Význam slova "jaz" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 44 výsledkov (1 strana)

  • jazda -y jázd ž.

    1. jazdenie: j. na koni, na lyžiach, j. autom;
    cvičná j.;
    voľná j. súčasť krasokorčuliarskych pretekov

    2. oddiel jazdcov, jazdectvo; v min. vojsko bojujúce na koňoch;

  • jazdcový príd. k 2: šach. j. pešiak;

    jazdcový príd.: j-é meradlo

  • jazdec -dca m. živ.

    1. kto ide, jazdí na koni al. vedie jednostopové vozidlo;
    víťazný j. motocyklových pretekov;
    skúšobný j.

    2. jedna z figúrok šach. hry: potiahnuť j-om;

    jazdec -dca mn. -e m. neživ. čo (pohyblivosťou ap.) pripomína jazdca na koni: kartotékové j-e prenosné záložky;

  • jazdecký príd.: j. kôň, oddiel;
    j. šport jazdectvo;

  • jazdectvo -a s.

    1. individuálny šport za spoluúčasti človeka a koňa

    2. jazda (význ. 2);

  • jazdiareň -rne ž. miesto na jazdecký výcvik, šport

  • opak. jazdievať -a

  • jazdiť -zď/-i! nedok.

    1. pohybovať sa po zemi s použitím niekt. zvierat, dopr. al. šport. prostriedkov; viezť sa: j. na koni, na aute, na lyžiach, riskantne j.

    2. (o dopr. prostriedkoch) vykonávať pohyb po zemi: autá j-ia vpravo;

  • jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;

  • jazdný príd.: j-á polícia;
    dopr. j-é pruhy

  • jazernatý príd. bohatý na jazerá: j-á oblasť

  • jazerný príd.: j-é brehy

    expr.: posielať niekoho do j-ých → pekiel;

  • jazero -a -zier s. väčšia prirodzená stojatá vodná plocha; umelá vodná nádrž: Bajkalské j.;
    Počúvadlianske j.;

  • jazierko -a -rok s. zdrob.

  • jazmín -u m. okrasný ker s bielymi voňavými kvetmi, bot. Jasminum;

  • jazmínový príd.: j-á vôňa

  • jazva -y -ziev ž. stopa po zacelenej rane: j. na čele, na konári stromu;
    zanechať j-y;

  • jazvec -a mn. N a A -e m. lesná šelma s valcovitým telom žijúca v norách, zool. Meles;

  • jazvečí príd.: j-ie sadlo

  • jazvečík -a mn. N a A -y m. poľovný pes s krátkymi nohami a pretiahnutým telom

  • jazvička -y -čiek ž. zdrob.

  • jazvovito, jazvovite prísl.

  • jazvovitý príd. majúci jazvy; zjazvený: j-é tkanivo, j. konár;

  • jazvový príd.: j-é stopy;

  • jazýček -čka m.

    1. zdrob. k 1, 2: vtačí j.;
    j. zámky, píšťaly;
    j. váhy ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi

    2. anat. čapík na zadnom okraji podnebia

    maškrtný j. maškrtník;
    byť j-om na váhach, na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;

  • jazyčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.

  • jazyčiť nedok. pejor. veľa al. ostro rozprávať al. klebetiť: ľudia, prestaňte j.!

  • jazýčkovitý príd. majúci podobu jazýčka: j-é lístky;
    tech. j. pilník

  • jazýčkový príd.: j-á píšťala;

  • jazyčnatý príd. pejor. kt. jazyčí: j-í ľudia

  • jazyčnica -e -níc ž. pejor. jazyčnatá žena: staré dedinské j-e

  • jazyčný príd.

    1. lingv. j-é spoluhlásky artikulované jazykom

    2. pejor. jazyčnatý: j-é ženy

  • jazyk -a m.

    1. pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať j-om, vyplaziť j.;
    bravčový, údený j.

    2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové j-y;
    j. v topánke;
    v názvoch rastlín: jelení j., hadí j.

    3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, kt. slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský j.;
    slovanské, románske j-y;
    učiť sa cudzie j-y;
    spisovný j.;
    štúrovský, bernolákovský j. spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom;
    j. Hviezdoslava;
    odborný j.

    mať j. (ostrý) ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý j. ubližovať rečou; byť uštipačný, ostro hovoriť;
    mať dlhý, veľký, podrezaný j. byť jazyčnatý, hašterivý;
    zlé j-y (hovoria, vravia);
    mlieť j-om, j. mu ide ako mlyn veľa a rýchle hovorí;
    ťažký j., j. sa mu pletie ťažko rozpráva, obyč. od opitosti;
    j. sa mu potkol povedal, čo nechcel;
    drať si j. nadarmo;
    povie, tára, čo mu na j. príde, expr. čo mu slina na j. prinesie nekontroluje sa pri reči;
    expr. stúpať si na j.;
    (mať) → dar j-a;
    expr. mať → dušu na j-u;
    mať niečo na j-u nemôcť si spomenúť na výraz;
    → d(áv)ať si pozor na j.;
    expr. držať j. za zubami mlčať;
    rozviazať niekomu j.;
    j. sa mu rozviazal a) rozhovoril sa b) (o dieťati) začal rozprávať;
    skoro si j. zlomil ťažko vyslovoval (nezvyčajné slová);
    → sliny sa mu zbiehajú na j-u;
    expr.: → svrbí ho j.;
    pustiť si j. na prechádzku;
    prísť, dobehnúť s → vyplazeným j-om;
    radšej si mal j. odhryznúť mal radšej mlčať;
    na j-u med, v srdci jed predstiera náklonnosť, skrýva nenávisť;
    čo na → srdci, to na j-u;

  • jazykoveda -y ž. veda o jazyku, lingvistika: slovenská, porovnávacia j.;
    prednášať j-u;

  • jazykovedec -dca m. odborník v jazykovede, lingvista;

  • jazykovedkyňa -e -kýň ž.;

  • jazykovedný príd.: j-é časopisy;
    J. ústav Ľ. Štúra SAV

  • jazykovitý príd. majúci tvar jazyka: j-é listy

  • jazykovo prísl. k 3: j. jednotná oblasť;

  • jazykový príd.: j-é svalstvo;
    j. systém, j-é prostriedky;
    j-á kultúra;

  • jazylka -y -liek ž. anat. podkovovitá kosť, od kt. vystupuje koreň jazyka;

  • jazylkový príd.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: sjo, nuh, faopy, sgo, hã â v, prr, tpu, prå, plå, sug, jfk, sok, ump, fy, oph
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV