Význam slova "hr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 301 výsledkov (3 strán)
-
hrdiť sa nedok. pýšiť sa, vystatovať sa, honosiť sa: h. sa bohatstvom
-
hrdlačiť nedok. expr. lopotiť (sa), drieť, drhnúť: h. na poli, h. na cudzích ľudí
-
hrdličí príd.: h-ie mláďa;
-
hrdlička -y -čiek ž. spevavý vták podobný holubovi, zool. Streptopelia: hrkútanie, cukrovanie h-y
-
hrdlo -a -diel s.
1. vnútorná časť krku: zápal h-a;
mať suché h. i fraz. chcieť si vypiť (alkohol)2. vonkajšia časť krku; krk: štíhle h., chytiť niekoho okolo h-a, pod h.
3. niečo podobné hrdlu, krku; zúžená dutá časť niečoho: h. fľaše;
h. rieky4. hovor. expr. osoba, ktorú treba živiť; krk: mať doma hladné h-á
● mať, čo h. ráči hojnosť všetkého;
najesť sa po h., čo h. ráči do sýtosti;
smiať sa, kričať z plného h-a veľmi hlasno;
h. mu zviera (od žiaľu ap.) cíti žiaľ ap.;
mať → srdce až v h-e; -
hrdlorez -a m. pejor. vrah, zločinec
-
hrdlovať nedok. expr. hrdlačiť, drieť: h. v cudzích službách
-
hrdlový príd. k 3: odb. h. spoj;
-
hrdo prísl.: h. kráčať, h. sa správať;
-
hrdopýška -y -šok ž. pejor. pyšná žena, pyšné dievča
-
hrdosť -i ž.: národná h.;
stavovská h.;
falošná h. -
hrdúsiť -i nedok. škrtiť (význ. 1), drhnúť; dusiť: líška h-i sliepku, h. niekoho povrazom;
kašeľ ho h-i zadúša; -
hrdý príd.
1. kt. si zakladá na niečom (obyč. právom), pyšný: h. na svoje deti, na svoj výkon
2. sebavedomý, nepodplatný: h. človek;
h-é správanie, h. výzor -
hrdza -e ž.
1. hnedočervený zrnitý povlak, kt. sa tvorí na železných predmetoch koróziou;
chem. oxid železitý: mreža rozožratá h-ou2. cudzopasná huba, kt. na rastlinách tvorí hnedé škvrny: tráva napadnutá h-ou
-
hrdzavieť -ie -ejú nedok. stávať sa hrdzavým: železo, nôž h-ie
-
hrdzavo prísl.;
-
hrdzavočervený príd. červený s hrdzavým odtienkom: h-é lístie
-
hrdzavohnedý príd. hnedý s hrdzavým odtienkom: h-é vlasy
-
hrdzavosť -i ž.
-
hrdzavý príd.
1. pokrytý hrdzou, zahrdzavený: h. klinec
2. majúci farbu hrdze, červenohnedý, ryšavý: h-é vlasy, fúzy;
-
hrebeň -a m.
1. nástroj so zubmi na česanie vlasov: kostený, ozdobný h.
2. iný nástroj so zubmi (ako súčasť strojov ap.): h. na zber čučoriedok rafáč;
tech. urovnávací h.3. výrastok na hlave niekt. vtákov: kohutí h.
4. vrchná pretiahnutá úzka časť niečoho: horský h., h. vrchov, strechy, vĺn;
meteor. h. vysokého tlaku pruh medzi 2 tlakovými nížami● rastie, narástol mu h. stal sa príliš sebavedomým, spyšnel;
spľasol mu h. stratil sebavedomie, skrotol; -
hrebeňovitý príd. podobný hrebeňu: h. výrastok
-
hrebeňovka -y -viek ž. hovor. značkovaná turist. cesta cez hrebene vrchov; hrebeňová túra
-
hrebeňový príd.: h-á túra po hrebeňoch (vrchov);
h-á strecha; -
hrebienok -nka, hrebenček -a m. zdrob. k 1 – 3
-
dok. hrebnúť -e -ú -bol
// hriebsť sa expr. prehrabávať sa, kutrať sa: h. sa v skrini
-
hrejivo prísl.;
-
hrejivosť -i ž.
-
hrejivý príd.
1. dávajúci teplo, hrejúci, teplý: h-é lúče slnka
2. oblažujúci, príjemný: h. pocit;
-
opak. hrešievať -a
-
hrešiť nedok.
1. náb. prestupovať Boží zákon, páchať hriech(y)
2. prehrešovať sa, previňovať sa: h. proti svojim zásadám, proti zdraviu
3. dôrazne napomínať, karhať: matka h-í dieťa
● expr. h. ako pohan, ako kočiš veľmi;
expr. h-í, až sa hory zelenajú veľmi, mnoho;
kto spí, neh-í; -
hrgľovať, hrkľovať nedok. expr. hrkať, hrkotať: práčka, voz h-je
-
hriadeľ -a m. os, valec, kt. prenáša rotačný pohyb: zalomený h.;
-
hriadelík -a m. zdrob.
-
hriadeľový príd.;
-
hriadka -y -dok ž.
1. zdrob. k hrada
2. hrada: h-y mrkvy
-
hrianka -y -nok ž. opražený krajec chleba ap.;
-
hriankovač -a m. prístroj na opekanie chleba
-
hriankový príd.: h. chlieb rozkrájaný chlieb určený na hrianky
-
hriať hreje hrejú nedok.
1. vydávať, poskytovať teplo: slnko, kožuch h-e
2. robiť teplejším, teplým, (z)ohrievať: h. vodu, večeru
3. oblažovať, tešiť: úspech h-e
● expr. h. (si) → hada na (vlastných) prsiach
// hriať sa
-
hriate s., hriata ž. pálenka varená s prísadami: pohár h-eho, h-ej
-
hríb -a m.
1. jedlá huba s bielou dužinou a obyč. s hnedastým klobúkom, bot. Boletus: h. obyčajný dubák
2. hovor. jedlá huba vôbec: sušené h-y, chodiť na h-y
3. čo má podobu hríba: h. na štopkanie;
atómový h. mrak po atómovom výbuchu● iron. → starý h.;
-
hríbik -a m. zdrob.
-
hríbový príd.: h-á polievka;
-
hriebsť hrebie hrebú nedok. zastaráv. hrabať (obyč. nohami): kone h-ú kopytami, sliepky h-ú zem;
h. rukami; -
hriech -u m.
1. náb. prestúpenie Božieho zákona: smrteľný, ťažký h., všedný h., dopustiť sa h-u, páchať h-y
2. vina, previnenie, poklesok: pykať za h-y (minulosti), h. proti prírode
3. hovor. nepríjemnosti, mrzutosti: robiť v dome h., h (-y)
● bol by (to) h. (neurobiť niečo) chyba;
donebavolajúci h. veľký; -
hriešik -a, hriešok -ška m. zdrob. expr.
-
hriešne prísl.: h. žiť;
h. drahý; -
hriešnica -e -nic ž.
-
hriešnik -a mn. -ci m.
2. hovor. expr. previnilec
● starý h. nepolepšiteľný človek;
-
hriešnosť -i ž.
-
hriešny príd.
1. páchajúci hriechy, plný hriechu: h. človek;
h. život2. hovor. expr. veľký, trestuhodný: h-a nedbanlivosť;
h-a cena privysoká3. expr. v spoj. h-a stvora, duša, h. človek (obyč. vo zvolaní) slabý, bezmocný, úbohý
-
hriva -y hrív ž. dlhá srsť na šiji niekt. zvierat: konská, levia h.;
-
hrivna -y -vien ž.
1. hist. stará váhová a mincová jednotka: h. zlata, striebra
2. zákl. peňaž. jednotka a platidlo ukrajinskej meny: 2 h-y, 100 hrivien
● kniž. prispieť svojou h-ou pomôcť niečím
-
hrk cit. napodobňuje hrknutie, hrkanie: v hodinách sa ozvalo h.
-
hrkálka -y -lok ž.
1. hrkajúca hračka pre dojčatá
2. mn. hrkálky zvončeky (obyč. na záprahu): sane s h-mi;
-
hrkáločka -y -čiek ž. zdrob.
-
hrkať nedok.
1. vydávať krátke tupé zvuky: kolesá h-jú na dlažbe;
v jablku h-jú jadierka2. spôsobovať takéto zvuky: h. hrkálkou;
-
dok. hrknúť -e -ú -kol
1. k hrkať: neos. v hodinách h-lo
2. expr. udrieť, buchnúť: h-l ho do chrbta, h-e do skrine
● expr. h-lo v ňom (ako v starých hodinách) zľakol sa
// hrknúť si hovor. expr. vypiť si (obyč. alkohol): h. si (pohárik) borovičky
-
hrkot -u m. hrkotanie, hrkanie: h. voza
-
hrkotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok.
1. vydávať hrkot, hrkať, štrkať: vozy h-ú, zuby mu h-ú (od zimy, od strachu)
2. spôsobovať hrkot, hrkať, štrkať: h. reťazou
-
hrkotavo prísl.
-
hrkotavý príd. hrkotajúci: h. zvuk;
-
hrkú cit. napodobňuje hlas holuba
-
hrmavica -e -víc ž. expr. búrka;
-
hrmený príd. expr. obyč. v spoj.: tisíc h-ých! sto striel h-ých! zahrešenie
-
hrmieť -í -ia nedok.
1. neos. hrmí znie hrom;
z diaľky sa ozvalo h-enie zvuk hromu2. ohlušujúco znieť, dunieť, rachotiť, burácať: motory, delá h-ia
-
hrmot -u m. tupý prerušovaný zvuk (obyč. pri narážaní tvrdých predmetov); lomoz, buchot, rachot: h. strojov;
do izby vošli s h-om deti□ robiť h. hrmotať
-
hrmotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok.
1. vydávať hrmot, hrmotiť, lomoziť, buchotať, rachotať: vlak h-e na moste
2. spôsobovať hrmot, hrmotiť, buchotať, rachotať: h. stoličkami
-
hrmotiť nedok. hrmotať (význ. 1, 2): stroje h-ia;
h. riadom -
hrmotne prísl.: h. sa správať
-
hrmotný príd. hrmotiaci, lomoziaci, hlasný, hlučný: h-é kroky, h. hlas;
h. človek s ráznym, hlasným vystupovaním; -
hrnček -a m. zdrob.
1. k hrniec
2. nádoba na pitie s uškom; jej obsah: porcelánový h. na kávu;
h. smotany; -
hrnčiarka -y -rok ž.;
-
hrnčiarsky príd.: h-a hlina;
h. kruh otáčavý pracovný stolík hrnčiarov; -
hrnčiarstvo -a s. (umel.) výr. hrnčiarskeho tovaru
-
hrnčíček -čka m. zdrob. expr.;
-
hrnčisko -a s., v jedn. i m. zvel.
-
hrniec -nca m. vyššia nádoba na varenie (s uchom, uchami); jej obsah: smaltovaný h.;
mliečny h. na mlieko;
tlakový h. v kt. sa varí pod tlakom;
h. kapusty● expr. → kašľať ako starý h.;
expr. byť pri → mastnom h-i;
nemať čo do h-a položiť trpieť núdzu;
→ chudobnému aj z h-a vykypí; -
hrnúť -ie -ú bude hrnúť/pohrnie nedok. posúvať niečo sypké, drobné: voda h-ie piesok, h. pred sebou sneh
// hrnúť sa
1. vo väčšom množstve sa posúvať, tiecť, padať: zo svahu sa h-ie sneh;
krv sa mu h-ie do hlavy, do tváre2. expr. valiť sa (význ. 2, 3): ľudia sa h-ú do kina, z divadla;
udalosti sa h-li rýchle za sebou;
h-ie sa naňho nešťastie stíha ho3. expr. náhlivo prichádzať, hnať sa, ponáhľať sa: hostia sa h-ú do izby;
do všetkého sa h-ie● expr. h. sa ako veľká → voda
-
hrob -u m. jama na pochovanie mŕtveho; vyvýšenina po jej zasypaní: masový h., (vy)kopať h., ozdobovať h-y;
h. Neznámeho bojovníka, vojaka pamätník padlých● expr. ticho, tma ako v h-e;
expr. mlčať ako h. nič neprezrádzať;
od → kolísky (až) po h.;
priviesť niekoho do h-u utrápiť;
byť → jednou nohou v h-e;
→ kopať niekomu h.;
láska, vernosť, nenávisť až po, za h. pretrvávajúca;
to ho privedie, dovedie do h-u spôsobí mu smrť;
(mŕtvy) sa v h-e obracia robí sa niečo proti jeho zásadám; -
hrobár -a m. kto kope a zahrabáva hroby;
● expr. → ujsť h-ovi z lopaty;
-
hrobárik -a mn. N a A -y m. chrobák živiaci sa zdochlinami, zool. Necrophorus
-
hrobársky príd.
-
hrobček -a m. zdrob.
-
hrobkový príd.
-
hrobľa -e -bieľ/-blí ž.
1. hŕba zeminy, kamenia ap.
2. jama na uskladnenie niekt. poľnohosp. plodín prikrytá zemou: zemiaková h., h. repy
-
hrobový príd.: h. kameň;
-
hroch -a mn. N a A -y m. veľký tropický vodný cicavec s hrubou kožou, zool. Hippopotamus;
-
hrom -u m. mocný, dunivý zvuk sprevádzajúci blesk;
hovor. úder blesku: h-y bijú;
hovor. zabil ho h.;
expr. (ba) h-a! silný zápor● ako h. z jasného neba nečakane, prekvapujúco;
hľadieť ako h. do buka, duba zamračene;
(urobiť niečo,) aj keby h-y bili v každom prípade;
zvolávať na niekoho h-y-blesky hromžiť;
expr. v zahrešeniach: sto h-ov! h. a peklo! -
hromada -y -mád ž.
1. hŕba (význ. 1), kopa: h. dreva, nosiť veci na h-u
2. expr. veľké množstvo, hŕba (význ. 2), kopa: h. ľudí, peňazí
● pejor. (po)hádzať všetko, všetkých na jednu h-u rovnako (zle) (z)hodnotiť;
-
hromadiť nedok. zhromažďovať vo väčšom množstve: h. potraviny, kapitál
// hromadiť sa: na dvore sa h-ia smeti kopia sa;
otázky sa h-ia pribúda ich -
hromádka -y -dok ž. zdrob.
1. k 1
-
hromadne prísl.: h. sa prihlasovať;
-
hromadnosť -i ž.
-
hromadný príd. obsahujúci väčší počet, výskyt ap. niečoho; spoločný, kolektívny: h-é ubytovanie;
h-á doprava, op. individuálna;
h. hrob;
zbrane h-ého ničenia;
lingv. h-é podstatné meno majúce iba jedn., ale označujúce súborne viac jednotlivín toho istého druhu (napr. vtáctvo, lístie); -
hromnička -y -čiek ž. hovor. hromničná svieca
-
hromničný príd. k Hromnice (sviatok Obetovania Pána 2. februára): h-á sviečka hromnička (posvätená na Hromnice)
-
hromobitie -ia s. opakované údery blesku, blýskanie a silné hrmenie
-
hromovať nedok. expr. nadávať, hrešiť, kliať, hromžiť: h. na neporiadok
-
hromovo, hromove prísl.: h. zaznieť
-
hromozvod -u m. bleskozvod
● byť, stať sa h-om objektom, na kt. sa prenáša zlosť
-
hromský príd. hovor. expr. naničhodný, potvorský: h-á robota!
-
hroší príd.: h-ie mláďa
-
hrot -u m. ostré zakončenie niečoho, špica (význ. 1), konček: h. meča, ceruzky;
-
hrotok -tka m. nádoba na dojenie mlieka, šechtár; jej obsah: h. mlieka
-
hrotový príd.
-
hrový príd. k 1 odb.: h-á činnosť detí, h-é obdobie
-
hrôza
I. -y hrôz ž.
1. veľký strach, zdesenie, des: zmocnila sa ho h.;
zbledol od h-y2. strašná vec, hrozné udalosti: h-y vojny
3. hovor. expr. veľké množstvo, hŕba, hrúza: h. peňazí, ľudí
● expr. (neporiadny ap.,) až, že h. veľmi
II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať je hrozné
-
hrozba -y -zieb ž.
1. výstražné napomínanie, vyhrážka: strašiť h-mi, ustúpiť pred h-ou
2. blízkosť niečoho nebezpečného: h. hladu, vojny
● ani h-ou, ani prosbou nijako
-
hrozienko -a -nok s. zdrob.
1. expr. k hrozno (význ. 1)
2. obyč. mn. sušené bobule viniča: koláč s h-mi
-
hrozienkový príd.: h. koláč;
h-á masť na pery -
opak. hrozievať -a
// hroziť sa ľakať sa, báť sa, desiť sa: h. sa vojny, choroby;
-
opak. hrozievať sa