Význam slova "jaz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 44 výsledkov (1 strana)
-
jazda -y jázd ž.
1. jazdenie: j. na koni, na lyžiach, j. autom;
cvičná j.;
voľná j. súčasť krasokorčuliarskych pretekov2. oddiel jazdcov, jazdectvo; v min. vojsko bojujúce na koňoch;
-
jazdcový príd. k 2: šach. j. pešiak;
jazdcový príd.: j-é meradlo
-
jazdec -dca m. živ.
1. kto ide, jazdí na koni al. vedie jednostopové vozidlo;
víťazný j. motocyklových pretekov;
skúšobný j.2. jedna z figúrok šach. hry: potiahnuť j-om;
jazdec -dca mn. -e m. neživ. čo (pohyblivosťou ap.) pripomína jazdca na koni: kartotékové j-e prenosné záložky;
-
jazdecký príd.: j. kôň, oddiel;
j. šport jazdectvo; -
jazdectvo -a s.
1. individuálny šport za spoluúčasti človeka a koňa
2. jazda (význ. 2);
-
opak. jazdievať -a
-
jazdiť -zď/-i! nedok.
1. pohybovať sa po zemi s použitím niekt. zvierat, dopr. al. šport. prostriedkov; viezť sa: j. na koni, na aute, na lyžiach, riskantne j.
2. (o dopr. prostriedkoch) vykonávať pohyb po zemi: autá j-ia vpravo;
-
jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;
-
jazdný príd.: j-á polícia;
dopr. j-é pruhy -
jazernatý príd. bohatý na jazerá: j-á oblasť
-
jazerný príd.: j-é brehy
● expr.: posielať niekoho do j-ých → pekiel;
-
jazero -a -zier s. väčšia prirodzená stojatá vodná plocha; umelá vodná nádrž: Bajkalské j.;
Počúvadlianske j.; -
jazierko -a -rok s. zdrob.
-
jazmín -u m. okrasný ker s bielymi voňavými kvetmi, bot. Jasminum;
-
jazmínový príd.: j-á vôňa
-
jazva -y -ziev ž. stopa po zacelenej rane: j. na čele, na konári stromu;
zanechať j-y; -
jazvec -a mn. N a A -e m. lesná šelma s valcovitým telom žijúca v norách, zool. Meles;
-
jazvečí príd.: j-ie sadlo
-
jazvečík -a mn. N a A -y m. poľovný pes s krátkymi nohami a pretiahnutým telom
-
jazvička -y -čiek ž. zdrob.
-
jazvovito, jazvovite prísl.
-
jazvovitý príd. majúci jazvy; zjazvený: j-é tkanivo, j. konár;
-
jazvový príd.: j-é stopy;
-
jazýček -čka m.
1. zdrob. k 1, 2: vtačí j.;
j. zámky, píšťaly;
j. váhy ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi2. anat. čapík na zadnom okraji podnebia
● maškrtný j. maškrtník;
byť j-om na váhach, na váhe byť rozhodujúcim činiteľom; -
jazyčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.
-
jazyčiť nedok. pejor. veľa al. ostro rozprávať al. klebetiť: ľudia, prestaňte j.!
-
jazýčkovitý príd. majúci podobu jazýčka: j-é lístky;
tech. j. pilník -
jazýčkový príd.: j-á píšťala;
-
jazyčnatý príd. pejor. kt. jazyčí: j-í ľudia
-
jazyčnica -e -níc ž. pejor. jazyčnatá žena: staré dedinské j-e
-
jazyčný príd.
1. lingv. j-é spoluhlásky artikulované jazykom
2. pejor. jazyčnatý: j-é ženy
-
jazyk -a m.
1. pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať j-om, vyplaziť j.;
bravčový, údený j.2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové j-y;
j. v topánke;
v názvoch rastlín: jelení j., hadí j.3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, kt. slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský j.;
slovanské, románske j-y;
učiť sa cudzie j-y;
spisovný j.;
štúrovský, bernolákovský j. spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom;
j. Hviezdoslava;
odborný j.● mať j. (ostrý) ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý j. ubližovať rečou; byť uštipačný, ostro hovoriť;
mať dlhý, veľký, podrezaný j. byť jazyčnatý, hašterivý;
→ zlé j-y (hovoria, vravia);
mlieť j-om, j. mu ide ako mlyn veľa a rýchle hovorí;
má ťažký j., j. sa mu pletie ťažko rozpráva, obyč. od opitosti;
j. sa mu potkol povedal, čo nechcel;
→ drať si j. nadarmo;
povie, tára, čo mu na j. príde, expr. čo mu slina na j. prinesie nekontroluje sa pri reči;
expr. → stúpať si na j.;
(mať) → dar j-a;
expr. mať → dušu na j-u;
mať niečo na j-u nemôcť si spomenúť na výraz;
→ d(áv)ať si pozor na j.;
expr. držať j. za zubami mlčať;
→ rozviazať niekomu j.;
j. sa mu rozviazal a) rozhovoril sa b) (o dieťati) začal rozprávať;
skoro si j. zlomil ťažko vyslovoval (nezvyčajné slová);
→ sliny sa mu zbiehajú na j-u;
expr.: → svrbí ho j.;
→ pustiť si j. na prechádzku;
prísť, dobehnúť s → vyplazeným j-om;
radšej si mal j. odhryznúť mal radšej mlčať;
na j-u med, v srdci jed predstiera náklonnosť, skrýva nenávisť;
čo na → srdci, to na j-u; -
jazykoveda -y ž. veda o jazyku, lingvistika: slovenská, porovnávacia j.;
prednášať j-u; -
jazykovedec -dca m. odborník v jazykovede, lingvista;
-
jazykovedkyňa -e -kýň ž.;
-
jazykovedný príd.: j-é časopisy;
J. ústav Ľ. Štúra SAV -
jazykovitý príd. majúci tvar jazyka: j-é listy
-
jazykovo prísl. k 3: j. jednotná oblasť;
-
jazykový príd.: j-é svalstvo;
j. systém, j-é prostriedky;
j-á kultúra; -
jazylka -y -liek ž. anat. podkovovitá kosť, od kt. vystupuje koreň jazyka;
-
jazylkový príd.