1. pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať j-om, vyplaziť j.;
bravčový, údený j.

2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové j-y;
j. v topánke;
v názvoch rastlín: jelení j., hadí j.

3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, kt. slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský j.;
slovanské, románske j-y;
učiť sa cudzie j-y;
spisovný j.;
štúrovský, bernolákovský j. spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom;
j. Hviezdoslava;
odborný j.

● mať j. (ostrý) ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý j. ubližovať rečou; byť uštipačný, ostro hovoriť;
mať dlhý, veľký, podrezaný j. byť jazyčnatý, hašterivý;
→ zlé j-y (hovoria, vravia);
mlieť j-om, j. mu ide ako mlyn veľa a rýchle hovorí;
má ťažký j., j. sa mu pletie ťažko rozpráva, obyč. od opitosti;
j. sa mu potkol povedal, čo nechcel;
→ drať si j. nadarmo;
povie, tára, čo mu na j. príde, expr. čo mu slina na j. prinesie nekontroluje sa pri reči;
expr. → stúpať si na j.;
(mať) → dar j-a;
expr. mať → dušu na j-u;
mať niečo na j-u nemôcť si spomenúť na výraz;
→ d(áv)ať si pozor na j.;
expr. držať j. za zubami mlčať;
→ rozviazať niekomu j.;
j. sa mu rozviazal a) rozhovoril sa b) (o dieťati) začal rozprávať;
skoro si j. zlomil ťažko vyslovoval (nezvyčajné slová);
→ sliny sa mu zbiehajú na j-u;
expr.: → svrbí ho j.;
→ pustiť si j. na prechádzku;
prísť, dobehnúť s → vyplazeným j-om;
radšej si mal j. odhryznúť mal radšej mlčať;
na j-u med, v srdci jed predstiera náklonnosť, skrýva nenávisť;
čo na → srdci, to na j-u;

jazykoveda -y ž. veda o jazyku, lingvistika: slovenská, porovnávacia j.;
prednášať j-u;

jazykovedec -dca m. odborník v jazykovede, lingvista;

jazykovedkyňa -e -kýň ž.;

jazykovedný príd.: j-é časopisy;
J. ústav Ľ. Štúra SAV

jazykovitý príd. majúci tvar jazyka: j-é listy

jazykovo prísl. k 3: j. jednotná oblasť;

jazykový príd.: j-é svalstvo;
j. systém, j-é prostriedky;
j-á kultúra;

jazylka -y -liek ž. anat. podkovovitá kosť, od kt. vystupuje koreň jazyka;

jazylkový príd.