Význam slova "iã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

a i. skr. a iné, a iní, a inde

babušiť nedok. expr. priveľmi obliekať: b. deti nie je zdravé;
b. sa do teplého vlniaka

bakšiš -a m. subšt. prepitné, obslužné; úplatok: dostať, dať b.

balušiť nedok. expr.

1. hovoriť v horúčke, zo sna, blúzniť: celú noc b-l

2. plašiť, znepokojovať, mátať: b-la ju zlá predstava

bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím

bedačiť nedok. expr. bedár(č)iť, živoriť: ľud na Kysuciach b-l

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.

bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký príd. expr. (čisto, krásne) biely: b. sneh;
b-á košieľka;
bielučičký/bielulinký biely veľmi biely;

blahorečiť nedok.

1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom

2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného

blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil

blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde

bočiť nedok.

1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty

2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa

božiť sa nedok. prisahať sa, dušiť sa, veriť sa

bujdošiť nedok. hovor. expr. samopašne sa správať, vyčíňať

buntošiť nedok. expr. poburovať, búriť, burcovať: b. proti niekomu, niečomu;
b. ľud;
b-enie záškodníkov

búšiť¹ -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕs

búšiť² -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca

celučký, celučičký, celunký, celulinký príd. expr. celý: c. deň;
c. celý, celý c. (pri zdôraznení)

čepčiť nedok. strojiť (mladuchu) do čepca: č-enie mladuchy

čevapčiči neskl. s. (srb. a chorv.) kuch. opekané šúľky z mletého mäsa

chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu

chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.

1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu

2. byť chatárom (význ. 2)

chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie

chytráčiť -i nedok. hovor. pejor. chytrácky konať: veľmi rád ch-l;
ch-enie mu nepomohlo

či

I. spoj.

A. podraď. uvádza vetu

1. predmetovú: pýtal sa, či prídem;
neviem, či do rána dožije

2. podmetovú: nie je isté, či bude schôdzka

3. prívlastkovú: kladieme si otázku, či časopis plní svoje poslanie

4. príslov. dôvodovú: zľakol sa, či si otec neublížil

5. účelovú: pozeral, či sa nevracia;
zastavil sa u nás, či sme doma

6. prípustkovú v dvojčl. výraze uvedenom spojkami či – či, či – alebo: či sa nám to páči, či nie/alebo nie, musíme ta prísť

B. priraď.

1. často vo výraze a či al. v dvojčl. spoj. či či, či – alebo vyj. vylučovací vzťah: tak či tak, onak;
bude sa páčiť piva (a) či vína?

2. je súčasťou dvojčl. spoj. či – či, kt. vyj. zlučovací vzťah, i – i, aj – aj: či v zime, či v lete;
či piatok, či sviatok stále

3. vyj. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia: na brehoch veľkých riek či jazier;
stretávam priateľov či známych;
šesť či sedem minút

II. čast. uvádza vetu

1. opytovaciu: či som ti nevravel?

2. zvolaciu: či nám len bude sveta žiť!

3. hovor. expr. že či v odpovedi na otázku vyj. dôrazné prisviedčanie, pravdaže: máš ju rád? že či!

4. či nie? zdôrazňuje platnosť výpovede: veď je to jednoduché, či nie?

III. cit. je súčasťou výrazu či čo?, kt. vyj. pochybnosť, neistotu (obyč. v otázke): potratil si rozum, či čo?

čičíkať -a nedok. expr.

1. hojdaním tíšiť, uspávať (dieťa): č. vnúča

2. robiť pokojným, utišovať, chlácholiť: č. niekoho sľubmi, č. si svedomie

čičíkavo prísl.

čičíkavý príd. expr. utišujúci, chlácholivý: č. hlas, č-é reči;

čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle

čiže

I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív

II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!

čižma -y -žiem obyč. mn. ž. vysoká obuv zakrývajúca celé lýtka: gumové, vojenské č-y;
rozpráv. → sedemmíľové č-y;

čižmička -y -čiek ž.

1. zdrob. k čižma: detské č-y

2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y

cvičiť nedok.

1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí;
vedľa cvičia športovci

2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať

3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie;
c. psa poslúchať;
c. si pamäť;
c-li ho za pyrotechnika

// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach;
c. sa v trpezlivosti

darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň

dievčička -y -čiek ž. zdrob.

dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti

dlabčiť, dlapčiť nedok. šliapať po niečom, pošliapavať, udupávať: deti d-ia trávu v parku

dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia

dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode

dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.

dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký príd. expr. dobrý;

docvičiť dok.

1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel

2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;

dofajčiť -jč/-i! dok. skončiť fajčenie, prestať fajčiť: d-l a odišiel;
ned-ená cigareta;

dojčiť dojč/-i! nedok. živiť (dieťa) vlastným materským mliekom, pridájať: d-iaca matka

dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov

// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome

dokončiť -nč/-i! dok. doviesť do konca, skončiť, zakončiť, dovŕšiť: d. skladbu, stavbu, d. štúdiá;

dokrčiť dok. pokrčiť, zhúžvať, dokrkvať: d. si šaty

// dokrčiť sa: šaty sa v kufri d-li

doliečiť -i dok. dokončiť liečenie: úplné d-enie pacientov;

doložiť dok.

1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún;
d-l, aby prevážilo

2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l;
d-l niekoľko viet a rozlúčil sa

3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu;
hodnoverne d-ené údaje;
slovo d-ené v starých pamiatkach;

doničiť dok. expr. (veľmi) zničiť: d. si ruky chemikáliami

donivočiť dok. expr. (veľmi) znivočiť: d-ené šaty

doporučiť, doporučovať, správ. odporučiť, odporúčať

doriešiť -i dok. úplne vyriešiť: d. ubytovanie výletníkov

doručiť dok. dopraviť, odovzdať na určené miesto, adresátovi: d. balík, oznámenie;

došiť -je -jú dok. skončiť šitie, prestať šiť: d. oblek;
d-la a vstala;

doskočiť dok.

1. skokom sa dostať: nemohol d. ďalej

2. dokončiť skok: práve d-l;

doslúžiť -i dok. skončiť službu, prestať slúžiť: d-l ako učiteľ;
uniforma d-la opotrebovala sa;

dostačiť dok. zastaráv. stačiť (význ. 1, 2), postačiť: zárobok ned-l pre všetkých;
sama na gazdovstvo ned-í;

dosušiť dok. dokončiť sušenie, úplne vysušiť: d. mládzu, bielizeň;

dosvedčiť dok. podať svedectvo, potvrdiť: d-m ti, že si bol doma;
písomne d. niečo;

dotlačiť² dok.

1. dokončiť tlač: d. časopis

2. dodatočne vytlačiť z pôv. al. novej sadzby: d. rozobratý slovník;

dotlačiť¹ dok.

1. dotisnúť: d. auto k pumpe

2. tlačením zdeformovať, domliaždiť: d. jahody v taške;

doučiť dok.

1. učením doplniť (vedomosti): d. žiakov fyziku

2. skončiť učenie, prestať učiť: d-l už v päťdesiatke;
práve d-la hodinu;

dovážiť -i dok.

1. doplniť do potrebnej váhy: ned-ené vrecko paradajok

2. skončiť váženie, prestať vážiť: nevládze všetko d.;

dovŕšiť -i dok. dokončiť, skončiť, zavŕšiť: d. skladbu, d. prácu, víťazstvo, d. 50. rok života;

dožičiť dok. ochotne umožniť užitie, vlastnenie, dopriať: d. ľuďom slobodu, slobody, d. niekomu úspech;
každému d-í

// dožičiť si rád si užiť (dobré), dovoliť si, dopriať si: d. si dobrého vína, d. si oddych(u)

dožiť -je -jú dok. skončiť život, prestať žiť: d. svoj život v pokoji;

dražiť nedok. predávať al. kupovať na dražbe, licitovať: d-ená vec

drepčiť drepč/-i! nedok. expr. tancovať, krepčiť: mladí veselo d-ia

drobčiť -bč/-i! nedok. expr. robiť drobné kroky (pri kráčaní, pri tanci): starček d-l po dvore;
d. na parkete

družička -y -čiek ž.

1. zdrob. k družica

2. družica (význ. 1)

družiť sa nedok. kniž.

1. pridávať sa ako ďalší člen, pridružovať sa, pripájať sa, priraďovať sa: k vedúcej osobnosti sa d-í generácia básnikov

2. spájať sa, zjednocovať sa: cit sa uňho d-í s rozumom

3. zoskupovať sa, zhromažďovať sa: študenti sa d-ia okolo svojho učiteľa

dupčiť nedok. expr. dupkať (obyč. v tanci): mládenci sa krútia a d-ia

dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y;
d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých;
Dušičky pamiatka na zosnulých

● expr.: mať malú d-u báť sa;
robiť niečo s malou d-ou so strachom

dušičkový príd. k Dušičky: expr. d-é počasie daždivé, hmlisté

dušiť sa nedok. zaverovať sa slovami na moj dušu, dušovať sa, expr. tvrdiť: d-l sa, že je to pravda

dúži príd. hovor. silný, mocný, statný: d. chlap

fajčiť fajč/-i! nedok. vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku: f. cigaretu, fajku, z fajky;
slang. f. trávu marihuanovú cigaretu;

● f-í ako Turek veľa;

fanúšička -y -čiek ž.

fľočiť nedok. expr. fľochať, zazerať, gániť: f-í na ľudí

frajerčiť sa, frajerčiť nedok. hovor. expr.

1. mať frajerku, frajera

2. byť záletníkom; správať sa ako frajer(ka)

furmančiť, furmaniť nedok. hovor. chodiť na furmanku

fuškárčiť -i nedok. hovor. robiť fušky

háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

hájničiť nedok. hovor. byť hájnikom

harušiť, harusiť nedok. expr.

1. karhať, hrešiť: matka h-í deti

2. hromžiť, hrešiť, nadávať: h. na neporiadky;
h-í, že neprišli

hašiš -a m. narkotická látka z ind. konopí: fajčiť h.

hemžiť sa nedok.

1. hmýriť sa, mrviť sa: ľudia sa h-ia (ako mravce)

2. byť plný niečoho (pohybujúceho sa): ulice sa h-ia ľuďmi;
úloha sa h-í chybami

hlušiť nedok. expr.

1. biť, tĺcť, mlátiť; udierať: h-l chlapca palicou;
h. do klincov

2. zabíjať, usmrcovať: h. potkany

3. ťažko pracovať, drieť: h. ako otrok

holučko, holučičko, holunko, holulinko prísl.

holučký, holučičký, holunký, holulinký príd. expr. holý;

horčicový, horčičný príd.: h-é semeno

horšiť sa -rš/-i! nedok.

1. zhoršovať sa: počasie sa h-í

2. zastaráv. hnevať sa, pohoršovať sa: h. sa nad nespravodlivosťou

hračička -y -čiek ž. zdrob. k 1

hračkáriť, hračkárčiť -i nedok. pejor. samoúčelne sa pohrávať s niečím: h-enie so slovami

hraničiť nedok.

1. mať spoločné hranice, susediť: náš štát h-í aj s Poľskom, pozemok h-í s horou

2. byť blízky, podobný niečomu: jeho správanie h-í s bezočivosťou

hrčiť sa nedok. expr. tisnúť sa dovedna, zoskupovať sa: deti sa h-ia okolo matky

hrdlačiť nedok. expr. lopotiť (sa), drieť, drhnúť: h. na poli, h. na cudzích ľudí

hrešiť nedok.

1. náb. prestupovať Boží zákon, páchať hriech(y)

2. prehrešovať sa, previňovať sa: h. proti svojim zásadám, proti zdraviu

3. dôrazne napomínať, karhať: matka h-í dieťa

4. preklínať, kliať, nadávať

● expr. h. ako pohan, ako kočiš veľmi;
expr. h-í, až sa hory zelenajú veľmi, mnoho;
kto spí, neh-í;

hromžiť nedok. nadávať, hrešiť, hromovať: h. na neporiadky

hrúžiť sa -i nedok. kniž. ponárať sa, noriť sa, potápať sa: h. sa do vĺn;

hubárčiť -i nedok. hovor. zbierať huby

i¹, í¹ neskl. s.

1. samohláska a písmeno

2. v skr. a zn.: a i. a iné, a iný, a inde;
o. i. okrem iného;
I rím. číslica 1

i²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah, aj; spája a) s dôrazom členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu: je lekárom i hudobníkom (zároveň);
i hanbí sa, i žiaľ cíti;
zem praská i studňa vysychá b) významovo usúvzťažnené slová na vyjadrenie úplnosti: starí i mladí všetci;
deň i noc stále;
telom i dušou c) opakované zámenné výrazy sem i tam, to i to, tu i tam, kt. vyj. sporadickosť

2. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba i, nielen – ale i;
pozerá sa, ba i pomáha;
nielen kričal, ale i nadával

3. odporovací vzťah, obyč. v spojení s ukaz. zám., ale: mal kocúra i ten zdochol

4. dôsledkový vzťah; nuž, a tak, preto: zdržali ho i prišiel neskoro

5. vysvetľovací vzťah obyč. vo výrazoch i tak, i to; aj tak, veď: nešiel nikam, i tak pršalo

B. podraď. i čo, i keby, i keď, čo i vyj. krajnú podmienku: i keby nechcel, musí poslúchnuť;
starel sa do toho, i keď nemusel

II. čast.

1. uvádza (oznam.) vetu: i rozplakal sa

2. obyč. vo výraze čo i len vyj. hodnotiaci postoj k výrazu poukázaním na krajnú možnosť, hoci (len), aspoň: keby si bol čo i len naznačil

3. zdôrazňuje pripojený výraz; aj: vrátil sa i druhý raz

III. aj í², íí cit. vyj. prekvapenie, údiv ap.: í, ty si to vedel?

iá [i-á] cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva somár

iľjušin -a m. typ rus. lietadla (podľa konštruktéra rovnakého mena)

ión [i-ón] -a/-u m. fyz. elektricky nabitá častica vzniknutá z atómu al. molekuly ubratím al. pridaním elektrónu;

iónový príd.: i-á väzba

išpán -a m. hist.

1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)

2. správca na majetku uhorských feudálov;

išpánsky príd.;

išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána

jašiť sa nedok.

1. (o koňoch, dobytku) plašiť sa

2. expr. pochabieť sa, šalieť, blaznieť: deti sa pri hre j-ia

● žart. mať drobné j-enie vystrájať (pochabosti)

jazyčiť nedok. pejor. veľa al. ostro rozprávať al. klebetiť: ľudia, prestaňte j.!

ježišmaria, ježišmária cit. vyj. strach, hrôzu, začudovanie, prekvapenie ap.: j., čo sa stalo? j., kde sme sa dostali?

ježiť nedok. vzpriamovať do kolmej polohy: j. srsť, chlpy

// ježiť sa

1. vzpriamovať sa do kolmej polohy: vlasy sa mu j-ia

2. expr. hnevať sa, zlostiť sa

kačičiareň -rne ž. kačín

kačička -y -čiek ž. zdrob.

kaličiť nedok. robiť kalikou, mrzačiť: vojna k-í ľudí;