Význam slova "jazd" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

jazda -y jázd ž.

1. jazdenie: j. na koni, na lyžiach, j. autom;
cvičná j.;
voľná j. súčasť krasokorčuliarskych pretekov

2. oddiel jazdcov, jazdectvo; v min. vojsko bojujúce na koňoch;

jazdcový príd. k 2: šach. j. pešiak;

jazdcový príd.: j-é meradlo

jazdec -dca m. živ.

1. kto ide, jazdí na koni al. vedie jednostopové vozidlo;
víťazný j. motocyklových pretekov;
skúšobný j.

2. jedna z figúrok šach. hry: potiahnuť j-om;

jazdec -dca mn. -e m. neživ. čo (pohyblivosťou ap.) pripomína jazdca na koni: kartotékové j-e prenosné záložky;

jazdecký príd.: j. kôň, oddiel;
j. šport jazdectvo;

jazdectvo -a s.

1. individuálny šport za spoluúčasti človeka a koňa

2. jazda (význ. 2);

jazdiareň -rne ž. miesto na jazdecký výcvik, šport

opak. jazdievať -a

jazdiť -zď/-i! nedok.

1. pohybovať sa po zemi s použitím niekt. zvierat, dopr. al. šport. prostriedkov; viezť sa: j. na koni, na aute, na lyžiach, riskantne j.

2. (o dopr. prostriedkoch) vykonávať pohyb po zemi: autá j-ia vpravo;

jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;

jazdný príd.: j-á polícia;
dopr. j-é pruhy

nájazd -u m.

1. ozbrojený vpád, vtrhnutie do cudzieho územia: tatárske n-y

2. prístupová, rozbehová ap. časť (terénu, komunikácie ap.): n. lyžiarskeho mostíka;

príjazd -u m. odb.

1. príchod dopr. prostriedkom: p. pretekárov

2. prístup vozidlom k niečomu: p. na autostrádu;

výjazd -u m.

1. vyjdenie, vychádzanie (motor.) vozidlom: v. povolený

2. miesto, kade sa vozidlom vychádza: úzky v. z garáže, v. z autostrády;

zájazd -u m. kolektívna cesta s prac. al. rekreačným cieľom: tematický z., letecký z.;
domáci, zahraničný z.;
ísť na z;
organizovať z.;