Význam slova "ite" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cvičiteľ -a mn. -ia m. kto vedie výcvik;

cvičiteľka -y -liek ž.;

cvičiteľský príd.: c. zbor

dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;

dosažiteľný, správ. dosiahnuteľný

dražiteľ -a mn. -ia m. práv. kto kupuje na dražbe (osobne al. prostredníctvom zmocnenca);

dražiteľka -y -liek ž.;

dražiteľský príd.

držiteľ -a mn. -ia m. kto má, vlastní niečo: d. panstva majiteľ;
d. rekordu;

držiteľka -y -liek ž.;

držiteľský príd.

írečito, írečite prísl.;

liečiteľ -a mn. -ia m. kto je obdarený mimoriadnymi schopnosťami určiť choroby a liečiť ich netradičnými spôsobmi; ľudový liečiteľ: navštíviť známeho l-a;

liečiteľka -y -liek ž.;

liečiteľnosť -i ž.

liečiteľný príd. kt. sa dá liečiť: l-é štádium choroby, ťažko l-á choroba;

liečiteľský príd.: l-é postupy;

liečiteľstvo -a s. súhrn liečebných postupov ľudových liečiteľov; jedna z metód alternatívnej medicíny využívajúca mimoriadne schopnosti ľudových liečiteľov

menšiteľ G a A -a D -u/-ovi L -i mn. N -e/-ia A -e/-ov m. mat. číslo, kt. sa odpočítava

miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;

miestodržiteľský príd.

mučiteľ -a mn. -ia m. kto mučí niekoho, trýzniteľ;

mučiteľka -y -liek ž.

náležite prísl.;

narušiteľ -a mn. -ia m. voj., publ. kto niečo narušil: n. hraníc;

narušiteľka -y -liek ž.

nedoručiteľnosť -i ž.

nedoručiteľný príd. kt. nemožno doručiť: n-á poštová zásielka;

nenáležite prísl.: n. sa správať;

neodlučiteľne prísl.;

neodlučiteľnosť -i ž.

neodlučiteľný príd. kt. sa nedá, nemá odlúčiť; neoddeliteľný: n-í priatelia;
n-á súvislosť;

nepolepšiteľnosť -i ž.

nepolepšiteľný príd. nenapraviteľný (význ. 1): n. žiak, zlodej;

nepoučiteľný príd. kt. sa nedá, nevie poučiť: mládež je n-á

nepreložiteľný príd. kt. nemožno (doslova) preložiť: n. výraz, zvrat

nepremožiteľne prísl.;

nepremožiteľnosť -i ž.

nepremožiteľný príd. kt. sa nedá premôcť, nezdolateľný: n-á armáda, n. strach;

nepretržite prísl.;

neriešiteľnosť -i ž.

neriešiteľný príd. kt. sa nedá riešiť: n. problém veľmi ťažký;
mat. n-á rovnica;

neurčite, neurčito prísl.: n. odpovedať;

nevyliečiteľne prísl.: n. chorý;

nevyliečiteľnosť -i ž.

nevyliečiteľný príd. kt. sa nedá vyliečiť: n-á choroba, n. pacient;

nezlučiteľnosť -i ž.

nezlučiteľný príd. kt. sa nedá zlúčiť s niečím: n-é javy;
to je n-é s jeho zásadami;

nezničiteľne prísl.;

nezničiteľnosť -i ž.

nezničiteľný príd. kt. sa nedá zničiť: n-á energia, hmota;
hovor. táto látka je n-á veľmi trvácna;

ničiteľ -a mn. -ia m. kto niečo ničí: n. prírody;

ničiteľka -y -liek ž.;

ničiteľský príd.

okamžite prísl. (i)hneď, zaraz

ostražito, ostražite prísl.: o. načúvať;

peňažite prísl.: p. niekoho podporiť

podkušiteľ -a mn. -ia m. pokušiteľ;

podkušiteľka -y -liek ž.

pokušiteľ -a mn. -ia m.

1. kto zvádza, navádza (na niečo zlé): prefíkaný p.

2. náb. zlý duch, diabol: premôcť p-a;

pokušiteľka -y -liek ž. k 1;

pokušiteľský príd.: p. úsmev;

pokušiteľsky prísl.

poručiteľ -a mn. -ia m. práv. osoba, po kt. sa dedí al. ktorá testamentárne poručila niekomu majetok;

poručiteľka -y -liek ž.;

poručiteľský príd.

potešiteľne prísl.

potešiteľný príd. kt. spôsobuje potešenie: p. zjav, p-á správa, je p-é, že ...;

použiteľnosť -i ž.

použiteľný príd. kt. sa dá použiť: p. prostriedok, (ne)p. návrh;

premožiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo premohol: p. vlaňajšieho víťaza;

premožiteľka -y -liek ž.

riešiteľ -a mn. -ia m. kto niečo rieši: r. úlohy, r. zložitých otázok;

riešiteľka -y -liek ž.;

riešiteľný príd. kt. sa dá riešiť: ťažko r. problém

riešiteľský príd.: r. kolektív, r-é pracovisko

rozlíšiteľnosť -i ž.

rozlíšiteľný príd. kt. sa dá rozlíšiť: r-é detaily na fotografii;

rozložiteľnosť -i ž.

rozložiteľný príd. kt. sa dá rozložiť: r-é sedadlo;

roztržite, roztržito prísl.;

ručiteľ -a mn. -ia m. kto za niekoho al. za niečo ručí (význ. 1, 2): ísť niekomu za r-a pri vybavovaní pôžičky;

ručiteľka -y -liek ž.

rušiteľ -a mn. -ia m. kto niečo ruší: r-ia dobrého spolunažívania, nočného pokoja;

rušiteľka -y -liek ž.

spoluriešiteľ -a mn. -ia m. jeden z riešiteľov: s. úlohy, projektu;

spoluriešiteľka -y -liek ž.

spoluručiteľ -a mn. -ia m. práv. jeden zo spoločných ručiteľov;

spoluručiteľka -y -liek ž.

súťažiteľ -a mn. -ia m. kto sa zúčastňuje na (výberovej, hospodárskej) súťaži;

súťažiteľka -y -liek ž.;

súťažiteľský príd.

učiteľ -a mn. -ia m.

1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania

2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;

učiteľka -y -liek ž.;

učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole

učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;

učiteľsky prísl.;

učiteľstvo -a s.

1. učitelia

2. povolanie učiteľa;

určite, určito

I. prísl. isto (význ. 1), presne: nevyjadril sa celkom u.;

večito, večite prísl.

vydražiteľ -a mn. -ia m. kto niečo vydražuje, vydražil;

vydražiteľka -y -liek ž.;

vydražiteľský príd.

zložito, zložite prísl.: z. odôvodňovať niečo;

zlučiteľnosť -i ž.

zlučiteľný príd. kt. sa dá zlúčiť: nepresnosť je ťažko z-á s vedou;

zneužiteľný príd. kt. sa dá zneužiť: z-é rozhodnutie

zúročiteľnosť -i ž.

zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;