Význam slova "jam" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

jama -y jám ž.

1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.;
hrobár kope j-u hrob;
silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov;
stavebná j. na základy stavby;
montážna j. na opravu vozidiel zospodu;
ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch

2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e

● expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať;
kniž. → levová j.;
kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou;

jamb -u m. metr. stopa zložená z krátkej al. neprízvučnej a z dlhej al. prízvučnej slabiky

jamina -y -mín ž. (plytšia) jama; úžľabina, kotlina

jamisko -a s., N a A jedn. i ž.

jamka -y -miek/-môk ž. zdrob.: j-y na sadenie (zemiakov ap.);
j-y na lícach;
anat. kĺbové j-y

● skoro mu → oči vyliezli z j-miek;

jamkavý príd. jamkovitý: j. povrch

jamkovač -a m. poľnohosp. náradie al. stroj na jamkovanie

jamkovať nedok. poľnohosp. robiť jamky do pôdy na sadenie niekt. rastlín

jamkovitý príd. majúci jamky, pokrytý jamkami, jamkavý: j. povrch (kameňa)

jamkový príd.;

jamôčka -y -čok ž. zdrob. expr.;

jamovitý príd. majúci jamy, pokrytý jamami: j. terén

jamový príd.;