Význam slova "in" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

inkognito

I. prísl. pod cudzím menom; nepoznane, anonymne: prísť niekde i.;
zabávať sa i.

II. inkognito -a s. vystupovanie pod cudzím menom; anonymnosť: občianske i.;
odhaliť svoje i.

inkompatibilita -y ž. odb. (vzájomná) nezlučiteľnosť, op. kompatibilita;

inkompatibilný príd.

inkorporovať nedok. i dok. kniž. včleňovať, včleniť, pripájať, pripojiť: i. údaj do textu

inkriminácia -ie ž. kniž. inkriminovanie

inkriminovať nedok. i dok. kniž. obviňovať, obviniť, obžalúvať, obžalovať: i-ný autor, článok

inkubácia -ie ž.

1. lek. lehota od nakazenia do vypuknutia choroby

2. zool. lehota vysedenia vtačieho vajca;

inkubačný príd.: i-á lehota

inkubátor -a m.

1. prístroj utvárajúci podmienky na život nedonoseného organizmu

2. umelá liaheň

inkvizícia -ie ž. stredoveký cirk. súd zriadený na potláčanie náb. bludov; činnosť tohto súdu: španielska i.;

inkvizičný príd.: i. súd

inkvizítor -a m. člen inkvizície;

inkvizítorský príd.;

inkvizítorsky prísl.

inojazyčný príd. súvisiaci s iným ako domácim jazykom, cudzojazyčný: i-é vydanie knihy, i-é prostredie

inokade zám. vymedz. príslov. označ. smerovanie priebehu deja ako odlišné od pôv., očakávaného ap., iným smerom: tentoraz išiel i.

inokedy zám. vymedz. príslov.

1. označ. čas deja, stavu ako odlišný od pôv., očakávaného ap., v inom čase, druhý raz: prídem i., i. zábavný, dnes sa mračil

2. za iných okolností: i. by to nebol spravil

inonárodný príd. patriaci inému národu: i-á kultúra, menšina

inosť -i ž. vlastnosť niečoho odlišného, nie bežného, nie pravidelného, odlišnosť: zaujať svojou i-ou

inotaj -u m. kniž. alegória: básnický i.

inovácia -ie ž.

1. obnovovanie, obnovenie; zavádzanie, zavedenie niečoho nového: i. výrobkov, technológie

2. nový jav, výrobok ap.: technické i-ie;

inovačný príd.: i. program

inovať -e ž. zmrznutá vodná para v podobe ihličiek, osuheľ, srieň: konáre pokryté i-ou

inovovať nedok. i dok. zavádzať, zaviesť niečo nové: i. výrobu, techniku; i-ný televízor

inscenácia -ie ž.

1. inscenovanie (význ. 1): i. divadelnej hry, opery

2. úprava, spracovanie na istý druh inscenovania (význ. 1): televízna, rozhlasová i.

3. kniž. usporiadanie, (z)osnovanie (často tajné): i. súdneho procesu;

inscenačný príd.: i-á technika;
i-é umenie

inscenátor -a m. kto robí inscenáciu: i. baletu

inscenovať nedok. i dok.

1. uvádzať, uviesť na scénu: i. balet, i-ná hra

2. kniž. zámerne pripravovať, pripraviť, (z)organizovať: i. hádku;
i. zvrhnutie vlády

insekticíd -u m. odb. prostriedok na ničenie hmyzu;

insekticídny príd.: i-e látky

inseminácia -ie ž. umelé oplodňovanie, oplodnenie;

inseminačný príd.: i-á stanica

inšie zám. vymedz. označ. predmet, jav ako odlišný oproti pôv., očakávanému ap., iné: robí fujary, črpáky a všeličo i.;
nezostávalo i., iba mlčať;
myslí už na i.

insígnie -ií ž. mn. odznaky moci, hodnosti: korunovačné, cirkevné i.

insitne prísl.;

insitnosť -i ž.

insitný [-s-] príd. výtvar. tvoriaci al. tvorený na zákl. prirodzeného talentu, neškolený, laický; naivný: i. maliar;
i-é umenie;

insolventnosť -i ž. neschopnosť firmy plniť svoje záväzky

insolventný príd. obch., práv. neschopný plniť fin. záväzky, neschopný platby, op. solventný: i. podnik;

inšpekcia -ie ž.

1. úr. dozor, úr. kontrola: obchodná, dopravná, školská i., konať i-iu

2. dozorný al. kontrolný orgán: čakať i-iu;

inšpekčný príd.: i-á cesta;
i-á služba (v lekárni, nemocnici) pohotovostná

inšpektor -a m. kto koná inšpekciu (význ. 1); označenie niekt. úradníkov: i. hygieny práce;
školský, dopravný i.;

inšpektorát -u m. dozorný al. kontrolný úrad: dopravný i.

inšpektorka -y -riek ž.;

inšpektorský príd.

inšpicient [-i-e-] -a m. pomocník režiséra (v divadle, televízii ap.);

inšpicientka -y -tiek ž.;

inšpicientský príd.;

inšpicientsky prísl.

inšpirácia -ie ž. inšpirovanie (sa): básnická i., i. folklórom;

inšpiračný, inšpiratívny príd.: i-čný zdroj;
i-vna tradícia

inšpirátor -a m. kto inšpiruje: i. hudby;
i. vojny;

inšpirátorka -y -riek ž.;

inšpirátorský príd.

inšpirovať nedok. i dok.

1. d(áv)ať popud na (umel.) tvorbu: i. na napísanie básne;
hudba i-ná poéziou;
náb. nadprirodzene pôsobiť na autorov bibl. spisov pri ich písaní, vnukať, vnuknúť

2. podnecovať, podnietiť: i. k pokusu vyhrať

// inšpirovať sa získavať popudy na tvorbu, činnosť: i. sa životom (k tvorbe);
i. sa vzormi

inštalácia -ie ž.

1. inštalovanie: i. plynovodu;
inform. i. hardvéru, i. tlačiarne;
galerijná i.;
i. rektora

2. inštalované vybavenie: pokazená i.;

inštalačný príd.: i-é práce;
i-á reč

inštalatér -a m. kto inštaluje (význ. 1) al. opravuje stavebnú inštaláciu;

inštalatérsky príd.: i-e práce;
i-e zariadenia

inštalátor -a m. kto inštaluje (význ. 2, 3): i. výstavy;
i. rektora

inštalovať nedok. i dok.

1. (na)montovať nejaké tech. vybavenie, zavádzať, zaviesť: i. vodovod, plynovod;
i. stroj;
inform. i. textový editor zaviesť do počítača a pripraviť na používanie

2. verejne predstavovať, predstaviť exponátmi; umiestniť ako exponát: i. výstavu kresieb;
i. obraz na výstave

3. uviesť do funkcie: i. rektora

inštancia -ie ž. úrad, orgán, úr. činiteľ na istom st. (obyč. súd): najvyššia, posledná i.;
postúpiť vec vyššej i-ii;

inštančne prísl.;

inštančnosť -i ž.

inštančný príd.: i. postup;

instantný príd. (rýchlo)rozpustný: i-á káva

inštinkt -u m.

1. pud (význ. 1): obranný, rodičovský i.

2. neuvedomené nutkanie (vy)konať niečo; tušenie, predpoklad: ženský i., triedny i.;
spravovať sa i-om;

inštinktívne prísl.: i. konať, cítiť

inštinktívny príd.: i. pohyb;
i. odpor;

inštitúcia -ie ž.

1. súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť, ustanovizeň: osvetová, vedecká, právna i.

2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami: i. manželstva;

inštitučný, inštitucionálny príd.: i-čný systém vzdelávania;
i-álne vzťahy

inštitút -u m.

1. ústav (význ. 1): fyzikálny i.

2. v min. typ vys. školy: pedagogický i.

3. kniž. al. odb. inštitúcia (význ. 2): i. rodiny

inštrukcia -ie ž. návod, pokyn, poučenie, smernica: dostať i-ie, konať podľa i-ií

□ dávať, dať i-ie inštruovať;

inštrukčný, inštruktívny príd.: i-čná snímka, i-vny výklad

inštruktáž -e ž. inštruovanie: vstupná, masová i.;
poskytnúť i.

□ d(áv)ať i. inštruovať;

inštruktážny príd.: i. film, i-a príručka

inštruktor -a m. kto inštruuje: lyžiarsky i., i. amatérskeho krúžku;

inštruktorka -y -riek ž.;

inštruktorský príd.: i. zbor

inštrument -u m. nástroj: i. hudobníka;
hovor. stavbárske i-y

inštrumentácia -ie ž. rozpísanie hud. skladby na jednotlivé nástroje orchestra: džezová i.;

inštrumentačný príd.: i-é umenie

inštrumentál -u L -i mn. -y m. gram. 7. pád (v skloňovaní);

inštrumentálny príd. týkajúci sa (hud.) nástrojov, nástrojový: i-a hudba predvádzaná na hud. nástrojoch, op. vokálna

inštrumentálový príd.: i-á prípona

inštrumentár -a m. kto podáva operujúcemu lekárovi nástroje;

inštrumentárka -y -rok ž.

inštruovať -uuje nedok. i dok. d(áv)ať inštrukcie: i. brigádnikov, účastníkov kurzu

intarzia -ie ž. vykladaná ozdoba v dreve (obyč. na nábytku): slonovinová, drevená i.

integrácia -ie ž. integrovanie, op. dezintegrácia: ekonomická i. štátov;

integračný príd.: i-é zoskupenie, i-é snahy

integrál -u L -i mn. -y m. mat. jeden zo zákl. pojmov mat. analýzy

integrálny príd.

1. kniž. prirodzene patriaci k celku, neodlučiteľný; súhrnný, úplný, celistvý: metóda je i-a súčasť vedy

2. k integrál: i. počet časť mat. analýzy

integrita -y ž. kniž. celistvosť; neporušiteľnosť, nedotknuteľnosť: i. človeka;
i. morí, územia

integrovať nedok. i dok.

1. kniž. spájať, spojiť do 1 celku, sceľovať, sceliť, zjednocovať, zjednotiť: i. snahy ľudí;
i-nie štátov do Európskej únie;
i-ná doprava vzájomné spojenie mestskej hromadnej dopravy s okolitou železničnou dopravou;
elektrotech. i-ný obvod tvoriaci funkčný celok

2. mat. (vy)počítať integrál funkcie

intelekt -u m. rozumové schopnosti, rozum, um;

intelektuál -a m. človek s vyšším vzdelaním a rozumovými schopnosťami (obyč. pracujúci duševne), vzdelanec;

intelektuálka -y -lok ž.;

intelektuálne prísl.: i. vyspieť;

intelektuálnosť -i ž.

intelektuálny príd.: i-a činnosť, i-e sklony;

intelektuálsky príd. i prísl.: i. výzor;
i. založený;

intelektuálstvo -a s. i pejor. rozumovanie

inteligencia -ie ž.

1. duš. vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie: prirodzená i., vysoká i.

2. spoloč. vrstva duševne pracujúcich ľudí: humanitná, technická i.;

inteligenčný príd. k 1: psych. i. kvocient pomer mentálneho a fyzického veku; číselné označenie úrovne inteligencie skúmanej osoby

inteligent -a m.

1. človek so vzdelaním, duševne pracujúci človek; vzdelanec

2. človek majúci (prirodzenú) inteligenciu: dá sa s ním hovoriť, je to i.;

inteligentka -y -tiek ž.

inteligentne prísl.: i. odpovedať;

inteligentnosť -i ž.

inteligentný príd.

1. majúci inteligenciu (význ. 1); svedčiaci o tom: i. človek;
i-á tvár

2. založený na inteligencii (význ. 1): i-á hra;

intencia -ie ž. kniž. zámer, zameranie, úmysel: pracovať v i-ách programu;
lingv. i. slovesného deja smerovanie deja z východiska na zasiahnutý predmet;

intenčný, intencionálny príd.

intenzifikácia -ie ž. zvyšovanie, zvýšenie intenzity: i. výroby, práce;

intenzifikačný príd.: i-é úsilie

intenzita -y -zít ž. stupeň sily, mohutnosti, účinnosti ap.: i. svetla, práce, nízka i. zvuku

intenzívne prísl.: i. študovať, prežívať;

intenzívnosť -i ž.

intenzívny príd. silný, veľký, účinný: i. zápach, i-a bolesť, činnosť;
ekon. i-e hospodárstvo založené na lepšom využívaní surovín, strojov, práce ap., op. extenzívne;

interakcia -ie ž. odb. vzájomné pôsobenie, ovplyvňovanie, ovplyvnenie: sociálna i.;
i. molekúl;

interakčný príd.