Význam slova "i" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1475 výsledkov (13 strán)
-
írečitosť -i ž.
-
írečitý príd. rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é oblečenie, í-é tradície;
í-é slová; -
iredenta -y ž. politol. nacionalistické hnutie národnostnej menšiny za pripojenie št. územia, ktoré obýva, k inému štátu
-
iredentista -u m. stúpenec iredentizmu, iredenty;
-
iredentistický príd.;
iredentisticky prísl.
-
iredentizmus -mu m. politol. iredenta: maďarský i.;
-
irelevantný príd. kniž. nepodstatný, nezávažný, op. relevantný: z hľadiska výsledku je to i-é
-
irídiový príd.: i-á oceľ
-
irídium -ia D a L -iu s. tvrdý sivobiely kov, chem. prvok, zn. Ir;
-
iritovať nedok. i dok. kniž. (po)dráždiť; rozčuľovať, rozčúliť
-
irónia -ie ž.
1. výsmech vyjadrený použitím slova, vety ap. v opačnom význame: jemná, skrytá i.;
postrehnúť v hlase i-iu2. čo pôsobí opačne, ako sa očakáva: i. činu, i. života, osudu;
-
ironička -y -čiek ž.
-
ironickosť -i ž.
-
ironický príd. posmešný, výsmešný, uštipačný; svedčiaci o tom: i-á poznámka;
i. človek používajúci iróniu;
i. tón, úsmev;ironicky prísl.: i. hovoriť;
-
ironik -a mn. -ci m. ironický človek;
-
ironizovať nedok. používať (v reči) iróniu; tým zosmiešňovať: nemusíš i., i. minulosť
-
írsky príd. k Ír, Írsko: í. jazyk
-
ischémia -ie ž. lek. nedokrvenosť tkaniva zapríčinená obmedzeným prívodom okysličenej krvi: i. srdca;
-
ischemický príd.: i-é bolesti
-
ischias [isch-] -u m. bolesti sedacieho nervu postupujúce od krížov do nôh;
-
ischiatický príd.
-
ískať -a nedok.
1. (prehŕňaním vlasov) hľadať (vši): í. vši
2. prehŕňať (vlasy); takto prezerať hlavu: í. vo vlasoch;
í. dieťa -
iskerník -a m. na žlto kvitnúca lúčna bylina, bot. Ranunculus
-
iskra -y -kier ž.
1. drobná svietiaca čiastočka rozžeravenej látky: z vatry lietajú i-y;
elektrická i. elektr. výboj;2. náznak niečoho (, čo je schopné rastu): i. nádeje, života
3. vynachádzavosť, dômyselnosť, vzlet: básnická i.;
hra bez i-y● oči ako i-y žiarivé; bystré;
mať i-u byť mimoriadne schopný (v umel., ved. ap. činnosti);
z malej i-y veľký oheň býva; -
iskrička -y -čiek, iskierka -y -rok ž. zdrob.
-
iskriť nedok.
1. tvoriť, vypúšťať iskry (význ. 1): prskavky i-ia;
i. očami (v hneve ap.)2. i iskriť sa trblietať sa, jagať sa: ožiarený sneh (sa) i-í;
víno (sa) i-lo v pohároch;
neos. až sa mu v očiach i-í (od hnevu, bolesti ap.)3. oplývať, sršať; rýchlo vznikať (ako iskry): i. vtipom, nápadmi;
i-ia v ňom myšlienky// iskriť sa neos. prejavovať sa vyletovaním iskier (význ. 1): z komína sa i-í;
bežal, až sa mu i-lo pod nohami -
iskrivo prísl.;
-
iskrivosť -i ž.
-
iskrivý príd.
1. trblietavý, jagavý: i. sneh;
i. pohľad žiarivý -
iskrový príd. k 1: i. výboj;
-
islam -u m. monoteistické náboženstvo založené Mohamedom v 7. stor. po Kr., mohamedánske náboženstvo;
-
islamský príd.: i-é štáty
-
islandčina -y ž. islandský jazyk
-
islandský príd. k Island, Islanďan: i. jazyk
-
išpán -a m. hist.
1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)
2. správca na majetku uhorských feudálov;
-
išpánsky príd.;
-
išpánstvo -a s. hodnosť, zamestnanie išpána
-
ísť ide idú iď!/choď! (smerom preč)/poď! (smerom sem) idúc (i)šiel bud. pôjde pôjdu zápor nejsť nejde nejdú nejdi!/nechoď! nešiel nedok.
1. (o ľuďoch a zvieratách) pohybovať sa robením krokov, kráčať: í. pešo, krokom, í. po ceste, do kopca, v zástupe;
ide sa mu dobre;
už ide a) prichádza b) odchádza;
í. za niekým i pren. (i za niečím) nasledovať ho ako stúpenec;
í. z cesty i pren. ustúpiť;
í. niekomu v ústrety i fraz. podporovať ho;
í. ruka v ruke s niekým i fraz. (i s niečím) postupovať jednotne;
í. v šľapajach, po stopách niekoho i fraz. nasledovať ho2. i dok. (o človeku) pob(e)rať sa s úmyslom dosiahnuť istý cieľ: í. do práce, na koncert, zo školy;
í. tancovať, spať;
í. po lekára, po vodu;
í. na dovolenku;
í. na huby;
í. za niekým s prosbou;3. (obyč. o ľuďoch) viezť sa, cestovať: í. vlakom, lietadlom, í. na bicykli
4. (o veciach, javoch) pohybovať sa (význ. 1): auto ide (po ceste);
vlak mu ide o dvoch odchádza;
í. sedemdesiatkou;
z nosa mu ide krv tečie;
z kuchyne ide vôňa vychádza;
dieťaťu idú zuby prerezávajú sa;5. byť v činnosti, fungovať: hodinky idú (presne, ticho)
6. smerovať, viesť: cesta ide dolinou
7. siahať, zasahovať, dostávať sa: voda mu ide po pás;
8. (o čase) plynúť (význ. 2): roky idú
9. voliť si zamestnanie, povolanie, stav, úlohu ap.: í. za riaditeľa, í. za svedka;
í. k vojsku, í. do civilu, do penzie;
í. na vysokú školu;
í. študovať;10. dariť sa (význ. 1): nemčina mu ide, obchody nejdú, robota mu ide rýchlo
11. je možné, dá sa: tak to ďalej nejde;
to nejde nedá sa to12. ako sponové sloveso vyj. začiatočnú fázu stavu: ide noc;
ide naňho spánok;
neos. išlo mu na piaty rok;
ide mu do plaču13. hovor. ako limitné sloveso (s neurč.) vyj. prípravný stav pred uskutočnením deja: neos. ide ho rozhodiť (od zlosti)
14. neos. ide o niečo, o niekoho týka sa; záleží na čom, na kom: pokiaľ ide o otca, ...;
ide o samozrejmosť;
ide mu o úspech;
o mňa nejde15. hovor. hodiť sa2, pristať: farby idú spolu;
tento účes ti nejde16. hovor. choď(te)! iď(te)! v platnosti cit. vyj. odmietnutie al. pochybnosť: choď(te) s takým riešením! ale choď(te)! a) nie b) naozaj?
● ide to ako po masle, po drôte ľahko;
ide to ako v lete na saniach pomaly;
í. príkladom;
í. k veci neodbočovať;
í. na koreň veci skúmať podstatu;
í. kade ľahšie ujsť, stratiť sa;
expr. í. cez mŕtvoly byť bezohľadný;
í. svojou, vlastnou → cestou;
nejde mu to do hlavy nechápe to;
ide to s ním dolu kopcom, dolu vodou jeho stav sa zhoršuje;
ide do tuhého situácia je vážna;
í. na odbyt, na dračku míňať sa;
í. si → oči vyočiť;
ide, kde ho oči vedú bez cieľa;
robota (mu) ide od ruky šikovne;
expr. ide mu o krk o život, o budúcnosť;
í. → hlavou proti múru;
í. s → bubnom na zajace;
expr. choď(te) dočerta, v čerty, do kelu! odíď(te)! choď, iď mi z očí! zmizni! -
iste, isto
I. istejšie prísl.
1. v zhode so skutočnosťou, nepochybne, zaručene: (ne)viem to i.
2. s istotou, pevne, smelo: správal sa už istejšie;
postupovať pomaly, ale i.3. bezpečne: cítiť sa i.
II. expr. i isteže, isto-iste čast. vyj. istotu, určite, naisto, naozaj, bezpochyby: i. príde;
celkom i. tam stál;
i., urobili sme chyby pravdaže -
istina -y -tín ž. fin. suma, ktorú dostáva držiteľ obligácie v čase jej splatnosti, t. j. pri jej umorení
-
istiť -sť/-i! nedok. zabezpečovať (význ. 3): horolezec sa i-í (lanom);
i. kábel -
istota -y -tôt ž.
1. nepochybná pravda; pevné presvedčenie: i. poznania, mať i-u v niečom;
s i-ou tvrdiť;
pre i-u ešte skontrolovať2. prejav schopností, zručností, viery vo vlastné sily ap.: intonačná i. (speváka);
i. vystupovania;
konať s i-ou, dodať niekomu i-u3. záruka bezpečnosti, zabezpečenia: v práci je jeho i.;
poskytnúť niekomu i-y;
sociálna, finančná i.● i. je i. treba sa poistiť
-
istý istejší príd.
1. kt. sa zhoduje so skutočnosťou, nepochybný, zaručený: i-á pravda;
i-é správy spoľahlivé;
je to viac ako i-é;
byť si i. víťazstvom2. dokonale ovládajúci niečo al. vedomý si svojich schopností, zručností ap.; svedčiaci o tom: i. chirurg, byť (si) i. sebou, v tejto oblasti je i-ejší;
i. hlas, mať i-ú ruku3. bezpečný, zabezpečený: i-á skrýša;
byť si i. pred nebezpečenstvom;
nebyť si i. životom byť ohrozený;
nikto nie je pred ním i.;
i-é miesto (v zamestnaní);
mať i. chlieb4. (presne) určený, dohodnutý (, ale bližšie nemenovaný), určitý: vysielať rozhovor v i-ú hodinu
5. vo funkcii neurč. zám. známy, ale bližšie neurčený, určitý: po i-om čase, i-ým spôsobom, do i-ej miery;
i. človek sa ma spýtal nejaký -
íver -a m. kúsok dreva odštiepeného pri rúbaní: í-y lietajú, odfrkujú spod sekery;
-
íverček -a m. zdrob.
-
izba -y izieb ž. obytná miestnosť: obývacia i., internátna, nemocničná i.;
dvojposteľová i.;
vydať i-u (v hoteli); -
izbica -e -bíc ž. zastaráv. al. expr. izba
-
izbička -y -čiek, izbietka -y -tok ž. zdrob.;
-
izbisko -a -bísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
-
izbový príd.: i-é okno, i-é rastliny;
i-á teplota meraná v byte; -
izoglosa -y -glos ž. lingv. čiara označujúca na mape miesto výskytu istého jazykového javu
-
izolácia -ie ž.
1. izolovanie: úplná i., i. pacientov;
žiť v i-ii (od ľudí);
zvuková, tepelná i.2. nevodivý obal elektr. vodiča;
-
izolačka -y -čiek ž. hovor. izolačná miestnosť (v nemocnici ap.): pacient leží na i-e
-
izolačný príd.: i-á cela samotka;
i. materiál, i. náter -
izolátor -a m.
1. teleso vyrobené z izolačnej látky: tepelný i.
2. nevodivá súčasť elektr. zariadenia: porcelánový i., vysokonapäťový i.;
-
izolátorový príd.
-
izolovane prísl. k 1: i. žiť;
-
izolovanosť -i ž. izolácia (význ. 1)
-
izolovaný príd.
1. oddelený, osamotený: i. pacient;
i. od kolektívu;
i-é slová jednotlivé2. chránený pred tepelnými zmenami, vlhkosťou, zvukom ap.: i. proti hluku;
i. vodič s izoláciou (význ. 2); -
izolovať nedok. i dok.
1. oddeľovať, oddeliť (na zamedzenie styku), separovať: politicky i. štát, i. chorého (od zdravých)
2. (o)chrániť pred tepelnými zmenami, vlhkosťou, zvukom ap.: i. potrubie azbestom;
tepelne i. stavbu// izolovať sa oddeľovať sa, oddeliť sa, separovať sa: i. sa od spoločnosti
-
izoterma -y -term ž. meteor. čiara spájajúca miesta s rovnakou teplotou;
-
izotermický príd.
-
izotop -u m. chem. jeden z atómov toho istého prvku odlišujúci sa počtom neutrónov: rádioaktívny i.;
i-y železa; -
izotopový príd.: i. svetelný zdroj
-
izraelita -u m. žid (význ. 1);
-
izraelitka -y -tiek ž.;
-
izraelitský príd.
-
izraelský príd. k Izraelčan, Izrael
-
a i. skr. a iné, a iní, a inde
-
babušiť nedok. expr. priveľmi obliekať: b. deti nie je zdravé;
b. sa do teplého vlniaka -
bakšiš -a m. subšt. prepitné, obslužné; úplatok: dostať, dať b.
-
balušiť nedok. expr.
1. hovoriť v horúčke, zo sna, blúzniť: celú noc b-l
2. plašiť, znepokojovať, mátať: b-la ju zlá predstava
-
bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku;
b. za šťastím -
bedačiť nedok. expr. bedár(č)iť, živoriť: ľud na Kysuciach b-l
-
bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l
-
bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.
-
bielučký, bielučičký, bielunký, bielulinký príd. expr. (čisto, krásne) biely: b. sneh;
b-á košieľka;
bielučičký/bielulinký biely veľmi biely; -
blahorečiť nedok.
1. kniž. vzdávať chválu, vďaku; velebiť, dobrorečiť: b. osudu, náhode, priateľovi, rodičom
2. cirk. vyhlásiť za blahoslaveného
-
blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil
-
blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.
-
blížiť sa -i nedok.
1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde -
bočiť nedok.
1. vyhýbať sa, strániť sa: b. od ľudí;
b. od roboty2. odkláňať sa od priameho smeru; ísť bokom; odbočovať: cesta b-í do poľa
-
buntošiť nedok. expr. poburovať, búriť, burcovať: b. proti niekomu, niečomu;
b. ľud;
b-enie záškodníkov -
búšiť1 -i dok. expr. buchnúť: b. hlavou do steny;
b. päsťou na stôl, o stôl;
b. dverami;
b-li sa jedna do druhej;
b. sa do pŕsbúšiť2 -i nedok. expr. búchať (význ. 2): srdce mu divo b-lo;
krv mu b-i v hlave;
b-enie srdca -
celučký, celučičký, celunký, celulinký príd. expr. celý: c. deň;
c. celý, celý c. (pri zdôraznení) -
čepčiť nedok. strojiť (mladuchu) do čepca: č-enie mladuchy
-
čevapčiči neskl. s. (srb. a chorv.) kuch. opekané šúľky z mletého mäsa
-
chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu
-
chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.
1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu
2. byť chatárom (význ. 2)
-
chválorečiť nedok. kniž. vzdávať chválu, oslavovať, velebiť, blahorečiť: za to mu budú ch. aj budúce generácie
-
chytráčiť -i nedok. hovor. pejor. chytrácky konať: veľmi rád ch-l;
ch-enie mu nepomohlo -
či
I. spoj.
A. podraď. uvádza vetu
1. predmetovú: pýtal sa, či prídem;
neviem, či do rána dožije2. podmetovú: nie je isté, či bude schôdzka
3. prívlastkovú: kladieme si otázku, či časopis plní svoje poslanie
4. príslov. dôvodovú: zľakol sa, či si otec neublížil
5. účelovú: pozeral, či sa nevracia;
zastavil sa u nás, či sme doma6. prípustkovú v dvojčl. výraze uvedenom spojkami či – či, či – alebo: či sa nám to páči, či nie/alebo nie, musíme ta prísť
B. priraď.
1. často vo výraze a či al. v dvojčl. spoj. či či, či – alebo vyj. vylučovací vzťah: tak či tak, onak;
bude sa páčiť piva (a) či vína?2. je súčasťou dvojčl. spoj. či – či, kt. vyj. zlučovací vzťah, i – i, aj – aj: či v zime, či v lete;
či piatok, či sviatok stále3. vyj. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia: na brehoch veľkých riek či jazier;
stretávam priateľov či známych;
šesť či sedem minútII. čast. uvádza vetu
1. opytovaciu: či som ti nevravel?
2. zvolaciu: či nám len bude sveta žiť!
3. hovor. expr. že či v odpovedi na otázku vyj. dôrazné prisviedčanie, pravdaže: máš ju rád? že či!
4. či nie? zdôrazňuje platnosť výpovede: veď je to jednoduché, či nie?
III. cit. je súčasťou výrazu či čo?, kt. vyj. pochybnosť, neistotu (obyč. v otázke): potratil si rozum, či čo?
-
čičíkať -a nedok. expr.
1. hojdaním tíšiť, uspávať (dieťa): č. vnúča
2. robiť pokojným, utišovať, chlácholiť: č. niekoho sľubmi, č. si svedomie
-
čičíkavo prísl.
-
čičíkavý príd. expr. utišujúci, chlácholivý: č. hlas, č-é reči;
-
čičrať, čičrať sa -e -ú nedok. expr. hrabať (sa) (význ. 5); paprať (sa): č. (sa) palicou v zemi;
č. sa v blate, v jedle -
čiže
I. spoj. priraď. má vysvetľovací, spresňovací význ., alebo, to jest: druhý pád, č. genitív
II. čast. hovor. expr. uvádza zvolaciu vetu s citovým zafarbením: joj, č. je sparno! č. si len múdry!
-
čižma -y -žiem obyč. mn. ž. vysoká obuv zakrývajúca celé lýtka: gumové, vojenské č-y;
rozpráv. → sedemmíľové č-y; -
čižmička -y -čiek ž.
1. zdrob. k čižma: detské č-y
2. polovysoká (uzavretá) obuv siahajúca nad členky: ženské č-y
-
cvičiť nedok.
1. robiť teles. cviky: c. rukami, c. na náradí;
vedľa cvičia športovci2. precvičovať, nacvičovať (na nadobudnutie zručnosti): rád c-í (na klavíri), c. násobilku; c. skok do vody trénovať
3. viesť niekoho, niečo na získanie, zdokonalenie vedomostí, schopností, zručnosti, trénovať: c. žiakov na verejné vystúpenie;
c. psa poslúchať;
c. si pamäť;
c-li ho za pyrotechnika// cvičiť sa opakovaním sa zdokonaľovať, trénovať sa: c. sa v hre na husliach;
c. sa v trpezlivosti -
darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň
-
dievčička -y -čiek ž. zdrob.
-
dievčiť -i nedok. byť dievkou, devou: kým d-la, nemala starosti
-
dlabčiť, dlapčiť nedok. šliapať po niečom, pošliapavať, udupávať: deti d-ia trávu v parku
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode -
dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.
-
dobručký, dobručičký, dobrulinký, dobrušký príd. expr. dobrý;
-
docvičiť dok.
1. skončiť cvičenie; prestať cvičiť: cvičenci d-li;
d.! povel2. cvičením zdokonaliť (ovládanie): d. program, skladbu;
-
dofajčiť -jč/-i! dok. skončiť fajčenie, prestať fajčiť: d-l a odišiel;
ned-ená cigareta; -
dojčiť dojč/-i! nedok. živiť (dieťa) vlastným materským mliekom, pridájať: d-iaca matka
-
dokaličiť dok. zmrzačiť: d. zajatcov
// dokaličiť sa: d-l sa v kameňolome