Význam slova "hã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ha¹ zn. hektár

ha², há cit.

1. iba ha vyj. rozlič. pocity, napr. prekvapenie, hnev, al. poukazuje na niečo, hah, hach: ha, aké strašné! ha, tam je!

2. pripája sa k otázke na zvýraznenie nástojčivosti: čo tu chceš, há, ha?

ha-ha, haha cit.

1. napodobňuje smiech, cha-cha, chacha: h., to bol dobrý vtip!

2. vyj. výsmech: h., ona si myslela, že sa jej naľaká

habadej čísl. zákl. neurč. subšt. bárskoľko, veľa: miesta je h.

habán -a obyč. mn. m. potomkovia nem. prisťahovalcov na záp. Slovensko zaoberajúci sa najmä džbankárstvom;

habánsky príd.: h-a keramika

habarka -y -riek ž. vareška s lúčovitými výbežkami na roztrepávanie

habať -e -ú nedok. expr.

1. brať, chvátať, schytávať: h. veci zo stola

2. zhromažďovať, zhŕňať (peniaze, majetok): h. len pre seba

3. nasilu brať; konfiškovať: h. majetok, tovar

habilitácia -ie ž. habilitovanie (sa);

habilitačný príd.

habilitovať dok. i nedok. udeliť, udeľovať docentúru

// habilitovať sa st(áv)ať sa docentom, získ(av)ať docentúru: h. sa na slovenský jazyk;
už vlani sa h-l

habit -u m. rehoľnícke oblečenie

habkať nedok. expr.

1. hmatať: h. rukou okolo seba, h. v tme

2. tápať: h. v práci

3. zmätene, nesúvisle hovoriť: pri odpovedi h-á

habkavo prísl.

habkavý príd. expr. neistý, váhavý, tápavý: h. krok, h-á odpoveď;

hábky -bok, hábočky -čiek ž. pomn. zdrob.: detské h-y

habnúť -e -ú -bol dok. expr. rýchlym pohybom siahnuť niekde: h. do vrecka, h. rukou

háby háb ž., -ov m. pomn. hovor. expr. šaty, šatstvo: kúpiť si nové h-y;
chodiť v roztrhaných h-ach/h-och;

hačať -á -ajú, hačkať nedok. det., fam. sedieť: deti ticho h-jú

hačať si -á -ajú, hačkať si dok. det., fam. sadnúť si

hach cit. vyj. rozlič. pocity, napr. vzrušenie, strach, odpor, výsmech, ha: h., aké strašné;
h., aká pyšná!

hacienda [-si-/-ci-] -y -ciend ž. farma v Juž. al. Stred. Amerike

háčik -a m.

1. zdrob. k hák (význ. 1, 2): zavesiť niečo na h.;
krajč. druh dvojdielneho zapínadla; časť tohto zapínadla;
bot. zahnutý osteň

2. časť udice: chytať ryby na h.

3. zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze ap.: háčkovať s veľkým h-om

4. hovor. mäkčeň

5. hovor. (skrytý) problém: v tom je ten h., má to jeden, svoj h.;

háčikový príd.

háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

háčkovací príd. určený na háčkovanie: h. stroj, h-ia priadza

háčkovanie -ia s. hovor. rozpracovaná háčkovaná ručná práca

háčkovať nedok.

1. ručne zhotovovať háčikom (význ. 3): h. sveter, dečku

2. z hydiny háčikom vyťahovať črevá: h. kurence

hačnúť si -ne -nú -čol dok. det., fam. sadnúť si

had -a mn. N a A -y m. beznohý plaz s pretiahnutým valcovitým telom;
zool. hady Ophidia: jedovatý h., h. sa plazí, sipí, syčí;

● byť ako h. a) ohybný b) úlisný;
vyšmyknúť sa, prešmyknúť sa ako h. obratne;
vyskočil, akoby ho bol h. uštipol rýchle al. podráždene;
zbiť niekoho ako h-a veľmi;
expr.: je ich ako h-ov veľa;
hriať (si) h-a na (vlastných) prsiach preukazovať láskavosti skrytému nepriateľovi;
ba (kieho) h-a! výraz záporu, odporu;

háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

hádač -a m. kto háda; kto veští, veštec;

hádačka -y -čiek ž.

hádam čast. azda, vari, asi, možno: h. už prišli? už sa h. vrátia;
h. to bude stačiť

hádanka -y -niek ž.

1. (slovná) hra vyžadujúca pri hľadaní naznačeného riešenia dôvtip: dávať, lúštiť h-y

2. záhada: bola preňho h-ou

● hovoriť v h-ách zámerne nejasne

hádankár -a m. kto lúšti al. zostavuje hádanky;

hádankárka -y -rok ž.;

hádankársky príd.: h. kútik (v novinách)

hádať -a nedok.

1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
h. odoka;
h-li mu 50 rokov

2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

háďatko -a -tiek s.

1. zdrob. k háďa

2. zool. háďatká drobné červy napádajúce rastliny

opak. hádavať -a

opak. hádavať sa -a

hádavý príd. kt. sa rád háda, hašterivý; svedčiaci o tom: h. človek;
h. tón

hadí príd.: h. jed, h-ia koža

● h. muž, h-ia žena artisti s mimoriadne ohybným telom;
pejor. h-ie plemeno a) falošní ľudia b) ženy;

hadica -e -díc ž. pružná rúrka na vedenie kvapalín al. plynov: gumová h.;

hadička -y -čiek ž. zdrob.

hadicový príd.;

hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

hadisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

hadiť sa nedok. kľukatiť sa: cesta, potok sa h-í

hadito prísl.

haditý príd. kľukatý: h. potok, chodníček;

hádka -y -dok ž. slovný spor, škriepka, zvada: rodinná h., h. o peniaze

hadovito, hadovite prísl.

hadovitý príd. tvarom (najmä kľukatosťou) pripomínajúci hada: h-é ozdoby, čiary;

hadovka -y -viek ž.

1. nejedlá páchnuca huba s vysokým klobúkom, bot. Phallus

2. krajč. ozdobná hadovitá stužka

hádzaná ž. loptová hra, pri kt. sa lopta vhadzuje (do brány);

hádzanár -a m. hráč hádzanej;

hádzanárka -y -rok ž.;

hádzanársky príd.: h. turnaj

nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok;
h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody;
h. tieň tieniť

● akoby → hrach na stenu h-l;
h. (myšlienky ap.) na papier písať;
h. očami po niekom pozerať (so záľubou);
h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky;
expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať;
h. niekomu → frčky (do nosa);
h. si s niekým → frčky;
h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

// hodiť sa¹ dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody;
h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

● expr.: h. sa do parády vyobliekať sa;
h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným;
ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

nedok. hádzať sa

1. k hodiť sa¹

2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

háj² -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
urnový h. cintorín s urnami

● expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
je to v h-i je to stratené, zničené;

haj, háj¹ cit. vyj.

1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!

2. poháňanie: h., husičky, h.

haja, haja cit. v spevnej forme má funkciu uspávať dieťa, haju, hajušky

hajaj, hajáj cit. vyj. rozlič. pocity, citový dôraz, údiv ap., ojoj, ojój: tam je jahôd, h.!

hajať -á -ajú, hajkať, hajinkať, hajuškať nedok. det., fam. spať, spinkať

hajde, hajdy cit.

1. vyj. rozkaz, pobádanie (obyč. na odchod), poďme, hybáj: h. do roboty!

2. naznač. pohyb preč: sadol do auta a h.

hajdúch -a mn. -si m. hist.

1. ozbrojený úr. al. panský sluha v býv. Uhorsku, dráb

2. hajdúsi skupina uhorského obyvateľstva, kt. počas stavovských povstaní uhorskej šľachty tvorilo jadro povstaleckých vojsk;

hajdúsky príd.: h-e oddiely;
h. tanec odzemok

hájik -a, hájiček -čka m. zdrob.

hájiť -i -a nedok.

1. zaisťovať bezpečnosť, istotu, nedotknuteľnosť, brániť, chrániť: h. vlasť pred nepriateľom, h. svoj život;
poľov. h-enie zveri (zákonná) ochrana zveri pred lovom

2. obhajovať, zastávať: h. pravdu, svoje záujmy;
h. sa pred súdom (proti obvineniu);
publ. h. národné farby reprezentovať vlasť v športe

hájničiť nedok. hovor. byť hájnikom

hájnička -y -čiek ž.

1. k hájnik

2. hovor. hájnikova žena;

hájnický príd.;

hájnictvo -a s. zamestnanie hájnika

hájnik -a mn. -ci m. pracovník konajúci v lesnom a poľnom hosp. ochrannú službu;

hájovňa -e ž. obydlie hájnika

hájový príd.;

hajtman -a m. hist.

1. voj. veliteľ, náčelník, vodca: kozácky h.

2. čes. úradník (za Rakúska i dnes) stojaci na čele správneho úradu

3. obecný sluha, strážnik;

hajtmanský príd.;

hajtmanstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. hodnosť, úrad hajtmana

2. správny obvod hajtmana

haju, hajušky cit. v spevnej forme má funkciu uspávať dieťa, haja, haja

hajzeľ -zľa m. hrub. záchod;

hák -a m.

1. železné náradie so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie ap.: zavesiť ošípanú na h., chytať, dvíhať h-om

2. druh závory: zavrieť bránu na h., h-om

3. šport. úder ohnutou rukou v pästiarstve;

haker [i he-], pôv. pís. hacker -a m. inform. kto neoprávnene vstupuje do komunikačných sietí, počítačový pirát

háklivo prísl.;

háklivosť -i ž.

háklivý príd. hovor. chúlostivý (význ. 1 3): h. človek, byť h. na žalúdok;
je h-á na hrubé reči;
h-á situácia;

hákovanie -ia s. šport. nedovolené podtrhnutie súpera hokejkou zozadu

hákovito, hákovite prísl.: h. zahnutý zobák

hákovitý príd. zahnutý ako hák;

hákový príd.: h. kríž s lomenými ramenami (symbol nem. nacizmu)

haky-baky hakov-bakov, háky-báky hákov-bákov m. pomn. hovor. expr. ťažko čitateľné písmo, čarbanica; čiary: dieťa kreslí h.

hala -y hál ž.

1. väčšia (obytná) predsieň: byt s h-ou

2. priestranná miestnosť, sieň (vo ver. budovách) al. budova: hotelová, staničná h.;
továrenská, športová h.;

halabala prísl. hovor. expr. povrchne, nedbanlivo: robiť niečo len tak h.

halapartňa -e ž. hist. stará zbraň s hrotom a hákom na dlhej rúčke: hlásnik s h-ou

halda -y háld ž.

1. odval

2. hovor. veľká kopa, hromada: h-y smetí

halena -y -lien ž. voľný muž. súkenný kabát ako súčasť ľud. oblečenia; druh voľného oblečenia: visí to na ňom ako h. je mu to voľné;

halenový príd.: h. strih

halier -a L -i mn. -e m. čiastková peňaž. jednotka a platidlo slovenskej meny, skr. h: stojí to desať korún, päťdesiat h-ov

● byť, ostať bez h-a, nemať ani h., h-a byť, ostať bez peňazí;
nestojí to ani h. je to zadarmo;

halierik -a m. zdrob. expr.

halierový príd.: h-á minca;
h-á hodnota malá;

haliť -ľ! nedok. kniž. zakrývať, zahaľovať: hmla h-í vrchy;
h. sa do prikrývky

hálka -y -lok ž.

1. okrúhla strieška al. guľa nad štítom (dedinského dreveného) domu, na vežičke ap.

2. veterník na streche

halo -a s. fyz. svetelný účinok vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov a viditeľný v podobe dvorca okolo Slnka al. Mesiaca;

haló

I. cit. vyj. upozornenie niekomu oslovenému al. pri telefonovaní: h., vráťte sa! h., tu Bratislava

II. haló s. neskl. hovor. expr. hlasitý rozruch: robiť s niečím veľké h.;
to bolo h.!

halogén -u m. chem. halogény halové prvky;

halogénový príd.: h-á lampa

halový¹ príd.: šport. h-é majstrovstvá

halový³ príd.: h. efekt

halový² príd.: chem. h-é prvky veľmi reaktívne a ľahko zlučiteľné s kovmi, halogény

halucinácia -ie ž. klam zmyslov, prelud, vidina, mámenie: sluchové, zrakové h-ie;

halucinačný príd.

halucinogén -u m. farm. látka pôsobiaca na psychiku človeka vyvolávaním halucinácií, zrakových vízií ap.;

halucinogénny príd.: drogové h-e účinky

haluška -y obyč. mn. halušky -šiek ž. varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové h-y;

haluškový príd.: h-é cesto