Význam slova "in in" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čin -u m. skutok; konanie: hrdinský, revolučný, vlastenecký, umelecký č.;
spáchať trestný č., prichytiť niekoho pri č-e

● muž č-u rozhodný, energický;
mať sa k č-u konať;
takým(to) č-om tak(to);
nejakým č-om nejako;
nijakým č-om nijako;
so všetkým č-om so všetkým, úplne

činčila -y -číl ž.

1. druh juhoamer. hlodavca so vzácnou kožušinou, zool. Chinchilla

2. hovor. kožušina z neho;

činčilový príd.: č. kožuch

činžiak -a m. hovor. nájomný dom: bývať v č-u

družinár -a m. hovor.

1. žiak chodiaci do škol. družiny

2. učiteľ v škol. družine;

družinárka -y -rok ž.;

družinársky príd.: d-e deti

džin, pôv. pís. gin -u m. obilný destilát s príchuťou a arómou borievky

iľjušin -a m. typ rus. lietadla (podľa konštruktéra rovnakého mena)

in memoriam [-mó-] prísl. na pamäť (o posmrtnej pocte): udeliť titul in m.

ináč, inak, inakšie

I. zám. vymedz. príslov.

1. označ. vlastnosť deja, stavu ako odlišnú od pôv., očakávanej ap., nie tak(to), iným spôsobom, odlišne: povedz to i. inými slovami;
predstavoval si ju i.;
je známy i. ako jeho otec

2. expr. lepšie, dokonalejšie: pod mojou opaterou by vyzeral i.

II. spoj. priraď. má vysvetľovací význ.: potrebujú ho, i. by ho nevolali

III. čast.

1. pripája dodatočnú výpoveď: i. sa máte dobre? i. stále rozmýšľam, čo tým myslel

2. uvádza výraz s vysvetľovacím význ.: bol to i. obľúbený človek

inšie zám. vymedz. označ. predmet, jav ako odlišný oproti pôv., očakávanému ap., iné: robí fujary, črpáky a všeličo i.;
nezostávalo i., iba mlčať;
myslí už na i.

inšpekcia -ie ž.

1. úr. dozor, úr. kontrola: obchodná, dopravná, školská i., konať i-iu

2. dozorný al. kontrolný orgán: čakať i-iu;

inšpekčný príd.: i-á cesta;
i-á služba (v lekárni, nemocnici) pohotovostná

inšpektor -a m. kto koná inšpekciu (význ. 1); označenie niekt. úradníkov: i. hygieny práce;
školský, dopravný i.;

inšpektorát -u m. dozorný al. kontrolný úrad: dopravný i.

inšpektorka -y -riek ž.;

inšpektorský príd.

inšpicient [-i-e-] -a m. pomocník režiséra (v divadle, televízii ap.);

inšpicientka -y -tiek ž.;

inšpicientský príd.;

inšpicientsky prísl.

inšpirácia -ie ž. inšpirovanie (sa): básnická i., i. folklórom;

inšpiračný, inšpiratívny príd.: i-čný zdroj;
i-vna tradícia

inšpirátor -a m. kto inšpiruje: i. hudby;
i. vojny;

inšpirátorka -y -riek ž.;

inšpirátorský príd.

inšpirovať nedok. i dok.

1. d(áv)ať popud na (umel.) tvorbu: i. na napísanie básne;
hudba i-ná poéziou;
náb. nadprirodzene pôsobiť na autorov bibl. spisov pri ich písaní, vnukať, vnuknúť

2. podnecovať, podnietiť: i. k pokusu vyhrať

// inšpirovať sa získavať popudy na tvorbu, činnosť: i. sa životom (k tvorbe);
i. sa vzormi

inštalácia -ie ž.

1. inštalovanie: i. plynovodu;
inform. i. hardvéru, i. tlačiarne;
galerijná i.;
i. rektora

2. inštalované vybavenie: pokazená i.;

inštalačný príd.: i-é práce;
i-á reč

inštalatér -a m. kto inštaluje (význ. 1) al. opravuje stavebnú inštaláciu;

inštalatérsky príd.: i-e práce;
i-e zariadenia

inštalátor -a m. kto inštaluje (význ. 2, 3): i. výstavy;
i. rektora

inštalovať nedok. i dok.

1. (na)montovať nejaké tech. vybavenie, zavádzať, zaviesť: i. vodovod, plynovod;
i. stroj;
inform. i. textový editor zaviesť do počítača a pripraviť na používanie

2. verejne predstavovať, predstaviť exponátmi; umiestniť ako exponát: i. výstavu kresieb;
i. obraz na výstave

3. uviesť do funkcie: i. rektora

inštancia -ie ž. úrad, orgán, úr. činiteľ na istom st. (obyč. súd): najvyššia, posledná i.;
postúpiť vec vyššej i-ii;

inštančne prísl.;

inštančnosť -i ž.

inštančný príd.: i. postup;

inštinkt -u m.

1. pud (význ. 1): obranný, rodičovský i.

2. neuvedomené nutkanie (vy)konať niečo; tušenie, predpoklad: ženský i., triedny i.;
spravovať sa i-om;

inštinktívne prísl.: i. konať, cítiť

inštinktívny príd.: i. pohyb;
i. odpor;

inštitúcia -ie ž.

1. súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť, ustanovizeň: osvetová, vedecká, právna i.

2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami: i. manželstva;

inštitučný, inštitucionálny príd.: i-čný systém vzdelávania;
i-álne vzťahy

inštitút -u m.

1. ústav (význ. 1): fyzikálny i.

2. v min. typ vys. školy: pedagogický i.

3. kniž. al. odb. inštitúcia (význ. 2): i. rodiny

inštrukcia -ie ž. návod, pokyn, poučenie, smernica: dostať i-ie, konať podľa i-ií

□ dávať, dať i-ie inštruovať;

inštrukčný, inštruktívny príd.: i-čná snímka, i-vny výklad

inštruktáž -e ž. inštruovanie: vstupná, masová i.;
poskytnúť i.

□ d(áv)ať i. inštruovať;

inštruktážny príd.: i. film, i-a príručka

inštruktor -a m. kto inštruuje: lyžiarsky i., i. amatérskeho krúžku;

inštruktorka -y -riek ž.;

inštruktorský príd.: i. zbor

inštrument -u m. nástroj: i. hudobníka;
hovor. stavbárske i-y

inštrumentácia -ie ž. rozpísanie hud. skladby na jednotlivé nástroje orchestra: džezová i.;

inštrumentačný príd.: i-é umenie

inštrumentál -u L -i mn. -y m. gram. 7. pád (v skloňovaní);

inštrumentálny príd. týkajúci sa (hud.) nástrojov, nástrojový: i-a hudba predvádzaná na hud. nástrojoch, op. vokálna

inštrumentálový príd.: i-á prípona

inštrumentár -a m. kto podáva operujúcemu lekárovi nástroje;

inštrumentárka -y -rok ž.

inštruovať -uuje nedok. i dok. d(áv)ať inštrukcie: i. brigádnikov, účastníkov kurzu

iný

I. zám. vymedz.

1. označ. predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú oproti pôv., očakávanej ap., nie ten, druhý; nie taký(to), odlišný; inakší: čakali jeho, prišiel i.;
prísť na iné myšlienky;
my sme už celkom iní;
niet i-ho východiska, iba ...;
to je niečo iné, to je iná vec konštatovanie zmenenej situácie

2. v dvojici jedni, niektorí – iní al. pri vyratúvaní ostatní, ďalší, druhí: jedni prichádzajú, iní odchádzajú;
husle, basy a iné strunové nástroje

3. expr. lepší, dokonalejší: to je celkom i. človek ako ty

● byť v inom stave ťarchavá;
i. kraj, i. mrav

II. iný m. druhý človek: vydala sa za i-ho

inžinier -a m. vysokoškolsky vzdelaný odborník tech., poľnohosp. a pod. smeru; akademický titul absolventa vys. školy takéhoto smeru, skr. Ing.: stavebný i.;
hlavný i.;
i. architekt (akademický titul Ing. arch.);

inžinierka -y -rok ž.;

inžiniersky príd.: i. diplom;
i-e stavby súhrnné pomenovanie dopr., vodohosp. a iných špeciálnych stavieb;
i-a sieť objekty rozvodu vody, plynu, elektr. prúdu ap.;

inžinierstvo -a s. rozlič. tech. odbory: chemické i.

latinčinár -a m. odborník v lat. jazyku; učiteľ al. poslucháč latinčiny;

latinčinárka -y -rok ž.;

latinčinársky príd.

maďarčinár -a m. odborník v maďarčine; učiteľ al. poslucháč maďarčiny;

maďarčinárka -y -rok ž.

mašinéria -ie ž. pejor. zložitá, mechanicky fungujúca sústava: byrokratická, hlasovacia m.

nečin -u m. expr. špina, neporiadok; haraburdie: mať n. v byte

nemčinár -a m. odborník v nemčine; učiteľ al. poslucháč nemčiny;

nemčinárka -y -rok ž.;

nemčinársky príd.

odpočinúť si -ie -ú dok. oddýchnuť si (význ. 1): ísť si na chvíľu o., o. si od detí;
o-tý kôň svieži

plošinár -a m. pretekár na plochej dráhe;

plošinársky príd.: p. motocykel

počin -u m. kniž. skutok, čin: významný, progresívny p.

pošinúť -ie -ú dok. posunúť (význ. 1): p. niečo dopredu, klobúk p-tý na ucho;

prečin -u m. kniž. previnenie, priestupok: dopustiť sa p-u;
práv. trestný čin ťažší ako priestupok a ľahší ako zločin

priečin -u m. záčin

šinúť sa -ie -ú nedok. expr. plynulo (obyč. pomaly) sa pohybovať: vlak sa š-ie po koľajniciach, dav sa š-l k východu

slovenčinár -a m. odborník v slovenčine; učiteľ al. poslucháč slovenčiny; slovakista;

slovenčinárka -y -rok ž.;

slovenčinársky príd.

španielčinár -a m. odborník v špan. jazyku; učiteľ al. študent španielčiny;

španielčinárka -y -rok ž.

spočinúť -ie -ú dok. kniž.

1. zaujať miesto a (istý čas) zostať na ňom: s. v náručí matky, ruka mu s-la na pleci

2. zrakom sa pristaviť, uprieť zrak: pohľadom s-l na jej tvári, oči mu s-ú na malebnom kraji;

súčin -u m. výsledok násobenia: s. množín;

taliančinár -a m. odborník v taliančine; učiteľ al. poslucháč taliančiny;

taliančinárka -y -rok ž.

ujčiná -ej mn. -é -čín ž. ujcova manželka; teta;

ukrajinčinár -a m. odborník v ukrajinčine; učiteľ al. poslucháč ukrajinčiny;

ukrajinčinárka -y -rok ž.

výčin -u obyč. mn. m.

1. svojvoľný, násilný čin: v-y dobyvateľov

2. vyvádzanie (význ. 2), vystrájanie, huncútstvo: chlapčenské v-y

vyšinúť -ie -ú dok. spôsobiť vysunutie z normálnej polohy: náraz v-l vozík z dráhy

// vyšinúť sa vysunúť sa (samovoľne) z normálnej polohy: vlak sa v-l z koľají vykoľajil sa;

záčin -a/-u m. priestor v humne na uskladňovanie obilia ap. (v min.), priečin, záprava: zhadzovať seno do z-a;

žinčica -e ž. prevarená srvátka z ovčieho mlieka: sladká, kyslá ž., variť, piť ž-u

žinôčka -y -čok ž. zdrob.

zločin -u m. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.;
organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle;
z. proti ľudskosti;
dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z.

zošinúť sa -ie -ú dok. zosunúť sa, skĺznuť sa: z. sa nabok